Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Saz/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Tureckej republiky, bez cestovného dokladu, bytom C. D., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpený zákonným zástupcom: E. B., XX.XX.XXXX (otec), štátny príslušník Tureckej republiky, bez cestovného dokladu, bytom C. D., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov F., G. XX, XXX XX F., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA12-7273-015/2023-AV z 24.09.2023 vo veci zaistenia a o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7273-015/2023-AV z 24.09.2023 a n a r i a ď u j e žalovanému, aby bezodkladne p r e p u s t i l zo zaistenia žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Tureckej republiky, bez cestovného dokladu, bytom C. D., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

II. Mal. žalobcovi v zastúpení jeho zákonným zástupcom p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo 06.10.2023, zaslanou žalovanému 06.10.2023 a doručenou 30.10.2023 Správnemu súdu v Košiciach, sa mal. žalobca v zastúpení svojím otcom, ako zákonným zástupcom domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7273-015/2023-AV z 24.09.2023, ktorým bol mal. žalobca zaistený pre účely výkonu administratívneho vyhostenia podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), aby bolo toto rozhodnutie žalovaného zrušené a mal. žalobca aby bol prepustený na slobodu.

Administratívne konanie

2. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 24.09.2023 bol mal. žalobca spolu so svojimi rodičmi a ďalšími migrantami (spolu 19 osôb) zadržaný hliadkou OO PZ Šahy v obci Vyškovce nad Ipľom, vo vzdialenosti kratšej ako 10 km od štátnej hranice s Maďarskou republikou, odkiaľ prišli pešo. Keďže migranti nevedeli hodnoverne preukázať svoju totožnosť ani oprávnenie k pobytu na území Slovenskej republiky, boli 24.09.2023 spolu predvedené pred žalovaného za účelom ďalších procesných úkonov. Lustráciou v informačných systémoch (IS) POLDAT, CLK, ZOP, ECU, INO, MIGRA, EURODAC a AFIS nebol o mal. žalobcovi zistený žiadny záznam.

Mal. žalobcovi bol rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7273-005/2023-AV z 24.09.2023 ustanovený tlmočník; bol poučený o jeho právach a povinnostiach v administratívnom konaní; o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) – všetky poučenia boli podpísané otcom mal. žalobcu.

3. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA12-7273-006/2023-AV z 24.09.2023 zákonný zástupca (otec) mal. žalobcu [avšak vyjadrenie nepodával za a v mene mal. žalobcu, ale v mene brata mal. žalobcu a to za mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX, viď zápisnica, pozn. súdu], za prítomnosti do konania pribratého tlmočníka, uviedol, že poučeniam porozumel; bude vypovedať, pričom na kladené otázky uviedol, že nechce kontaktovať zastupiteľský úrad; nemá splnomocnenú osobu na právne úkony, ktorú by chcel prizvať ku konaniu; nie je členkou žiadnej politickej strany; vierovyznanie – moslim; nikdy nebol trestaný; nemá žiadne oprávnenie k pobytu a nemá ani cestovný pas; na území Slovenskej republiky sa nechce zdržiavať, ani tu nechce požiadať o azyl, nemá tu žiadne ubytovanie a ani si ho tu nechce zabezpečovať, keďže jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde sa chce zamestnať; po prepustení bude pokračovať na ceste do Nemecka a prepravovať sa bude autom alebo vlakom; v domovskej krajine mu nič nehrozí; z domovskej krajiny odišiel z ekonomických a finančných dôvodov. Bez kladenia otázok vo voľnom prejave zákonný zástupca mal. žalobcu uviedol, že z Turecka odišiel s manželkou a štyrmi deťmi 20.09.2023 legálne letecky na cestovný pas do Srbska, pretože, ako občan Tureckej republiky do Srbska nepotrebuje víza; cestovné pasy ostali u prevádzačov a odovzdajú im ich v Nemecku, ktorá je ich cieľovou krajinou, kde aj zaplatí prevádzačom 8 000,- Eur za rodinu. Z letiska v G. pokračovali dvoma taxíkmi do tábora v meste Sombor, kde boli deň; odtiaľ išli taxíkom do Maďarska, kde pre nich prišlo vozidlo Hyundai asi s maďarským vodičom vo veku 45-50 rokov, ktorý ich odviezol k hranici so Slovenskom, hranicu prekročili pomocou rebríkov s prevádzačmi, odkiaľ pokračovali pešo do prvej dediny, aby sa išli prihlásiť na policajnú stanicu, ako to robia Sýrčania. Chce pokračovať v nelegálnej ceste do Nemecka.

