Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-66-2012.pdf
PDF · 108.53 KB
Case nature
Subarea
9Co/66/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., K. XXXX/X, 2. M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., J. S. XXXX/X, 3. F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., N. XXX, proti odporcom: 1. D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., I. XXX/XXX, 2. V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., N. XXX, 3. G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., N. XXX, 4. L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., N. XXX, 5. O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., G. XXX/XXX, 6. L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., G. XXX/XXX, všetci odporcovia v konaní zastúpení JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Nitra, Fr. Mojtu 43, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaniach všetkých účastníkov konania proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. októbra 2011, č. k. 6C/141/2010-146 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. februára 2012, č. k. 6C/141/2010-192, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovatelia v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť odporcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania v sume 1.046,39 eura, právnej zástupkyni odporcov v 1. až 6. rade JUDr. Márii Jakubíkovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania vo výške 479,21 eura na účet právnej zástupkyne odporcov do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Dôvodil poukazom na ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, 5 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Konštatoval, že v danej veci bolo konanie zastavené po tom, ako navrhovatelia zobrali návrh späť. Ustálil, že je daná dôvodnosť rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, podľa ktorého patrí odporcom právo na náhradu trov konania voči navrhovateľom. Právna zástupkyňa odporcov si uplatnila náhradu trov konania titulom odmeny za zastupovanie, vychádzajúc pritom z ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 10 vyhlášky, t.j. z hodnoty vecí, predmetnej nehnuteľnosti vo výške 4.247 eur. Iný názor v danej veci zastal súd prvého stupňa, podľa ktorého bolo potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého základnou sadzbou tarifnej odmeny v sporoch o určenie, či tu vlastnícke právo je alebo nie je, za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Dôvodil tým, že navrhovatelia na základe návrhu, ktorým sa domáhali určenia, že sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, boli vyzvaní k úhrade súdneho poplatku na základe sadzobníka súdnych poplatkov podľa položky 1b/. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky jednu trinástinu výpočtového základu určil sumou 57 eur za úkon právnej pomoci, ktorý však podľa § 13 ods. 2 vyhlášky znížil na sumu 28,50 eura a právnej zástupkyni priznal odmenu za dva úkony - prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 17. 01. 2011 v sume po 171 eur (28,50 eura x 6 odporcov). K týmto úkonom priznal aj režijný paušál vo výške 7,41 eura x 2 úkony. Za účasť na pojednávaní dňa 21. 01. 2011 priznal právnej zástupkyni odmenu podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby v sume 42,78
eura (7,13 eura /28,50: 4/ x 6) spolu s režijným paušálom vo výške 7,41 eura, nakoľko k samotnému prejednávaniu veci nedošlo, potom ako bolo konštatované, že navrhovatelia zobrali svoj návrh späť. Okrem toho, právnej zástupkyni odporcov priznal cestovné Nitra - Topoľčany a späť na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 21. 01. 2011, a to vo výške 22,80 eura a náhradu za stratu času 4x polhodina = 49,40 eura. Dodal, že medzi úkonmi právnej služby uvedenými v ustanovení § 14 ods. 1 vyhlášky nie je preštudovanie spisu, a preto za tento úkon nepriznal právnej zástupkyni odporcov odmenu.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie navrhovatelia v 1. až 3. rade a to tak, že každý z nich podal odvolanie samostatne, ale s rovnakým obsahom. Podaným odvolaním sa spoločne domáhali zrušenia napadnutého uznesenia a nepriznania náhrady trov konania odporcom. V odvolaní poukázali na to, že predmetnú žalobu podali dňa 07. 06. 2010 a až dňa 06. 07. 2010 podali žalobný návrh o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam aj odporcovia. Späťvzatie návrhu odôvodnili tým, že sa dozvedeli o podaní žaloby, ktorej zámerom bolo vyriešenie toho istého právneho pomeru. Dodali, že k stiahnutiu žaloby došlo v úmysle, aby sa neviedli dva zhodné duplicitné spory a stranám nevznikali zbytočné náklady a strata času. Zastali názor, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď nepriznal odporcom náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa videli v tom, že ich snahou bolo, aby sa neviedli dva rovnaké právne spory a aby sa odstránil stav právnej neistoty (dvojité vlastníctvo k nehnuteľnostiam). Poukázali tiež na to, že sú poberateľmi starobného dôchodku, teda na ich strane treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery. K odvolaniu priložili odpoveď na žiadosť o prešetrenie pozemno-knižnej parcele č. 1600 kat. úz. H. č. 2889/07 zo dňa 15. 08. 2007 a návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 06. 07. 2010.
