Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/15/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v zast. Jaroslavom Fuchsom, konateľom, proti žalovanému R. I., W. XX. X. XXXX, trvale bytom N., E.. V. XXXX/X, občanovi SR, v konaní o zaplatenie 321,32 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh o zaplatenie 321,32 Eur s prísl. z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 321,32 Eur s prísl. titulom nadobudnutia dedičstva po dlžníkovi R. I., W.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E.. V. XXXX/X, ktorý zomrel XX. XX. XXXX. V podanom návrhu uviedla, že poručiteľ R. I. uzavrel so žalobkyňou zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa 15. 4. 2008, predmetom ktorej bol poskytnutý úver vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk), ktorú sa R. I. zaviazal vrátiť žalobkyni zvýšený o príslušný poplatok vo výške 321,32 Eur (9.680,- Sk), teda dlžník mal celkovo vrátiť 653,26 Eur (19.680,-Sk). Úver mal byť splácaný v zmysle zmluvy po 54,44 Eur (1.640,-Sk) počnúc od 14. 5. 2008 na účet veriteľa v súlade so všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dlžník R. I. postupne úver splácal a naposledy dňa 14.10. 2008 uhradil 59,75 Eur. Následne dňa XX. XX. XXXX zomrel. Celkove teda vrátil čiastku 331,95 Eur. Nakoľko zbytok dlhu činí 321,32 Eur, žalobkyňa túto sumu uplatňuje a to voči žalovanému ako dedičovi po dlžníkovi R. I. v súlade s ustavením (ďalej len ).

Súd na návrh žalobkyne vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 321,32 Eur a na zaplatenie trov konania 19 Eur.

Platobný rozkaz napadol v zákonnej lehote žalovaný odporom, pričom žiadala žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že dedičov nie je možné zaviazať na plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník - poručiteľ. Tiež namietol tú skutočnosť, že žalobkyňa poskytla žalovanému úver, hoci bola informovaná o zlom stave dlžníka, kedy muselo byť zrejmé, že sa dlžník nedožije termínu splatenia dlhu v splátkach.

Žalobkyňa predložila k odporu súdu písomné vyjadrenie a uviedla, že vo veci nejde o plnenie, ktoré by mohol vykonať osobne len dlžník - poručiteľ, pretože o také plnenie ide v prípade, keď dlžníka nemôže nahradiť nikto iný, lebo ide o jedinečnú povahu záväzkového plnenia (napr. vyučovanie na hudobný nástroj). Poukázala na ustanovenie , v zmysle ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva okrem iného za poručiteľovi dlhy, k čomu došlo v danom prípade. Tiež žalobkyňa namietla tú okolnosť, že nemala dôvod skúmať zdravotný stav veriteľa, pretože ide o

údaj irelevantný, kedy u žiadneho dlžníka nie je možné odhadnúť, či sa žiadateľ o úver dožije dátumu splatnosti poslednej splátky pôžičky.

Na pojednávaní žalobkyňa v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Predložila súdu rozsudok Vrchného súdu Praha z ktorého vyplýva, že v prípade nebankových subjektov je logickou podmienkou požiadavka vyšších úrokov z dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery síce spotrebiteľského rázu, ale rizikovým osobám, preto pri vyššej miere rizika je pochopiteľná aj požiadavka vyššieho plnenia. Čo sa týka náležitostí zmluvy o úvere, ktorou žalobkyňa poskytla dlžníkovi R. I. úver poukázala na to, že zmluva o úvere nemusela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), keďže sa na tento typ zmluvy nevzťahuje o spotrebiteľských úveroch. V ustanovení , ods. 2 tohto zákona sú totiž uvedené aj také náležitosti, ktoré zmluva o úvere ani nemôže obsahovať. Ide napríklad o písmená c), d) a f) cit. ustanovenia , ods. 2, ako napríklad identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, resp. v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktorú sa zmluva vzťahuje. Zmluva teda nemusela obsahovať ani RPMN. V tejto súvislosti predložila aj rozsudky Krajských súdov Žilina () a Banská Bystrica ( a ) o tom, že u zmluvy o úvere nie je RPMN podstatnou náležitosťou.