4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7273-010/2023-AV z 24.09.2023 žalovaný z dôvodu neoprávneného pobytu mal. žalobcu na území Slovenskej republiky rozhodol o jeho vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa bez určenia konkrétnej krajiny do ktorej má byť vyhostený s tým, že sa vyhosťuje cit. „... do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu ...“; súčasne žalovaný uložil mal. žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky; a neurčil mal. žalobcovi lehotu na vycestovanie.

5. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7273-015/2023-AV z 24.09.2023 žalovaný takto rozhodol cit. „zaisťuje účastníka konania dňa 24.09.2023 o 20:00 h podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24.12.2023. Podľa sa účastník konania umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.“ Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vyššie uvedený priebeh skutkového deja ohľadne času a okolnosti obmedzenia osobnej slobody mal. žalobcu s tým, že mal. žalobca bol zaistený na účel výkonu rozhodnutia o jeho vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-7273-010/2023-AV z 24.09.2023 z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, z ktorého územia nemohol vycestovať, pretože nemal platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Žalovaný skúmal aj možnosti vyčerpania iných alternatív k zaisteniu, keďže zaistenie musí byť poslednou možnosťou prípustnou iba v prípade, ak tieto alternatívy nemožno uplatniť, na základe individuálneho posúdenia každého prípadu a to so záverom, že mal. žalobcovi tieto alternatívne obmedzenia spočívajúce buď v možnosti uložiť mu povinnosť hlásiť svoj pobyt alebo v povinnosti zložiť peňažnú záruku, nemôže uložiť, pretože tieto povinnosti by nebol schopný reálne splniť lebo nevie a ani nechce preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky a takisto nedisponuje finančnými prostriedkami na zabezpečenie si ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. Žalovaný sa zaoberal aj určením dĺžky doby zaistenia, resp. dôvodnosťou jej určenia na čas nevyhnutne potrebný, ktorú dobu určil do 24.12.2023 a to s konštatovaním že táto doba zaistenia je nevyhnutná, pretože počas nej žalovaný vykoná všetky úkony potrebné k vyhosteniu z územia Slovenskej republiky a ktorá doba sa môže aj skrátiť, pretože sa nedá presne určiť, keďže závisí od viacerých

neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný uviedol cit. „Správny orgán v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky.(...) Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie.“, vrátane materiálneho a personálneho zabezpečenia vyhostenia. Konkrétne žalovaný uviedol, že najviac času (aj cca 8 týždňov) zaberie overovanie totožnosti mal. žalobcu prostredníctvom konzulárneho úradu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade Tureckej republiky a to z dôvodu ťažkej komunikácie s tým, že žalovaný častokrát na svoju výzvu nedostane žiadnu odpoveď a zastupiteľskému úradu krajiny z ktorej zaistený pochádza musí doručovať ďalšiu opakovanú žiadosť. Po doručení odpovede je potrebné podať žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu prostredníctvom konzulárneho úradu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade krajiny z ktorej zaistený pochádza, na vybavenie ktorých sa tiež čaká. Ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej zaistený pochádza nachádza mimo územia Slovenskej republiky, a tento zastupiteľský úrad má za potrebné zaisteného osobne vypočuť, žalovaný musí zabezpečiť eskortu zaisteného na tento zastupiteľský úrad cit. „Avšak v súčasnej dobe neexistuje žiadny právny podklad k tomu, aby bola takáto eskorta zaisteného cudzinca za účelom pohovoru na zastupiteľskom úrade možná.“ Napokon po vybavení cestovného dokladu pristúpi sa k vybaveniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť, čo si tiež vyžaduje časový priestor. Žalovaný konštatoval, že z dôvodu, že voči mal. žalobcovi prebieha konanie o vyhostenie, je aj obmedzenie jeho osobnej slobody za tým účelom, formou zaistenia, plne v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Žalovaný sa venoval aj otázke rešpektovania súkromného a rodinného života mal. žalobcu s poukazom na čl. 8 ods. 1 Dohovoru, v ktorej súvislosti sa žalovaný zaoberal aj vybavenosťou a materiálno- technickou pripravenosťou zariadenia pre cudzincov v F., kde bol mal. žalobca umiestnený z hľadiska poskytnutia mu komfortu ubytovania pre maloletého a zabezpečenia starostlivosti o neho (podmienky pre ubytovanie, stravovanie, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity). Napokon sa žalovaný zaoberal aj zachovaním práv mal. žalobcu v súlade s čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorej súvislosti podotkol, že tým, že mal. žalobcu spolu s jeho matkou a otcom, ako aj ďalšími súrodencami umiestnil spolu v jednom zariadení pre cudzincov, tým nerozdelil ich rodinu a teda dodržal základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere svojich rodičov, teda právo na rodinný život. Z uvedených dôvodov je podľa žalovaného uvedené rozhodnutie viac v záujme mal. žalobcu, ako keby bol oddelený od svojich rodičov a odovzdaný pracovníkom sociálnej kurately, čo by bolo horším zásahom do jeho práv. Vzhľadom na uvedené žalovaný uzavrel, že rozhodnutie o zaistení mal. žalobcu je plne v súlade so zákonom a jeho cit. „... prepustenie by znamenalo nedodržiavanie zákona štátu, na ktorého výsostnom území sa účastníčka konania (správne má byť „účastník konania“, pozn. súdu) nachádza a pokračovanie v páchaní priestupku na úseku pobytu. Na základe vyššie uvedeného má správny orgán za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv účastníčky konania (správne má byť „účastníka konania“, pozn. súdu) ako maloletého dieťaťa.“ Rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7273-015/2023-AV z 24.09.2023 za mal. žalobcu prevzal jeho zákonný zástupca (otec) dňa 24.09.2023.