Uznesenie súdu prvého stupňa včas podaným odvolaním napadli i odporcovia v 1. až 6. rade, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že im bude priznaná náhrada trov konania vo výške 2.011,24 eura v zmysle vyčíslenia. Vytýkali súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nesprávny postup pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky považovali za zrejmé, že hodnota úkonu právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu len v prípadoch, kedy hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch, resp. je možné ju zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Zastali názor, že vo veciach určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je hodnota sporu daná trhovou cenou nehnuteľnosti a túto zisťovali prostredníctvom viacerých realitných kancelárií, podľa ktorých bola cena za 1 m2 v roku 2010 minimálne 16,59 eura, keďže sa jedná o pozemky určené k zástavbe. Namietali, že súd prvého stupňa pri vyčíslení trov konania mal použiť ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky a sadzbu tarifnej odmeny určiť z ceny nehnuteľností nimi špecifikovanej v podaní zo dňa 24. 01. 2011 v spojení s opravou špecifikácie. Zároveň poukázali i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky. Záverom vytýkali nezohľadnenie právnej úpravy účinnej v období, v ktorom sa konkrétna právna služba vykonala, pretože v roku 2010 jedna trinástina predstavovala sumu 55,49 eura a režijný paušál sumu 7,21 eura. Ako aj vytýkali nedostatočné odôvodnenie nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia za právnu službu - študovanie spisu dňa 03. 12. 2010, aj keď táto advokátovi právom patrí.
K odvolaniu navrhovateľov v 1. až 3. rade sa vyjadrili odporcovia z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 OSP. Zastali názor, že samotný fakt, že navrhovatelia sú dôchodcovia a na súd bola z ich strany podaná žaloba, ktorá mala vyriešiť duplicitu vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, sám o sebe nezakladá dôvod, pre ktorý by súd nemal odporcom priznať náhradu trov konania. Namietali tiež, že navrhovatelia neuviedli výšku dôchodkov, ako ani bližšie nezdôvodnili, prečo im ich osobné, majetkové či zárobkové pomery neumožňujú nahradiť trovy konania. Zdôraznili, že žalobu podali na základe Oznámenia Správy katastra Topoľčany o zápise duplicitného vlastníctva zo dňa 15. 08. 2007, ktoré bolo doručené aj navrhovateľom, pričom tí mali dostatok času celú záležitosť riešiť i mimosúdne. Dodali, že ešte v máji 2010 boli vyzvaní, aby k predmetu sporu zaujali stanovisko. Na výzvu nereagovali a sami podali návrh o určenie vlastníckeho práva. Okrem toho, boli toho názoru, že navrhovatelia si pri podávaní predmetného návrhu museli byť plne vedomí následkov, ktoré im vyplynú v prípade neúspechu v konaní, teda aj skutočnosť, že budú znášať trovy konania. Záverom poukázali, že navrhovateľ v 3. rade do februára 2011 poberal i riadnu mzdu, navrhovateľky v 1. a 2. rade poberajú aj vdovské dôchodky a všetci pritom sú aj
vlastníkmi ďalších nehnuteľností, ide teda o dobre finančne situovaných a nadštandardne majetkovo zabezpečených navrhovateľov, u ktorých majetkové, osobné, sociálne či iné pomery neodôvodňujú použitie ustanovenia § 150 OSP. Dodali, že pol roka navrhovateľom nevadilo, že prebiehajú dva rovnaké spory o určenie vlastníckeho práva a až po vyjadrení ich právnej zástupkyne vzali svoj žalobný návrh pred prvým pojednávaním súdu späť, čo považovali za účelové, pretože vystupovanie na strane odporcov je pre nich výhodnejšie. Naviac si uplatnili aj trovy odvolacieho konania vo výške 768,24 eura za odvolanie zo dňa 07. 03. 2011, odvolanie zo dňa 18. 10. 2011 a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov zo dňa 23. 11. 2011.
