Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SKELETON, a.s., so sídlom Nové záhrady I 13A, Bratislava, IČO: 46 662 936, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 50 735 764 proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 90, Bratislava, IČO: 35 833 106, práv. zast. Advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107 o zaplatenie 29.430,48 EUR s príslušenstvom, a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -123 zo dňa 29.11.2022, jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -123 zo dňa 29.11.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.430,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 29.430,48 EUR od 30.12.2018 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 10.10.2022 Zmluvu o dielo, ktorej prílohu č. 2 tvorili Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, platné od 1.6.2014. Predmetom Zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela: „Výstavby nádrže č. 236 50 000 m3 v PS 1 Budkovce - základová doska, pilóty a príslušenstvo“ v dojednanom rozsahu (ďalej len „Dielo"). Dielo bolo vykonané dňa 31.7.2018. Žalobca odovzdal žalovanému Dielo bez vád a nedorobkov dňa 30.10.2018 v preberacom konaní. Túto skutočnosť potvrdzuje Preberací protokol, podpísaný oboma sporovými stranami. Žalobca pravidelne vystavoval žalovanému faktúry za vykonávanie Diela, a to Faktúru č. 20180077, Faktúru č. 20180046, Faktúru č. 20180027, Faktúru č. 20170034, Faktúru č. 20170028, Faktúru č. 20170024, Faktúru č. 20170009, Faktúru č. 20170002, Faktúru č. 20160137, Faktúru č. 20160126, ktoré v súhrne tvorili celkovú cenu Diela. V zmysle Čl. IV, bodu 8. VOP si žalovaný z každej jednotlivej faktúry uplatnil zádržné vo výške 5 %, v celkovej výške 29.430,48 EUR (ďalej len „zádržné“). Z faktúr síce vyplýva, že bolo uplatňované zádržné vo výške 10 % z ceny Diela, avšak 5 % z uplatňovaného zádržného v zmysle faktúr tvorí garančná zábezpeka, ktorú žalobca v rámci tejto žaloby neuplatňuje. Žalobca dňa 3.3.2021 doručil žalovanému výzvu na úhradu zádržného vo výške 29.430,48 EUR, na ktorú však žalovaný nereagoval. Žalobca má za to, že nakoľko žalobca dňa 30.10.2018 odovzdal žalovanému Dielo bez vád a nedorobkov a uplynulo viac ako 60 dní, zároveň na základe informácii, ktoré žalobcovi poskytol hlavný objednávateľ - spoločnosť TRANSPETROL, a.s., (ďalej len „Objednávateľ), žalovanému bolo hlavným objednávateľom uvoľnené zádržné, teda žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú

zo Zmluvy o dielo a/alebo VOP.V zmysle článku IV, bodu 11 VOP a vyššie uvedených skutočností má žalobca nárok na vyplatenie zádržného. Žalobcovi zároveň vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,02 % denne v súlade s čl. VI. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. 3. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal vysporiadanie žalovaným zadržanej celkovej zadržanej čiastky v konečnej faktúre v súlade s Čl. IV bod 3.písm i), bod 7. a bod 10. VOP. Preto akékoľvek uplatňovanie nároku na zaplatenie zadržanej čiastky (zádržného) je predčasné. Žalobcom predložené faktúry neobsahujú vysporiadanie v súlade s Čl. IV bod 3. pís. i), bod 7. a bod 10. VOP, a teda žalobca si nesplnil svoje povinnosti v súlade s uvedenými ustanoveniami VOP. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal deň uvoľnenia zádržného hlavným objednávateľom, ktorý zaplatil zádržné na účet žalovaného až dňa 10.12.2020. Lehota 60 dní na zaplatenie zádržného teda nemohla začať plynúť odo dňa 30.10.2018 ako to tvrdí žalobca. Keďže doteraz nedošlo k uplynutiu záručnej doby dojednanej podľa Článku VII bod 10. Zmluvy o dielo, doteraz nemožno hovoriť o splnení všetkých povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo Zmluvy o dielo a/alebo VOP. Žalobca nepreukázal splnenie povinností stanovených v Čl. IV bod 3. písm i), bod 7. a bod 10. VOP. Vzhľadom na vyššie uvedené, t.j. predčasné uplatnenie nároku žalobcom, žalovaný nemôže byť ani v omeškaní so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi, a teda žalobný návrh je nedôvodný aj v časti uplatňovaného príslušenstva. Žalobca poukazuje aj na Čl. VI bod 1. VOP, podľa ktorého je v prípade omeškania objednávateľa s plnením peňažného záväzku zhotoviteľ oprávnený fakturovať úrok z omeškania až po predchádzajúcej riadne doručenej písomnej výzve. Keďže Žalobca, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku, písomná výzva Žalobcu zo dňa 25.2.2021 na zaplatenie zádržného bola doručená predčasne a pred splnením podmienok podľa Čl. IV bod 3. pís. i), bod 7., bod 10. a bod 11. VOP. 4. Súd prvej inštancie mal v konaní na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela označeného ako výstavba nádrže „Výstavby nádrže č. 236 50 000 m3 v PS 1 Budkovce - základová doska, pilóty a príslušenstvo“. Súčasťou zmluvy bolo Všeobecné obchodné podmienky platné od 1.6.2014, ktoré tvorili prílohu č. 2 predmetnej zmluvy. V zmysle týchto podmienok malo 5% z diela predstavovať zádržné a 5 % garančnú zábezpeku. Žalobca cenu diela fakturoval faktúrami: Faktúra č. 20180077, Faktúra č. 20180046, Faktúra č. 20180027, Faktúra č. 20170034, Faktúra č. 20170028, Faktúra č. 20170024, Faktúra č. 20170009, Faktúra č. 20170002, Faktúra č. 20160137, Faktúra č. 20160126. Časť ceny diela, ktorá predstavovala tzv. zádržné predstavovala sumu 29.430,48 EUR, ktorá je spolu so zmluvným úrokom z omeškania predmetom konania. Žalovaný v priebehu konania nepoprel uzatvorenie Zmluvy o dielo. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca si splnil svoje zmluvné povinnosti a dielo vykonal riadne v súlade so zákonom, v dohodnutých termínoch a v požadovanej kvalite. Zmluvné dielo bolo odovzdané a prevzaté žalovaným dňa 31.7.2018. Spornou nie je ani skutočnosť, že žalovaný zádržné žalobcovi neuhradil. Žalovaný na svoju obranu uvádzal tvrdenia, podľa ktorých mu cena diela bola zo strany investora uhradená až dňa 10.12.2020 a žalobca nevystavil žalovanému konečnú faktúru, ktorej by boli vysporiadané všetky faktúry, ktoré mu žalovaný uhradil s uvedením čísla skutočne zaplatenej faktúry. Žalovaný sa v tejto súvislosti odvoláva na čl. IV od 11 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého Zádržné objednávateľ uhradí zhotoviteľovi do 60 dní odo dňa odovzdania diela bez vád a nedorobkov a po uvoľnení zádržného hlavným objednávateľom a po splnení všetkých povinností zhotoviteľa vyplývajúcich zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo a/alebo týchto VOP. Podľa názoru súdu prvej inštancie splatnosť zádržného nie je možné viazať na podmienky vymedzené č. IV bod 11 Všeobecných obchodných podmienok nakoľko samotná Zmluva o dielo obsahuje odlišnú právnu úpravu. Tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame Za použitia výkladu contra proferenten teda v neprospech žalovaného vzhľadom k tomu že tieto obchodné podmienky vniesol do obchodného vzťahu je tieto nutné vykladať tak, že všetky podmienky nemusia byť splnené súčasne a pre začiatok splnenia lehoty stačí splnenie povinnosti buď podľa Zmluvy o dielo alebo podľa Všeobecných obchodných podmienok. 5. Obranu žalovaného v tom, že žalobca nepreukázal vysporiadanie zadržanej celkovej čiastky v konečnej faktúre považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú pretože zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo nevyplýva, že nevystavením záverečnej faktúry zaniká nárok žalobcu na vyplatenie zádržného. Nie je možné žiadnym výkladom dôjsť k záveru, že bez vystavenia záverečnej faktúry nie je možné uplatňovať nárok na zaplatenie zádržného. Viazanie začiatku splatnosti zádržného na úhradu diela jeho investorom je podľa názoru súdu prvej inštancie nutné považovať za neplatné pre rozpor predmetného ustanovenia nielen zo zásadami poctivého obchodného styku, ale aj s dobrými mravmi, čo spôsobuje