6. V administratívnom spise žalovaného, ktorý bol správnemu súdu predložený spolu so žalobou mal. žalobcu dňa 30.10.2023, v časovom slede po vydaní vyššie označeného rozhodnutia o zaistení, okrem záznamu o eskorte mal. žalobcu a jeho zákonného zástupcu do zariadenia pre cudzincov, sa nenachádzajú žiadne iné podklady.

Súdne konanie

7. Mal. žalobca v zastúpení svojím zákonným zástupcom, prostredníctvom jemu ustanoveného Centra právnej pomoci [konanie o ustanovenie právneho zástupcu trvalo od 28.09.2023 do 06.10.2023, kedy bola podaná aj žaloba; t.j. žaloba bola podaná v zákonnej lehote a teda včas, pozn.], svoju správnu žalobu vo veci ním tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP- BA12-7273-015/2023-AV z 24.09.2023 odôvodnil v prvom rade poukazom, že zaistení boli aj matka a otec mal. žalobcu a aj jeho traja tiež maloletí súrodenci, všetci tureckej štátnej príslušnosti, ktorí tiež podali samostatné žaloby proti rozhodnutiam o zaistení, pričom mal. žalobca navrhuje, aby v záujme zachovania celistvosti rodiny, súd posudzoval ich žaloby vo vzájomných súvislostiach. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, preto s ním nesúhlasí v celom rozsahu z nasledovných dôvodov.