Žalovaný žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa poskytla úver v čase, keď bol poručiteľ veľmi chorý, čo si žalobkyňa neoverila. Dlžník pritom uhradil celú istinu. Neuhradil len úroky, výšku ktorých však namieta, pretože sú nesmierne vysoké a žalobkyňa žiada od dlžníka uhradenie skoro dvojnásobku poskytnutého plnenia. Žalobkyňa si pohľadávku uplatnila už v dedičskom konaní, kde bol žalovaný dedičom po poručiteľovi, avšak už vtedy pohľadávku neuznal pre neprimerane vysoké úroky. Pohľadávku neodmietol len preto, lebo bol poučený zo strany notára, že potom musí odmietnuť aj dedičstvo. Nie je ochotný uhradiť poplatky, ktorými bol úver navýšený, pretože podľa jeho názoru u žalobkyni ide o ušlý zisk, na ktorý nemá nárok. Poukázal pritom na platnú judikatúru, ktorá mu je známa, v zmysle ktorej súdy nepriznávajú nebankovým subjektom príliš vysoké úvery, najmä ak zmluvy nemajú predpísané náležitosti. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky okresných a krajských súdov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, výpisom z obchodného registra žalobkyne, úverovou zmluvou, úmrtným listom poručiteľa, prihlásením pohľadávky do dedičského konania, osvedčením o dedičstve, výzvami na úhradu dlhu, doručenkami, obsahom odporu a vyjadrením žalobkyne k odporu.

Podľa ust. zmluvou o úvere sa veriteľa zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú k stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa , , (ďalej len ) v znení účinnom ku dňu 15. 4. 2008, v čase účinnosti novely , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , v znení cit. novely č. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“ ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, naposledy v znení účinnom ku dňu 15. 4. 2008, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , , cit. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15. 4. 2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok, veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, výpočet nákladov uvedených v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa , q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa .

podľa ods. 3, druhej vety cit. § 4 ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkam v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Prevedením dokazovaním má súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 15. 4. 2008 uzavrela s dlžníkom R. I. zmluvu o spotrebiteľskom úveru, ktorou poskytla úver vo výške 331,94 Eur (), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 321,32 Eur (9.680,-Sk). Celkove mal teda dlžník vrátiť veriteľovi podľa zmluvy 653,26 Eur (19.680,-Sk). R. I. v pravidelných splátkach po 54,44 Eur uhradil do 14. 10. 2008 331,95 Eur a dňa 20. 10. 2008 zomrel. Na základe osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. R. Š., notárom so sídlom v Lučenci, XD XXX/XXXX, H. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, žalovaný nadobudol po poručiteľovi dedičstvo a to rodinný dom v kat. úz. N. zapísaný na LV č. XXX, ktorý v čase smrti poručiteľa mal trhovú hodnotu 9.958,18 Eur (300.000,-Sk) bez povinnosti vyplácať spoludedičov a s povinnosťou uhradiť pohľadávku žalobkyne 231,69 Eur (9.680,-Sk).

V zmysle sa teda žalovaný stal osobou, ktorý ako dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na

neho prešli. Žalobkyňa pritom tvrdí, že na dediča prešiel dlh poručiteľa v sume 321,32 Eur, teda rozdiel medzi sumou 331,94 Eur, ktorú poručiteľ podľa jej výpočtov za života splatil a sumou 653,26 Eur, ktorú podľa úverovej zmluvy mal uhradiť. Žalovaný s povinnosťou zaplatiť vyčíslený dlh nesúhlasil s poukazom na to, že žalobkyňa poskytla úver bez toho, aby si overila zdravotný stav dlžníka, kedy tiež namietol neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorú vzhľadom k výške poplatkov, ktorým sa poskytnutý úver navýšil, považoval za nekalú podmienku. Tiež žalovaný namietol, že úverová zmluva nemá predpísané náležitosti.

