Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Saz-5-2023.pdf
PDF · 110.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., D. XX, právne zastúpenej : Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA12-7271-015/2023-AV zo dňa 24.09.2023 o zaistení žalobkyne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky, č. PPZ-HCP-BA12-7271-015/2023-AV zo dňa 24.09.2023, ktorým žalovaný zaistil žalobkyňu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladov totožnosti.
N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobkyňu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, bezodkladne prepustil zo zaistenia.
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 06.10.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa 27.10.2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA12-7271-015/2023-AV zo dňa 24.09.2023 o zaistení žalobkyne, zároveň žiadala nariadiť jej bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania.
administratívne rozhodnutie
2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7271-015/2023-AV zo dňa 24.09.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zaistil žalobkyňu dňa 24.09.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o pobyte cudzincov) na účel výkonu administratívneho vyhostenia; v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24.12.2023 a žalobkyňu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj ÚPZC).
3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa bola dňa 24.09.2023 v čase o 08:30 hod zadržaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci Vyškovce nad Ipľom. Nakoľko žalobkyňa nevedela ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, hliadka ju predviedla dňa 24.09.2023 o 11:00 hod. na Oddelenie cudzineckej polície
Policajného zboru Nové Zámky (ďalej aj OCP PZ Nové Zámky) k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov.
4. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch bolo zistené, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt žalovaný vydal dňa 24.09.2023 podľa § 82 odsek 1 písmeno b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCP-BA12-7271-010/2023-AV (ďalej aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení), pričom v predmetnom rozhodnutí nebola určená konkrétna krajina, do ktorej má byť žalobkyňa vyhostená, nebola jej určená lehota na vycestovanie a bol zároveň vylúčený odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu, preto sa rozhodnutie jeho doručením stalo vykonateľným, t.j. dňa 24.09.2023.
5. Žalobkyni bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadrila k podkladom i k spôsobu jej zaistenia, prípadne aby navrhla ich doplnenie, no žalobkyňa túto možnosť nevyužila.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrení žalobkyne je nepochybné, že nemohol konať podľa § 89 odsek 1 písmená a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobkyňa nevie preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky.
7. Dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24.12.2023 žalovaný odôvodnil tým, že stanovená doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Dôležitým faktorom od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia účastníka konania je jej spolupráca pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie.
8. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v prípade žalobkyne, ktorá je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je potrebné vykonať úkony ako:
- overenie totožnosti žalobkyne (prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „KO MZVaEZ SR") na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza žalobkyňa;
- ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom mala byť vykonaná eskorta žalobkyne priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky) na účel vykonania pohovoru;
- v prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobkyni prostredníctvom KO MZVaEZ SR zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza;
- následne ak sú na základe zaslaných žiadosti vybavené požadované doklady pristúpi sa k vybavovaniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť (čaká sa na odpoveď);
- ďalej sa bude zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobkyne ÚPZC.
9. Žalovaný s poukazom na povinnosti podľa § 90 odsek 1 písmeno d/ zákona o pobyte cudzincov ďalej uviedol, že v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobkyni nevznikla jej zaistením žiadna bezdôvodná ujma.
10. Mal za to, že zaistenie žalobkyne pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj Dohovor) je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Žalovaný považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobkyne.
11. Záverom konštatoval, že počas konania o zaistení sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru žalobkyni neupiera a plne ich rešpektuje. Žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov, žalovaný konal v jej záujme a nebola jej spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii.
súdne konanie
12. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP- BA12-7271-015/2023-AV zo dňa 24.09.2023 správnu žalobu zo dňa 06.10.2023. Žiadala toto rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalovanému nariadiť, aby žalobkyňu bezodkladne zo zaistenia prepustil a priznať jej plnú náhradu trov konania.
13. V žalobe žalobkyňa poukázala na to, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného bol zaistený aj jej mažel: E. B., nar. XX.XX.XXXX a ich maloleté deti: F. B., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci tureckej štátnej príslušnosti, a ktorí pricestovali s ňou.
14. Žalobkyňa ďalej uviedla, že do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť, pretože ona a jej rodina sú kurdi z juhovýchodnej oblasti Turecka a doma v krajine pôvodu čelia utláčaniu a diskriminácii zo strany tureckých štátnych orgánov. Turecká armáda im zobrala pozemky, a preto sa museli vysťahovať preč z vidieka. Upriamila pozornosť na všeobecne dostupné informácie o situácii kurdov v Turecku (v Sýrii a Iraku) a konštatovala, že jej vyhostením do Turecka dôjde k porušeniu čl. 3 Dohovoru. V tejto súvislosti namietala, že žalovaný sa napriek uvedenému v konaní o zaistení ani v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobkyne, nezaoberal sa skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia.
15. Žalovaný napadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na formálny súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a nezákonné. Žalovaný má povinnosť zaoberať sa v konaní skúmaním prekážok vyhostenia a to aj za situácie, že ich účastník konania priamo nenamieta, právne neklasifikuje a pod. O to väčšmi mal žalovaný tieto skutočnosti zisťovať, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o rodinu s maloletými deťmi, ktorá vypovedá o útlaku ich národnostnej menšiny v krajine pôvodu. Z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobkyne a jej deťom.