Žalovaný pri zvažovaní do ktorej krajiny bude mal. žalobca vyhostený, za účelom vyhostenia ktorého bol zaistený, sa vôbec nezaoberal situáciou v jeho domovskej krajine na úseku ochrany ľudských práv, pričom podľa výročnej správy USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021, je táto situácia nepriaznivá najmä voči členom niektorých národnostných skupín (asýrčania, jaferijci, jezídi, kurdi, araby, rómovia, čirkášovia), ktorým nie je dovolené plne realizovať ich jazykové, náboženské a kultúrne práva, pričom rodičia mal. žalobcu svojmu zástupcovi uviedli, že sú kurdi z juhovýchodnej oblasti Turecka a preto v domovskej krajine čelia zo strany tureckých štátnych orgánov utláčaniu a diskriminácii, turecká armáda im zobrala pozemky, preto sa museli z vidieka odsťahovať. Keďže žalovaným neboli skúmané podmienky reálnej vyhostiteľnosti mal. žalobcu do jeho domovskej krajiny, ktoré vyhostenie do Turecka by tak znamenalo porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru, je aj jeho zaistenie na tento účel neefektívnym a neúčelným s dodatkom, že cit. „Žalovaný má povinnosť zaoberať sa v konaní skúmaním prekážok vyhostenia, a to aj za situácie, že ich účastník konania priamo nenamieta, právne neklasifikuje a pod. (...) Z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení, však nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcovi a jeho rodine.“ V ďalšom mal. žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR a judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, že jeho vyhostenie do inej tretej krajiny, než je jeho domovská krajina, nie je taktiež realizovateľné, pretože mal. žalobca s členmi svojej rodiny prechádzali územím iných krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, pričom v jeho veci readmisné konanie nebolo začaté a preto neexistuje ani predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré mal. žalobca považuje za nezákonné. Podotkol, že žalovaný svoje rozhodnutie o zaistení založil iba na splnení formálneho zákonného predpokladu pre zaistenie a to na existencii rozhodnutia o vyhostení a na súlade so , avšak absentuje jeho odôvodnenie z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia mal. žalobcu. Napokon mal. žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že žalobca je maloletým dieťaťom a teda či je prípustný zásah do jeho osobnej slobody, ako osoby maloletej a teda zraniteľnej v zmysle a , pričom s poukazom na rozhodovaciu prax všeobecných súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, mal. žalobca poukázal na potrebu obozretného posudzovania prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi a to bez ohľadu na to, že sú k dispozícii detenčné zariadenia s vytvorenými podmienkami pre rodiny s deťmi. Zverom mal žalobca uviedol, že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného z hľadiska dôvodnosti zásahu do osobnej slobody maloletého, je rozhodnutie žalovaného nezákonné a nepreskúmateľné a v rozpore s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, pretože zaistenie maloletého nie je v jeho najlepšom záujme a je tiež v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru, keďže účel zaistenia, ktorým je výkon administratívneho vyhostenia odpadol, pretože mal. žalobcu nie je možné vyhostiť do Turecka cit. „... z dôvodu zaobchádzania tureckých štátnych orgánov s kurdskou menšinou.“, preto sa mal. žalobca domáha svojho prepustenia zo zaistenia. Právny zástupca mal. žalobcu súčasne ospravedlnil svoju, ako aj zákonného zástupcu mal. žalobcu neprítomnosť na pojednávaní. Prílohou žaloby bola žiadosť mal. žalobcu o poskytnutie mu právnej pomoci v konaní o zaistení Centrom právnej pomoci (Centrum) z 28.09.2023; rozhodnutie Centra č. zo 04.10.2023 (právoplatné 06.10.2023) o poskytnutí mal. žalobcovi právnej pomoci a rozhodnutie žalovaného o zaistení.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, okrem chronologického opisu priebehu administratívneho konania s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia, v interakcii na žalobné námietky uviedol, že vzhľadom k tomu, že mal. žalobca bol zaistený na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-7273-010/2023-AV z 24.09.2023, tak je jasne preukázané, že zaistením mal. žalobcu žalovaný smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je jeho reálne vyhostenie z územia Slovenskej republiky; dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby mal. žalobcu, pričom vychádzal zo svojej praxe s dodatkom, že jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, pretože táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Žalovaný má za to, že žalobou mal. žalobcu napadnuté rozhodnutie je plne v súlade so zákonom o cudzincoch, s a s medzinárodnými dohovormi, z ktorého dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.

9. Správny súd nariadil v danej veci pojednávanie na 08.11.2023, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania, t.j. na strane mal. žalobcu Centrum právnej pomoci, ako aj žalovaný, pričom keďže tak Centrum právnej pomoci už v žalobe, ako aj žalovaný samostatným podaním doručeným správnemu súdu 03.11.2023, ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, správny súd postupom podľa 114 vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Právne východiská

10. Podľa (ďalej len „“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“

11. Podľa „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“

12. Podľa „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa až f) a až k).“

13. Podľa „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“

14. Podľa a „(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“

15. Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „Na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.“

16. Podľa čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa „(1) Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (2) Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.“

17. Podľa , a o pobyte cudzincov (ďalej len „“) „Na účely tohto zákona sa rozumie (2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. (4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. (7) Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.“

18. Podľa „Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny (b/) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.“

19. Podľa prvej vety „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.“

20. Podľa „Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.“

21. Podľa „Policajný útvar je povinný (d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“

22. Podľa „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“

23. Podľa druhej vety „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“

24. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom (f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“

25. Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“

26. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

27. Žalobná argumentácia mal. žalobcu je založená na tvrdení o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti, pre nedostatok dôvodov, rozhodnutia žalovaného, ktorý svoje rozhodnutie o zaistení mal. žalobcu založil iba na konštatovaní o formálnom splnení zákonnej podmienky pre jeho zaistenie a ktorou podmienkou je existencia rozhodnutia o vyhostení mal. žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný však neskúmal účelnosť jeho zaistenia a to tak z hľadiska možnosti jeho vyhostiteľnosti do domovskej krajiny, prípadne do inej krajiny a jednako ani z hľadiska statusu mal. žalobcu ako osoby zraniteľnej, zaistenie ktorej môže byť vykonané iba v nevyhnutnom prípade a na nevyhnutne dlhú dobu, resp. na dobu čo najkratšiu.

28. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, mal správny súd za dôvodnú v prvom rade námietku mal. žalobcu týkajúcu sa nesplnenia si zákonnej povinnosti žalovaným, uloženej mu cit. , skúmať po celý čas trvania zaistenia či trvá aj jeho účel, t.j. či osoba, ktorej osobná sloboda bola zaistením obmedzená, je aj reálne vyhostiteľnou a teda či neexistujú prekážky jej vyhostenia. V danom prípade v zmysle rozhodnutia o vyhostení mal. žalobcu, má byť tento vyhostený cit. „... do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu ...“, avšak z rozhodnutia žalovaného o zaistení, vydaného na uvedený účel vyhostenia nevyplýva, žeby sa žalovaný bol zaoberal minimálne vo vzťahu ku krajine pôvodu mal. žalobcu (keďže uvedenie konkrétnej krajiny na vyhostenie v rozhodnutí o zaistení nie je nevyhnutným, viď ďalej), ktorá bola žalovanému známa a ktorou je Turecká republika, či sa teda zaoberal situáciou v tejto krajine a to s ohľadom najmä na príslušnosť mal. žalobcu ku kurdskej národnosti, ktorej práva a slobody sú v označenej krajine potlačované. Ani zo žalovaným predloženého, ako sám žalovaný uvádza „kompletného“ administratívneho spisu, nie je zrejmým, žeby žalovaný aspoň v medziobdobí po vydaní rozhodnutia o zaistení, do doby predloženia administratívneho spisu správnemu súdu, čo je doba viac ako jedného mesiaca (zaistenie z 24.09.2023 a administratívny spis bol správnemu súdu predložený 30.10.2023), teda, žeby skúmal

či už podmienky vyhostiteľnosti mal. žalobcu do ktorejkoľvek krajiny alebo, žeby vykonával kroky smerujúce k materiálno technickému zabezpečeniu jeho vyhostiteľnosti (v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce, či už dopyty žalovaného do prípadných, do úvahy prichádzajúcich, krajín vyhostenia, ohľadne prijatia mal. žalobcu alebo preukazujúce zabezpečovanie cestovných dokladov pre mal. žalobcu). Iným slovami, žalovaný obmedzil osobnú slobodu mal. žalobcu síce na podklade formálne existujúceho rozhodnutia o jeho vyhostení, avšak po celú doterajšiu dobu tohto obmedzenia jeho osobnej slobody, sa žalovaný vôbec nezaoberal či je toto zaistenie stále účelným a teda vykonateľným a teda potrebným. Inými slovami, administratívny spis žalovaného teda neobsahuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia mal. žalobcu, keďže dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení a ani vyjadrenie žalovaného k žalobe neobsahuje žiadne nové informácie o aktivite žalovaného a ďalších zainteresovaných orgánov (napr. orgánov domovskej krajiny mal. žalobcu) po vydaní rozhodnutia o zaistení. V rozhodnutí žalovaného obsiahnutá identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať poskytuje súdu pre účely preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia, vzhľadom na počiatočné štádium zaistenia, iba informáciu o predpokladanej aktivite žalovaného, čo dáva správnemu súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia iba do budúcnosti, avšak v aktuálnom konaní súd posudzuje správnu žalobu už v čase, keď bol mal. žalobca v zaistení už jeden a pol mesiaca (z pôvodne stanovených troch mesiacov zaistenia). V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení, je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu. V aktuálnom konaní zistená pasivita žalovaného preto viedla správny súd k záveru o tom, že zotrvanie mal. žalobcu v zaistení by nebolo legitímne zdôvodnené a vykazovalo by znaky samoúčelnosti, o to viac, že mal. žalobca je zraniteľnou osobou, ktorú možno zaistiť podľa druhej vety len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody v dôsledku zaistenia zákonným, musí byť efektívne a účelné po celú jeho dobu. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