neplatnosť tohto ustanovenia v zmysle . V dôsledku neuhradenia ceny diela investorom, by tak nemohla nastať splatnosť časti zádržného a to dokonca ani vtedy, ak by investor dielo neuhradil svojvoľne, resp. z dôvodu, že dielo nebolo vykonané riadne a nezáležalo by na tom, či sa vady, resp. nedorobky vyskytovali na tej časti diela, ktorú zhotovoval žalobca alebo sa vyskytovali na častiach diela, ktoré zhotovovali iný subdodávatelia žalovaného. Žalobca by teda ako subdodávateľ a zhotoviteľ časti diela ručil žalovanému ako objednávateľovi, nielen za kvalitu ním zhotovovanej časti diela, ale aj za kvalitu práce ostatných subdodávateľov, ba dokonca by ručil aj za dodržiavanie platobnej disciplíny zo strany konečného investora, nakoľko splatnosť zádržného by nenastala aj vtedy, ak by k úhrade ceny diela investorom nedošlo. 6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, alternatívne, ak odvolací súd vyhodnotí, že nie sú splnené podmienky na zrušenie všetkých výrokov Rozsudku v zmysle , žalovaný navrhol, aby odvolací súd všetky výroky Rozsudku zmenil tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 29.430,48 EUR spolu s prísl. zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný odvolanie odôvodnil v súlade s a a uviedol, že VOP v čl. IV bod 3 v spojení s bodom 7 a jednoznačne stanovujú povinnosť vystaviť aj konečnú faktúru, v ktorej má byť vysporiadaná aj suma zádržného. Vzhľadom na nesplnenie tejto povinnosti zo strany Žalobcu nedošlo k splneniu všetkých podmienok podľa VOP, a tým pádom ani k splneniu podmienok na zaplatenie zádržného. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na zmätočnosť bodu 8, ktorý vo svojej prvej časti definuje zmenu ods. 2 a 5 čl. IV VOP, v záverečnej časti odkazuje na nové znenie ods. 1 a 5, a nakoniec kurzívom sú uvedené znenia odsekov 2, 5 a 11, bez toho aby v záhlaví vyjadrujúcom úmysel zmluvných strán na zmene ustanovenia bol ods. 11 vôbec uvedený, nie je možné jednoznačne konštatovať, že došlo k platnému dojednaniu zmluvných strán o zmene čl. IV bod 11 VOP. Žalovaný má za to, že vzhľadom na neurčitosť a zmätočnosť čl. VII bod 8 Zmluvy o dielo, podmienky čl. IV bod 11 VOP zostali nedotknuté a platia v znení uvedenom vo VOP. Ku konštatovanej neplatnosti ustanovenia Čl. IV bod 11. písm. b) VOP (t. j. uvoľnenie zádržného hlavným objednávateľom) resp. neplatnosti viazania začiatku splatnosti zádržného na úhradu diela jeho investorom Žalovaný uvádza, že Žalobca a Žalovaný sú obchodnými spoločnosťami, ktorých zmluvný vzťah sa spravuje ustanoveniami obchodného práva, ktorý je založený hlavne na princípe zmluvnej voľnosti strán a neformálnosti právnych úkonov. 7. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 7.2.2023 s tým, že považuje odvolanie žalovaného za výlučne účelové, ktorým sa žalovaný iba snaží oddialiť splnenie svojej povinnosti uhradiť žalobcovi zádržné. Skutočnosť, že Žalobca nevystavil záverečnú faktúru, nie je podmienkou vzniku nároku Žalobcu na vyplatenie zádržného. V záverečnej faktúre mala byť len uvedená celková zádržná čiastka, to znamená, že záverečná faktúra mala mať z pohľadu zádržného len evidenčný charakter a jej existencia tak nie je z pohľadu vzniku nároku Žalobcu relevantná; akýkoľvek opačný výklad je nevyhnutné považovať za prílišný formalizmus. Zádržné bolo reálne uplatnené na základe všetkých vystavených faktúr za vykonávanie diela, pričom výška celkovej zadržanej čiastky nie je sporná a Žalovaný ju počas celého konania ani raz nespochybnil. Nie je možné žiadnym výkladom dôjsť k záveru, že bez