Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-35-2012.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Subarea
8Cob/35/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, Trenčín, IČO: 00 168 912 proti odporcovi: R.. V. J., bytom M. XX, G., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 28Cb 8/2012-37 zo dňa 14. februára 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by zakázal odporcovi scudziť, darovať, zaťažiť alebo prenajať nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G. ako parcela č. XXXX/XX o výmere 114 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX o výmere 46 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX o výmere 124 m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. XXXX/ XX a nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX pre k. ú. I. W. I. O. ako parcela č. XXXX/XX o výmere 424 m2 ostatné plochy, parcela č. XXXX/XX o výmere 61 m2 zastavané plochy a nádvoria a rekreačná chata so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX. Súd vychádzal z návrhu navrhovateľa, v ktorom boli opísané skutkové okolnosti veci, na základe ktorých sa navrhovateľ domnieva, že svojim konaním odporca spôsobil navrhovateľovi škodu, za ktorú navrhovateľovi zodpovedá podľa § 243a ods. 2 Obch. zák. Navrhovateľ vo veci podal trestné oznámenie a mieni sa domáhať i náhrady škody, ktorej výška je taká, že odporca z bežných mesačných príjmov nie je schopný ju vyrovnať. Navrhovateľ vyjadril obavu, aby v priebehu vyšetrovania, resp. v priebehu uplatňovania náhrady škody voči odporcovi, tento nepreviedol svoj majetok na tretie osoby resp. aby tento majetok nezaťažil, nescudzil, nedaroval alebo neprenajal, čím by zásadným spôsobom znemožnil uspokojenie náhrady škody. Odporca sa podľa tvrdení navrhovateľa správal protizákonne, a preto obava z ohrozenia uspokojenia uplatňovaného nároku je dôvodná. Súd prvého stupňa citoval ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1, písm. e/, f/ a § 79 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia má obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, odôvodnenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva a bezprostredne hroziacej ujmy. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku,
ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97). V danom prípade navrhovateľ základné predpoklady neosvedčil, keď sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz, že odporca sa snaží predmetné nehnuteľnosti predať, alebo že by odporca iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery (majetok daroval, predával pod cenu, poškodzoval a pod). Súčasne súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú v BSM, pričom petit predbežného opatrenia obsahuje nariadenie len voči odporcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 145 Obč. zák. môže právne úkony týkajúce sa spoločných vecí urobiť každý z manželov a v prípade, že sa nejedná o bežnú vec, so súhlasom druhého manžela, sa v tomto prípade nariadenie predbežného opatrenia v znení, ako požaduje navrhovateľ, javí ako neúčinné. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odporcovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, súd ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Uviedol, že má vážnu obavu, aby odporca so svojim majetkom nenaložil tak, že náhrada škody, ktorej sa bude domáhať, nebude uspokojená a poukázal na značnú výšku škody - cca 500 000,- eur. Bol názoru, že prvostupňový súd ním predložené dôkazy vyhodnotil nesprávne, a že dočasné obmedzenie vlastníckych práv odporcu k predmetným nehnuteľnostiam je dôvodné. Zdôraznil, že nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na právach navrhovateľa predstavuje prípadný prevod nehnuteľností na tretiu osobu, čo by podstatne ohrozilo jeho právo domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky, pričom poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/1997 zo dňa 22.07.1997, z ktorého citoval. Ďalej uviedol, že pokiaľ mu prvostupňový súd vytýkal, že nepreukázal úmysel odporcu nehnuteľnosti scudziť, nie je zrejmé, o aký dôkaz by malo ísť. Domnieval sa, že samotná výška škody, trestné oznámenie a ostatné doklady, ktoré súdu predložil, dostatočne zakladajú predpoklad, že odporca začne robiť úkony, smerujúce k tomu, aby sa znížil jeho majetok. Ďalej namietal, že podľa § 145 ods. 1 Obč. zák. nakladanie s nehnuteľnosťami, špecifikovanými v jeho návrhu, nie je bežnou vecou, t.j. je naň potrebný súhlas oboch manželov. Z toho vyplýva, že ak by vo veci bolo vydané predbežné opatrenie, manželka odporcu by s majetkom nakladať nemohla, potrebovala by súhlas odporcu. Konštatoval, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z nasledujúcich dvoch dôvodov: jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný) charakter.
Podľa § 76 ods. 1, písm. e/ O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1, písm. f/ O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia vety prvej má návrh okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov.
Odporca je podľa LV č. XXXX, k. ú. G. spoločne s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: parc.č. XXXX/XX o výmere 114 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 46 m2 zast. plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XXX o výmere 124 m2 zast. plochy a nádvoria a rodinného domu s.č XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX. Ďalej je podľa LV č. XXXX, k. ú. I. W. I. O. s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: parc. č. XXXX/XX o výmere 424 m2 ostatné plochy, parc. č. XXXX/XX o výmere 61 m2 zast. plochy a nádvoria a rekreačná chata s.č. XXXX postavená na parc. č. XXXX/XX. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s ďalšími skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení a v podrobnostiach naň odkazuje.
Z obsahu spisu vyplýva, že predbežné opatrenie v tomto prípade nemá plniť funkciu dočasnej úpravy pomerov účastníkov do doby, než sa právoplatne rozhodne o predmete konania, ale funkciu zabezpečenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia.
Z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia. Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia má byť preto jednak osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jednak osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.
Pokiaľ ide o obavu z ohrozenia, je nesporné, že ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, v danom prípade navrhovateľ, musí tvrdiť a osvedčiť, že konaním odporcu môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie pritom môže spočívať nielen v zmenšení majetku povinného (kvantitatívna zmena), ale i v zmene formy majetku (kvalitatívna zmena). Kvalitatívna zmena môže spôsobiť zúženie rozsahu spôsobov prípadnej exekúcie.
Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, spočívajúce v konaní odporcu, ktoré by smerovali k ohrozeniu výkonu prípadného súdneho rozhodnutia. Stotožnil sa so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal konanie či úmysel odporcu akýmkoľvek konkrétnym úkonom zmenšiť svoj majetok alebo spôsobiť zmenu jeho formy. Samotná existencia dlhu odporcu voči navrhovateľovi (pričom výška škody, ktorá mala byť navrhovateľovi odporcom spôsobená nebola doposiaľ preukázaná), ani skutočnosť, že navrhovateľ podal na odporcu trestné oznámenie, samy osebe nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Takýmto dôvodom môžu byť len konkrétne skutočnosti, ktoré osvedčujú, že prípadný výkon rozhodnutia by bol ohrozený, spočívajúce v takom konaní odporcu, ktorého následkom je znižovanie hodnoty jeho majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo iné konanie nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Dôkazom o takom konaní by bol napr. inzerát v tlači, ponúkajúci nehnuteľnosti odporcu na predaj, fotodokumentácia zachytávajúca poškodenie nehnuteľností a podobne. Odvolací súd preto považoval návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia za nedôvodný a súd prvého stupňa postupoval správne, keď predbežné opatrenie nevydal. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že je treba prisvedčiť námietke navrhovateľa ohľadne nesprávnosti právneho názoru prvostupňového súdu o majetku v BSM odporcu a jeho manželky, keďže na prípadné nakladanie s navrhovateľom špecifikovanými nehnuteľnosťami by manželka odporcu v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák. potrebovala súhlas odporcu, a navrhovateľ by sa prípadne mohol dovolať neplatnosti právnych úkonov, ktorými by s nehnuteľnosťami eventuálne nakladala.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.