Navrhovatelia v 1. až 3. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedli, že trvajú v celom rozsahu na odvolaní, ktoré podali v predmetnej veci, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Trvali na tom, že v danom prípade mal súd prvého stupňa postupovať tak, že mal aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 OSP. Namietali, že trhová hodnota nehnuteľností, ku ktorým je vedené dvojité vlastníctvo, je nulová, pričom zdôraznili, že neexistuje žiaden potenciálny kupec, ktorý by chcel kúpiť sporné nehnuteľnosti. Súhlasili s postupom súdu prvého stupňa pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, keďže nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Záverom opätovne žiadali o zrušenie napadnutého uznesenia a o rozhodnutie tak, že odporcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania neprizná, alternatívne súhlasili s priznaním trov v zmysle napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.
Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa navrhovatelia v 1. až 3. rade svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 06. 2010, domáhali určenia, že sú spolu s ďalšími ôsmymi súrodencami spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pôdy o výmere 1275 m2, ktorá bola neoprávnene pojatá z parc. č. 1600 v kat. úz. H. do parciel 939/1, 940/1, 2, 3 v kat. úz. H.. V návrhu uviedli, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parc. č. 1600 o výmere 6589 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. H., vedenej v Správe katastra Topoľčany na LV č. XXXX sa stali na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľke K. P., zomrelej XX. XX. XXXX. Dodali, že na základe kúpnych zmlúv došlo k odpredaniu celkovo 1275 m2 z ich parc. č. 1600, z ktorej každý z odporcov neoprávnene užíva cca 300 m2. Dňa 24. 09. 2010 došlo súdu prvého stupňa podanie navrhovateľa v 3. rade, ktorým žiadal o doplnenie petitu návrhu a to tak, že spoluvlastnícky podiel k parcele č. 1600 o výmere 6588 m2 v kat. úz. H. vedenej v Správe katastra Topoľčany na LV č. XXXX navrhovateľov v 1. až 3 rade je pre každého z nich po 1/77-ine.
V priebehu konania navrhovateľky v 1. a 2. rade písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 01. 2011, oznámili súdu, že svoj návrh berú v celom rozsahu späť (bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu) a konanie žiadajú zastaviť. Pred pojednávaním dňa 21. 01. 2011 navrhovateľ v 3. rade uviedol, že rovnako návrh berie späť a konanie žiada zastaviť. V dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľmi v 1. až 3. rade súd prvého stupňa uznesením zo dňa 21. januára 2011, č. k. 6C/141/2010-110 konanie zastavil a odporcom v 1. až 6. rade nepriznal náhradu trov konania. Uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov konania napadli odvolaním odporcovia v 1. až 6. rade. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd o odvolaní odporcov v 1. až 6. rade rozhodol uznesením zo dňa 27. mája 2011, č. k. 9Co/89/2011-138 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prikázal súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania a to tak, že súd prvého stupňa v súlade s § 9 odsek 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení sám určí základnú sadzbu tarifnej odmeny, počet úkonov právnej služby, ktoré právna zástupkyňa odporcov v 1. až 6. rade vykonala. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením rozhodol o trovách konania.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 odsek 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 odsek 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP v prípade, že navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania možno uložiť niektorému z účastníkov podľa § 146 ods. 2 OSP a to na základe prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne.
K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Naproti tomu zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že navrhovateľ vzal návrh späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.
Povinnosť hradiť trovy konania sa môže v jednotlivých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá. Ustanovenie § 150 odsek 1 OSP preto umožňuje súdu, aby v takýchto výnimočných prípadoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Keďže toto ustanovenie negatívne dopadá na účastníka, ktorý by mal inak právo na náhradu trov konania, jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež treba brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní. Súd teda musí starostlivo posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu.