vystavenia záverečnej faktúry nie je možné uplatňovať nárok na zaplatenie zádržného, ktoré Žalovaný navyše zadržuje z iných faktúr ako zo záverečnej faktúry. Zmluva a ani VOP nikde neustanovuje, že splatnosť zádržného nastáva dňom vystavenia alebo splatnosti záverečnej faktúry alebo je inak viazaná na vystavenie konečnej faktúry, ale výslovne uvádza, že „Zádržné objednávateľ uhradí zhotoviteľovi do 60 dní odo dňa odovzdania diela bez vád a nedorobkov a po uvoľnení zádržného hlavným objednávateľom“ a tieto podmienky boli splnené. V zmysle článku VIII, bodu 4 Zmluvy o dielo „vzťahy neupravené touto zmluvou sa spravujú Všeobecnými obchodnými podmienkami PSJ Hydrotranzit, a.s. platnými a účinnými od 01.06.2014.“ V zmysle tohto ustanovenia má Zmluva prednosť pred VOP. Zmluva o dielo v článku VII, bod 8 mení znenie článku IV, bodu 11 VOP a je teda nesporné, že článok IV, bod 11 VOP je pre Žalobcu a Žalovaného záväzný v nasledovnom znení: „Zádržné objednávateľ uhradí zhotoviteľovi do 60 dní odo dňa odovzdania diela bez vád a nedorobkov a po uvoľnení zádržného hlavným objednávateľom“. Strany uvedeným ustanovením explicitne dohodli odlišné podmienky pre vyplatenie zádržného, a to odchylne od VOP. Žalobca má za to, že súd je v danom prípade povinný prihliadať na obsah znenia Zmluvy o dielo, ktorá má pred VOP prednosť. 8. Z Preberacieho protokolu podpísaného Žalobcom aj Žalovaným vyplýva neexistencia vád a nedorobkov (túto skutočnosť Žalovaný v konaní ani nenamieta) a uvoľnenie zádržného hlavným objednávateľom (TRANSPETROL, a.s.) potvrdil samotný Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v tomto smere zavádza súd, keď uvádza, že v zmysle čl. IV bod 11 VOP, zádržné nebolo uvoľnené hlavným objednávateľom; Žalovaný sám v konaní pred súdom prvej inštancie predložil dôkaz - potvrdenie o úhrade zádržného hlavným objednávateľom, ktoré svedčí o opaku. Žalovaný v

podanom odpore zo dňa 26.10.2021, na strane 3, v odseku uvedenom ako „ad b)“ uviedol nasledovné: „...hlavný objednávateľ TRANSPETROL, a.s., uvedený aj v Článku II bod 1. Zmluvy o dielo, uvoľnil zádržné (t. j. zaplatil zádržné na účet Žalovaného) až dňa 10.12.2020. Na dôkaz tohto žalovaný prikladá výpis z účtu žalovaného zo Sberbank zo dňa 10.12.2020.“ Žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o dielo a/alebo VOP; túto skutočnosť potvrdzuje aj sám žalovaný, ktorý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadnu povinnosť žalobcu, ktorú by žalobca nesplnil. 9. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 20.2.2023 vyjadril žalovaný v ktorom uviedol, že podľa Čl. IV bod 3. písm. i), bod 7. Všeobecných obchodné podmienky žalovaného, platné od 1.6.2014 (ďalej ako „VOP“), žalobca je povinný v konečnej faktúre uviesť a vysporiadať celkovú zadržanú čiastku. Ďalej, podľa Čl. IV bod 10. VOP „v konečnej faktúre budú vysporiadané všetky mesačné faktúry, ktoré už objednávateľ uhradil zhotoviteľovi s uvedením čísla a skutočne zaplatenej čiastky.“, a preto nie je možné sa stotožniť s právnym záverom žalobcu o evidenčnom charaktere faktúry, nakoľko VOP v čl. IV bod 3 v spojení s bodom 7 a 10 jednoznačne stanovujú povinnosť vystaviť aj konečnú faktúru, v ktorej má byť vysporiadaná aj suma zádržného. Vzhľadom na nesplnenie tejto povinnosti zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých podmienok podľa VOP, a tým pádom ani k splneniu podmienok na zaplatenie zádržného. Žalovaný má za to, že vzhľadom na neurčitosť a zmätočnosť čl. VII bod 8 Zmluvy o dielo, podmienky čl. IV bod 11 VOP zostali nedotknuté a platia v znení uvedenom vo VOP. Vzhľadom na vyššie uvedené (a na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich podaniach žalovaného) je potrebné negatívne vyhodnotiť nárok žalobcu na zaplatenie zádržného vo výške 5% z ceny diela a žalovaný má za to, že podmienky vzniku nároku na zaplatenie zádržného žalobcovi podľa Zmluvy o dielo nevznikli.