Vychádzajúc z týchto skutočností súd zistil nasledovné. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, je aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). Ide o porovnateľné číslo slúžiace spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. S absenciou tohto údaju v zmluve o úvere nespája zákon právny následok neplatnosti zmluvy o úvere, ale poskytuje ochranu spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou spotrebiteľského úveru, ktorý v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy v definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Je preto nutné tento špeciálny zákon na daný prípad aplikovať, kedy v zmysle cit. zák. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy je splnená aj podmienka tohto ustanovenia (veriteľom má byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý poručiteľovi R. I. túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré R. I. ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobkyňa má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo tvrdené ani preukázané, že by bol úver poskytnutý R. I. za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Nedôvodná je preto námietka žalobkyne poukazujúca na nedostatok náležitostí vyžadovaných v ustanovení cit. ako sú identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa, adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, resp. opis tovaru alebo služby. totiž v čase uzatvárania zmlúv v závislosti od formy poskytovania úveru za veriteľa považoval aj predávajúceho, čo je zrejmé z ustanovenia . Náležitosti týkajúce sa identifikácie tovaru, služby predávajúceho alebo vlastníka sa zmluve majú uvádzať len vtedy, ak predmetom spotrebiteľského úveru bolo dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Žalobkyňa však žiaden tovar nedodala a neposkytla ani služby. Predmetom zmluvy bolo len dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Preto sa na zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a R. I. nemôžu logicky vzťahovať všetky náležitosti popísané v cit. zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ale len tie, ktoré sa týkajú poskytovania finančných prostriedkov.

Medzi tieto náležitosti patrí údaj o RPMN, ktorý je uvedený v § 4 ods. 2 písm. j) cit. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorý údaj sleduje možnosť porovnania si mieru nákladov na orientáciu spotrebiteľa v ponukách ďalších finančných inštitúcii poskytujúcich úvery. Nedostatok tejto náležitosti nemá za následok neplatnosť zmluvy, ale poskytuje len zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v tom smere, že pri absencii tohto údaju sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyni preto nemohol vzniknúť zákonný nárok na poplatky, ktoré požaduje. Navyše žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a je jeho povinnosťou poznať a dodržiavať platné právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzavretia zmluvy s R. I. platila už dlhodobo pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať RPMN za účelom možnosti spotrebiteľa posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalobkyňa pritom právnu úpravu v tomto smere evidentne dlhodobo ignorovala, čo hraničí s úmyselným konaním dosiahnuť zisk v rozpore s ust. .

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej vzťah je regulovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch, kedy však je nutné prihliadať aj na aplikáciu kódexových ustanovení , najmä , ale tiež §, 53 ods. 1,4 , súd podrobil súdnej kontrole napadnutú zmluvu aj z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Súd zdôrazňuje aj ust.

ods. 3 účinného od 1. 7. 2007, v zmysle ktorej má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd poukazuje pritom aj na zjavne neprimeranú cenu úveru, kedy nebankový subjekt poskytol R. I. 331,94 Eur (10.000,-Sk) a žalovaný mal vrátiť za 12 mesiacov 653,26 Eur (19.680,-Sk), čo znamená navýšenie 96,8%, teda per annum znamená o úver za cenu 196,8%. Súd túto skutočnosť nemohol nechať nepovšimnutú a pri súdnej kontrole konštatovať, že ide o nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo je v rozpore s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je zákonný, kedy v zmysle prepočtu súdu z poskytnutej sumy 331,94 Eur dlžník R. I. uhradil 331,95 Eur. Pokiaľ teda žalobkyňa žiada o zaplatenie ďalších 321,32 Eur, súd žalobe nevyhovel s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody.

Výrok o náhrade trov vyplýva z ustanovenia , ktoré uvádza, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V žalovanej veci mal plný úspech žalovaný, ktorý si však trovy konania neuplatnil. Súd preto vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.