Odvolací súd má za to, že na uvedený prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 OSP. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia v 1. až 3. rade vzali svoj návrh späť bez udania akéhokoľvek dôvodu. Tvrdenia navrhovateľov, že k stiahnutiu žaloby došlo s úmyslom, aby sa neviedli dva zhodné duplicitné spory a stranám nevznikali zbytočné náklady a strata času, neobstojí, pretože z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia podali svoj návrh skôr ako odporcovia, a tým založili prekážku už (skôr) začatého konania, čo znamená, že začatie konania bránilo tomu, aby o tej istej veci (totožnom predmete a medzi tými istými účastníkmi, resp. ich právnymi nástupcami) prebiehalo na súde iné konanie. Z uvedeného vyplýva, že súd má povinnosť zastaviť neskôr začaté konanie, ak zistí, že ide o totožný predmet a medzi tými istými účastníkmi konania, a preto predmetné konanie navrhovateľov v 1. až 3. rade nezaložilo dôvod hodný osobitného zreteľa. Naviac, je potrebné súhlasiť s názorom
odporcov, že k späťvzatiu návrhu došlo až po vyjadrení odporcov, čo pôsobí účelovo, keďže o podaní návrhu zo strany odporcov sa navrhovatelia dozvedeli pol roka predtým. Okrem toho nebolo možné vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa ani v sociálnej situácii účastníkov, pretože navrhovatelia poukázali len na to, že sú poberateľmi starobného dôchodku a to bez preukázania jeho výšky, ako aj ostatných osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov a to nielen svojich, ale aj odporcov v 1. až 6. rade, pretože pri sociálnej situácii je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Keďže však neboli preukázané okolnosti relevantné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 OSP na strane účastníkov, ktorí majú trovy konania uhradiť, nebolo potrebné zisťovať ani pomery účastníkov na opačnej procesnej strane.
Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne priznal odporcom právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP, ale nesprávne postupoval pri určení výšky náhrady. Pre určenie výšky náhrady trov konania (sadzby odmeny za právnu pomoc) nesprávne vychádzal z výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01. 06. 2010, pričom správne mal vychádzať z výpočtového základu podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky, pretože predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na parcele č. 1600 o výmere 6588 m2 v katastrálnom území H., vedenej v Správe katastra Topoľčany, zapísanej na LV č. XXXX a to tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľov v 1. až 3. rade k uvedenej parcele je pre každého z nich po 1/77-ine.
V konečnom dôsledku to znamená právo odporcov v 1. až 6. rade na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.046,39 eura podľa § 146 ods. 2 OSP, predstavujúcej trovy právneho zastúpenia podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01. 06. 2010 (ďalej len „vyhláška“).
Aplikáciu § 10 ods. 1 vyhlášky odvolací súd odôvodnil tým, že ak ide o konanie o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sú predmetom konania, t. j. tým, čoho sa účastník pri procesnej ochrane svojho subjektívneho práva domáha, skutočností, na ktorých sa zakladá ochrana vlastníckeho práva vrátane jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Po úprave petitu predmetom konania boli 3/77 z výmery 6588 m2, čo predstavovalo 256,67 m2. Zo správy realitnej kancelárie LEVAP, s. r. o. so sídlom Nitra, Alexyho 370/22, vyplýva, že v roku 2010 bola trhová cena nehnuteľnosti v katastrálnom území H., obec H. vo výške 16,59 eura, a preto odvolací súd dospel k záveru, že predmet sporu bolo možné vyčísliť a to na odporcami vyčíslenú sumu 4.247 eur, predstavujúcu súčin 16,59 eura x 256 m2. Naviac, výška sumy navrhovateľmi rozporovaná nebola, tí iba tvrdili, že pri dvojitom vlastníctve je uvedená nehnuteľnosť nepredajná, a preto nemožno určiť jej hodnotu. Pri hodnote sporu 4.247 eur hodnota jedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavovala sumu 453,15 eura, t. j. podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky suma 75,53 eura (151,05 eura - o 50%) x 6, keďže išlo o zastupovanie šiestich osôb. Avšak právna zástupkyňa odporcov žiadala priznať odmenu za každý úkon