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 31.10.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu je podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného žalobou je namietaný rozpor ustanovení zmluvy o dielo s ustanoveniami VOP žalovaného. 15. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal vysporiadanie žalovaným zadržanej celkovej zadržanej čiastky v konečnej faktúre v súlade s Čl. IV bod 3.písm i), bod 7. a bod 10. VOP. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na zmätočnosť bodu 8, ktorý vo svojej prvej časti definuje zmenu ods. 2 a 5 čl. IV VOP, v záverečnej časti odkazuje na nové znenie ods. 1 a 5, a nakoniec kurzívom sú uvedené znenia odsekov 2, 5 a 11, bez toho aby v záhlaví vyjadrujúcom úmysel zmluvných strán na zmene ustanovenia bol ods. 11 vôbec uvedený, nie je možné jednoznačne konštatovať, že došlo k platnému dojednaniu zmluvných strán o zmene čl. IV bod 11 VOP. Žalovaný má za to, že vzhľadom na neurčitosť a zmätočnosť čl. VII bod 8 Zmluvy o dielo, podmienky čl. IV bod 11 VOP zostali nedotknuté a platia v znení uvedenom vo VOP. 16. Podľa prezentovaného názoru žalobcu bolo zádržné reálne uplatnené na základe všetkých vystavených faktúr za vykonávanie diela, pričom výška celkovej zadržanej čiastky nie je sporná a Žalovaný ju počas celého konania ani raz nespochybnil. V zmysle článku VIII, bodu 4 Zmluvy o dielo „vzťahy neupravené touto zmluvou sa spravujú Všeobecnými obchodnými podmienkami PSJ Hydrotranzit, a.s. platnými a účinnými od 01.06.2014.“ V zmysle tohto ustanovenia má Zmluva prednosť pred VOP. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné v súlade s článku VIII, bodu 4 Zmluvy o dielo prisvedčiť názoru žalobcu ako aj názoru súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva o dielo a jej ustanovenia majú

prednosť pred ustanoveniami VOP žalovaného. Strany konania ako zmluvný partneri v rámci ich podnikateľskej činnosti si môžu na základe princípu zmluvnej voľnosti /okrem kogentných ustanovení Obch. zák./ svoje vzájomné práva a povinnosti dohodnúť na základe vzájomnej dohody vo forme zmluvy voľne. V prípade ak k uzavretiu písomnej zmluvy nedôjde, môžu strany vyjadriť svoju vôľu tak, že ich vzájomné vzťahy sa spravujú VOP jednej zo strán alebo v písomnej zmluve odkázať na úpravu VOP. V posudzovanej veci nastala medzi stranami situácia, že strany uzavreli písomnú zmluvu o dielo v ktorej si upravili svoje práva a povinnosti odlišne od VOP a len v prípade ak by zmluva neupravovala niektoré vzájomné práva a povinnosti tak by došlo k aplikácii VOP. V zmysle uvedeného majú ustanovenia Zmluvy jednoznačne prednosť pred ustanoveniami VOP. Odvolací súd sa v ďalšom stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žaloba bola podaná dôvodne a súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zádržné. 18. Ku konštatovanej neplatnosti ustanovenia Čl. IV bod 11. písm. b) VOP (t. j. uvoľnenie zádržného hlavným objednávateľom) odvolací súd udáva, že sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje pre rozpor predmetného ustanovenia nielen zo zásadami poctivého obchodného styku, ale aj s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť tohto ustanovenia v zmysle . 19. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, pretože odvolacie dôvody žalovaného /ktoré súd posúdil aj v súlade s , / neboli spôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na procesný úspech žalobcu v konaní ako aj o čiastočnom vrátení zaplateného súdneho poplatku. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s , a , tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. , , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).