16. Ďalej žalobkyňa mala za to, že jej vyhostenie do prípadne inej tretej krajiny, než je jej domovská krajina nie je realizovateľné, nakoľko žalobkyňa prechádzala územím iných krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, pričom v jej veci readmisné konanie začaté nebolo, a preto neexistuje predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa považuje jej zaistenie za neúčelné a tým aj nezákonné.
17. V závere konštatovala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že sa žalobkyňa nachádza v zaistení s maloletými deťmi, a teda k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v súlade s § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.
18. Písomným podaním zo dňa 16.10.2023 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zaistením žalobkyne smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobkyne, pričom vychádzal zo skutočnosti všeobecnej známej z jeho praxe, kde jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, nakoľko táto doba závisí od
viacerých nepredpokladaných faktorov. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
19. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobkyni doručené na vedomie dňa 30.10.2023.
20. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 07.11.2023. Pojednávania sa nezúčastnila žalobkyňa, jej právny zástupca ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s § 114 SSP a vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania a verejnosti vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.
právny názor správneho súdu
21. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia [§ 221 až § 230 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP)] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.09.2023, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 07.11.2023 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP a bezodkladného prepustenia žalobkyne zo zaistenia.
22. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
23. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobkyňa bola preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistená dňa 24.09.2023 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobkyne na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24.12.2023 a rozhodol o jej umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
24. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
25. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
26. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
27. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
28. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
29. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
30. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
31. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
33. Podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
34. Žalobkyňa v konaní namietala účelnosť a efektívnosť jej zaistenia, nakoľko sa v rozhodnutí žalovaný nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Napadnuté rozhodnutie je formálne a bez predpokladu zrealizovania vyhostenia žalobkyne. Nie je zrejmé ako žalovaný skúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine. Tiež sa nezaoberal tou skutočnosťou, že žalobkyňa cestuje so svojimi maloletými deťmi.
35. Po detailnom oboznámení sa s prejednávanou vecou má správny súd za to, že tieto námietky žalobkyne sú dôvodné.
36. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.
37. Podľa konštantnej judikatúry kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov (napr. sp. zn. 1SZa/7/2016, sp. zn. 1SZa/9/2016) žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.
38. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCP- BA12-7271-010/2023-AV zo dňa 24.09.2023, v tomto nie je uvedené, kam má byť žalobkyňa vyhostená. Zároveň však nemožno poprieť legálnu úpravu, keď zákon o pobyte cudzincov v § 77 ods. 1 pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok možnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený.
Uvedená skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení, resp. napadnutého rozhodnutia o zaistení. Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu (vrátane Dohovoru) a nevyplýva ani z judikatúry kasačného súdu, či ústavného súdu, ktorá zachovanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti akcentuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) sp. zn. 10SZa/6/2016 a sp. zn.10Szak/6/2018).
39. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Szak/4/2020 zo dňa 10.01.2020 podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce zákon č. 404/2011 Z. z. v § 77 ods. 1 v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné“.
40. Z napadnutého rozhodnutia ako aj následného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že za naplnenie účelu zaistenia považoval žalovaný iba samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne zo dňa 24.09.2023, žalovaný úplne opomenul skúmať vyhostiteľnosť žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie o zaistení síce obsahuje citáciu viacerých právnych predpisov avšak so všeobecným konštatovaním, bez konkrétneho zhrnutia vo vzťahu k osobe žalobkyne. Žalovaný pritom sám ustálil štátnu príslušnosť žalobkyne: Turecká republika a žiadnym spôsobom ju v konaní o administratívnom vyhostení alebo v konaní o zaistení nespochybňoval. Žalovaný sa nezaoberal tým, či bude žalobkyňa vyhostená do Tureckej republiky a to ani z pohľadu všeobecnej situácie v krajine jej pôvodu. Za tohto stavu si bol pritom žalovaný pred vydaním rozhodnutia o zaistení žalobkyne povinný predbežne posúdiť a urobiť úsudok o tom, či je správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca aspoň potenciálne možné.
41. Vzhľadom na to, že žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval, súd považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Navyše tiež naprieč celému rozhodnutiu nie je zmienka o tom, že žalobkyňa bola zaistená spolu so svojimi maloletými deťmi, čo tiež podstatným spôsobom mení pohľad na celú situáciu zaistenej žalobkyne.
42. Správny súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
43. Záverom súd poznamenáva, že napadnutému rozhodnutiu možno vytknúť aj absenciu špecifikácie útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, do ktorého žalobkyňu umiestnil. Je nevyhnutné, aby sa tejto chybe žalovaný v budúcnosti vyvaroval a vo výroku rozhodnutia vždy presne konkretizoval útvar policajného zaistenia pre cudzincov, v ktorom zaisteného cudzinca umiestňuje.
44. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobkyňu bezodkladne zo zaistenia prepustil, pretože obmedzenie jej osobnej slobody nie je zákonné.
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote siedmich dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.