právnej služby v sume 423,18 eura, t.j. súčin 70,53 eura x 6 osôb, čo predstavovalo nižšiu výšku odmeny ako vyplývala z vyhlášky. Konanie o náhrade trov konania je návrhové konanie, a preto je súd viazaný návrhom účastníka, a nemôže priznať viacej ako účastník požadoval priznať, a preto aj odvolací súd pri určení odmeny za úkony právnej služby vychádzal z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1 vyhlášky a jej výšku určil podľa vyčíslenia právnej zástupkyne odporcov, ktorým je viazaný, t.j. zo sumy 423,18 eura. Okrem toho, právna zástupkyňa odporcov za každý úkon právnej služby požadovala aj režijný paušál, ktorý v roku 2010 predstavoval sumu 7,21 eura a v roku 2011 sumu 7,41 eura. K priznaniu režijného paušálu odvolací súd dodáva, že tento patrí za úkon právnej služby bez ohľadu na to, koľko osôb právny zástupca zastupoval, tzn. že vždy len jeden. Cestovné právnej zástupkyne odporcov predstavovalo náhradu za použité pohonné hmoty a základnú náhradu za každý 1 km jazdy na ceste z Nitry do Topoľčian a späť (80 km) na pojednávanie konané dňa 21. 01. 2011. Cena za liter paliva bola v januári 2011 vo výške 1,360 eura/l. Priemerná spotreba použitého motorového vozidla (Opel Astra, ev. č. J.) je 7,5 l/100 km. Základná náhrada za každý 1 km cesty za rok 2011 predstavovala sumu 0,183 eura/km. Okrem toho, za každú aj začatú polhodinu za čas strávený cestou na pojednávanie
patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60-tina výpočtového základu, ktorý v roku 2011 predstavoval sumu 12,35 eura.
Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd správne posúdil účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, keď odporcom v 1. až 6. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04. 11. 2010, vyjadrenie odporcov zo dňa 17. 01. 2011 a účasť na pojednávaní na OS Topoľčany dňa 21. 01. 2011, ako aj správne nepriznal odmenu za preštudovanie spisu na OS Topoľčany dňa 03. 12. 2010. Na zdôraznenie správnosti nepriznania odmeny za preštudovanie spisu odvolací súd uvádza, že uvedený úkon nebol vynaložený účelne, pretože v čase, kedy došlo k preštudovaniu spisu, v spise žiadne listiny okrem návrhu, ktorý bol odporcom v 1. až 6. rade doručený, neboli, a nedošlo ani ku konaniu vo veci samej. Vytýčené pojednávanie bolo odročené práve z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia odporcov právnou zástupkyňou. Keďže nesprávnosť súdu prvého stupňa pri určení výšky náhrady trov konania spočívala v nesprávnej aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, odvolací súd opätovne prepočítal trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyne odporcov, pričom vychádzal z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a za úkony prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04. 11. 2010 a za vyjadrenie odporcov zo dňa 17. 01. 2011 priznal právnou zástupkyňou odporcov vyčíslenú odmenu vo výške 423,18 eura x 2, t. j. 846,36 eura. Za účasť na pojednávaní konanom dňa 21. 01. 2011 nepriznal plnú výšku požadovanej odmeny, pretože na uvedenom pojednávaní nedošlo k prejednaniu veci samej, ale len k vyhláseniu rozhodnutia, a teda za tento úkon patrí odmena vo výške 105,80 eura (1 z odmeny 423,18 eura). Odvolací súd zároveň priznal ku každému úkonu režijný paušál a to spolu vo výške 22,03 eura (7,21 eura + 2x7,41 eura), ako aj cestovné za pojednávanie konané dňa 21. 01. 2011 vo výške 22,80 eura (/7,5:100 x 1,360 +0,183/ x80km) a náhradu za stratu času vo výške 4 polhodiny po 12,35 eura, t.j. v sume 49,40 eura za čas strávený cestou na pojednávanie konané dňa 21. 01. 2011.
Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na viazanosť súdu návrhom účastníka, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením podľa § 220 OSP zmenil tak, že zaviazal navrhovateľov v 1. až 3. rade zaplatiť odporcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania vo výške 1.046,39 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, právnej zástupkyni odporcov (§ 149 ods. 1 OSP), keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na čiastočnú úspešnosť každého účastníka v odvolacom konaní (nebola priznaná náhrada trov konania vo výške 2.011,24 eura, ako ani nedošlo k aplikácii § 150 ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.