Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-187-2010.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/187/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30 796 482, so sídlom Gr?sslingova 5, 812 62 Bratislava, pobočka Trnava, Pekárska 40/A, 917 01 Trnava proti povinnej: C. D., E.. XX.X.XXXX, I. XXX XX A. XXX pre vymoženie 165,97 Eur, trov predchádzajúceho konania 1,13 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a o námietkach povinnej proti trovám exekúcie, rozhodol
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
Súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie v y h o v u j e v časti 86,13 EUR.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 097927 zo dňa 29.04.2010 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, Zámocká 30, 811 01 Bratislava poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava číslo konania PP/201/00541/2008 zo dňa 27. 10.2008.
Súdny exekútor vydal dňa 9.7.2010 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa bolo doručované povinnej do vlastných rúk, pričom zásielka podaná dňa 13.7.2010 sa vrátila súdnemu exekútorovi ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 6.8.2010. Povinný si upovedomenie prevzal pri nasledujúcom pokuse o doručenie cez zamestnávateľa povinnej dňa 31.8.2010, podľa údajov na doručenke.
Dňa 06.9.2010 súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie prevzal podanie povinnej označené „Žiadosť o zastavenie exekúcie“, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 3.9.2010. Toto podanie postúpil súdny exekútor súdu dňa 10.9.2010 ako námietky proti exekúcii. V podaní povinná uvádza, že jej nebol doručený žiaden list od oprávneného o zaplatení pokuty, a tak nebola informovaná o tomto konaní, pričom by bola vec bez problémov vybavila. Zároveň povinná vzniesla námietku voči trovám exekúcie, nakoľko ak by bola o veci informovaná, exekúcia ako aj trovy z nej vyplývajúce by boli bezpredmetné.
Dňa 26.5.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k tomuto podaniu. Oprávnený uviedol, že povinný si nesplnil povinnosť platiteľa poistného na zdravotné poistenie ustanovenú § 24 písm. b), § 19 ods. 11, § 31a ods. 6 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. odviesť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006. V tej súvislosti začal konanie, o čom upovedomil povinnú zásielkou adresovanou povinnej na jej adresu do vlastných rúk s opakovaným doručením podanou 26.9.2008, ktorá sa mu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 24.10.2008. Z uvedeného dôvodu konal bez jeho účasti a dňa 27.10.2008 vydal rozhodnutie o uložení pokuty č. PP 201/00541/2008, ktoré sa mu rovnako vrátilo ako nedoručené z dôvodu nezastihnutia adresáta a neprevzatia v odbernej lehote dňa 25.11.2008. V zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní využil oprávnený možnosť náhradného doručenia, keďže na to boli naplnené predpoklady. Adresát nebol zastihnutý, pričom nebolo doručovateľom zistené, že by sa na uvedenej adrese nezdržiaval, preto bola zásielka uložená dňa 30.10.2008 na pošte a dňa 3.11.2008 ju mohol oprávnený považovať za doručenú.
Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. h) zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.
Podľa § 50 ods.1 zák. č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnej titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Súd preskúmal námietky povinnej proti exekúcii a zistil, že námietky povinného nie sú dôvodné. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Povinný musí preukázať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo by tu boli iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd dospel k záveru, že okolnosti namietané povinnou neboli preukázané, nakoľko exekučný titul bol riadne doručovaný, čo oprávnený preukázal vrátenou zásielkou, pričom aj pred samotným rozhodnutím jej bolo doručované aj upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré rovnako nebolo prevzaté v odbernej lehote. Poštový doručovateľ označením zásielky ako neprevzatej v odbernej lehote potvrdil skutočnosť, že povinná sa na svojej adrese v danom čase zdržiavala, v opačnom prípade by bol na
zásielke vyznačil políčko „adresát je neznámy“. Súd má za ustálené, že povinná sa v danom čase zdržiavala na uvedenej adrese, preto použite náhradného doručenia bolo v súlade so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený si splnil svoju povinnosť doručiť rozhodnutie a jeho následné podanie návrhu na vykonanie exekúcie bolo v súlade so zákonom a boli naplnené predpoklady pre začatie exekúcie. Námietky povinnej proti exekúcii sú preto nedôvodné.
Súd sa zaoberal aj námietkami povinnej proti trovám exekúcie, ktoré boli osbahom podania povinnej. Podľa § 201 ods. 1-4 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
Povinná podala námietky proti trovám exekúcie spolu v jednej obálke s námietkami proti exekúcii, ako bolo uvedené vyššie, dňa 3.09.2010 na poštu a 6.09.2010 na exekútorský úrad. Súd skúmal včasnosť podania námietok povinnej proti exekúcii, teda či došlo k zachovaniu 3-dňovej lehoty na ich podanie, v zmysle ustanovení § 201 ods. 2 Exekučného poriadku a zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota teda začala plynúť dňom 1.9.2010 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 3.09.2011. Podľa § 57 ods. 2 vety druhej O.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že povinný sa spravoval nesprávnym poučením uvedeným v rozhodnutí - § 204 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u exekútora. Podľa pečiatky poštového úradu, na ktorom boli námietky povinného podané, bol dátum podania 3. 09. 2010, t.j. tretí deň po doručení upovedomenia o začatí exekúcie pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie námietok.
Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie podľa § 4, § 5 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 112,78 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 EUR, 19 % DPH z trov exekútora vo výške 18,01 EUR, hotových výdavkov vo výške 61,58 EUR.
Súd preskúmal námietky povinnej proti trovám exekúcie a spisový materiál a dospel k záveru, že námietkam je potrebné v časti vyhovieť. Súdny exekútor mal pri vyčíslení predbežných trov exekúcie postupovať v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie si exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
V zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1, t.j. v tomto prípade 50 % z minimálnej odmeny vo výške 33,19 EUR.
Na základe vyššie uvedeného je teda súd toho názoru, že súdny exekútor si nesprávne vyčíslil odmenu v sume 33,19 EUR, nakoľko v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky by výsledná suma mala predstavovať len jednu polovicu minimálnej odmeny, t.j. sumu 16,60 EUR.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle § 14 vyhlášky mu zvýšil o DPH v sume 3,15 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú
sadzbu DPH vo výške 19 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
V súvislosti s vyššie uvedeným teda tunajší súd priznáva súdnemu exekútorovi celkovú odmenu vo výške 19,75 EUR.
V súvislosti s citovaným ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku mal súdny exekútor postupovať pri vyčíslení predbežnej náhrady trov a hotových výdavkov tak, ako je uvedené v Exekučnom poriadku a v upovedomení tak mal vychádzať z reálne vynaložených výdavkov v predmetnej exekúcii a to v čase vydania upovedomenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol do predbežných trov exekúcie zaradiť náhradu výdavkov za úkony, ku ktorým nedošlo do vydania upovedomenia o začatí exekúcie Pokiaľ ide o hotové výdavky, ktoré boli podľa obsahu exekučného spisu preukázateľne vynaložené, sú nimi poštovné za doručenie žiadosti o udelenie o poverenia súdu zo dňa 15.4.2010, za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti &okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave zo dňa 9.7.2010 a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk povinnému a oprávnenému. Ostatné písomnosti boli doručované až po vydaní upovedomenia, preto súd v zmysle § 201 ods. 1 vo zvyšnú časť poštovného nezahrnul do predbežných trov. V súvislosti s priznávaním poštovného tunajší súd na základe poznatkov z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti zastáva názor, že výška nákladov za doručenie jednej zásielky poštou sa pohybuje medzi 1,30 až 1,60 Eur, podľa toho, či ide o doručovanie obyčajné, alebo do vlastných rúk. V exekučním spise sa nachádzajú v rozhodnom čase do času vydania upovedomenia o začatí exekúcie dve obačajné doručenky a dve doručenky do vlastných rúk. Súd považuje s ohľadom na vyššie uvedené výšku nákladov za doručovanie 5,80 EUR (2x1,30 Eur + 2x1,60 Eur) za primeranú. Po zvýšení o 19% DPH vo výške 1,10 Eur hotové výdavky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavujú 6,90 EUR.
Na základe vyššie uvedeného, súd znížil predbežnú náhradu trov a hotových výdavkov zo sumy 112,78 EUR na sumu 26,65 EUR.
Súd má za to, že skutočne vynaložené trovy exekúcie nemôžu byť hradené z majetku exekútora, a to aj v prípade, že by súdny exekútor pri exekučnom konaní nepostupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Výška „predbežných trov“ však nie je konečná a pri ukončení (zastavení) exekúcie môže dôjsť k jej zvýšeniu alebo zníženiu, čo znamená, že celkové trovy exekúcie budú určené až po úplnom vymožení pohľadávky či po inom ukončení predmetnej exekúcie. Z uvedeného zjavne vyplýva, že súdnemu exekútorovi môžu byť v rámci predbežných trov priznané len také trovy, ktoré boli skutočne vynaložené spolu s odmenou v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky. Skutočnosť, že súd súdnemu exekútorovi neuzná náhradu nákladov, ktoré mu ešte reálne nevznikli, žiadnym spôsobom nepoškodzuje a ani neohrozuje samotného súdneho exekútora, jeho majetok či spôsobilosť viesť exekučné konanie.
Už citované ustanovenia § 201 ods. 1 Exekučného naopak chránia povinného tým spôsobom, že v prípade okamžitej úhrady pohľadávky povinný neuhradí aj trovy, ktoré už ani v budúcnosti nemusia nevyhnutne vzniknúť.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel námietkam povinnej proti trovám exekúcie v časti 86,13 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora špecifikovanej v upovedomení o začatí exekúcie (vrátane DPH) a odmenou, ktorá súdnemu exekútorovi prináleží podľa názoru súdu, t.j. odmena súdneho exekútora vo výške 19,75 EUR s DPH a náhrada hotových výdavkov vo výške 6,90 EUR s DPH, teda predbežné trovy v celkovej výške 26,65 EUR.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.