29. V uvedených súvislostiach, správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 10.01.2020 podľa ktorého cit. „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenie vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“

30. Vzhľadom k uvedenému tak možno podľa správneho súdu sumarizovať, že aj keď nevyžaduje, aby už v rozhodnutí o vyhostení cudzinca musela byť uvedená konkrétna krajina do ktorej má byť cudzinec vyhostený, avšak aspoň na účely zabezpečenia vykonania takéhoto rozhodnutia o vyhostení je potrebné, aby v následnom rozhodnutí o zaistení, prijatom na účel vykonania rozhodnutia o vyhostení, správny orgán rozvinul svoje úvahy o reálne možnej vyhostiteľnosti tohto cudzinca minimálne do krajiny jeho pôvodu z hľadiska situácie v tejto krajine v interakcii na cudzincom tvrdený jeho status v tejto krajine, či prípadne na neho tam číhajúce hrozby a ak to nie je možné, napr. pre ohrozenie života či zdravia v domovskej krajine, je nutné, aby správny orgán (žalovaný) v rozhodnutí o zaistení uviedol aj úvahy o prípadne možnej vyhostiteľnosti cudzinca do inej krajiny, pretože nadväzne tieto úvahy súvisia aj s určením doby trvania zaistenia, ktorej určenie závisí napr. od toho, ako zložitá (technicky či vecne) je komunikácia s príslušnou, pre vyhostenie zvažovanou krajinou, resp. aké materiálno-technické podmienky musia byť splnené na vyhostenie do tej ktorej krajiny (napr. aké cestovné doklady musí cudzinec mať) a pod..

31. V danom konkrétnom prípade, ako už bolo uvedené, keďže v samotnom rozhodnutí o vyhostení nie je uvedená konkrétna krajina, do ktorej má byť mal. žalobca vyhostený (čo zákon dovoľuje), avšak, keďže ani z obsahu nadväzujúceho preskúmavaného rozhodnutia žalovaného o zaistení nie sú zrejmé úvahy žalovaného vo vzťahu k vyhostiteľnosti mal. žalobcu ani do jeho domovskej krajiny, prípadne do inej krajiny, na ktoré všetky krajiny odkazuje rozhodnutie o vyhostení a z napadnutého rozhodnutia

žalovaného o zaistení tak nie je zrejmým, ani to, akými úvahami sa teda riadil pri určení doby trvania zaistenia mal. žalobcu, správny súd už na základe týchto zistení má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľným a teda nezákonným, preto ho správny súd zrušil, a z dôvodu nekonania žalovaného, ktorý po zaistení mal. žalobcu preukázateľne nevykonal vo veci žiadne úkony na overenie či materiálno-technické zabezpečenie vyhostiteľnosti mal. žalobcu, správny súd má zaistenie mal. žalobcu za neúčelné a neefektívne, preto nariadil jeho bezodkladné prepustenie.

32. Na margo uvedeného, keďže úlohou rozhodnutí súdu je aj pre budúcnosť usmerňovať rozhodovaciu činnosť žalovaného, správny súd v konkrétnostiach danej veci dodáva, že v preskúmavanom rozhodnutí je už síce viditeľná snaha žalovaného odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k určeniu doby zaistenia, keďže žalovaný tu už uvádza, aké úkony je potrebné vykonať pred vyhostením cudzinca, t.j. aké dopyty a na ktoré orgány je ich potrebné zaslať, ktoré úkony sú zaiste časovo náročné a ktorá snaha žalovaného je nepochybne pozitívnym posunom v jeho rozhodovacej činnosti, avšak stále sa jedná iba o úvahy vo všeobecnej nekonkrétnej rovine bez zohľadnenia a pomenovania praktických skúseností žalovaného s komunikáciou s príslušnými orgánmi toho ktorého štátu (v danom prípade s Tureckou republikou). Taktiež je potrebné dať na zreteľ, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nepracuje a nezužitkováva vo svojom rozhodovaní informácie získané od účastníka konania a tieto iba mechanicky cituje, ale už ich nepoužíva v kontexte odôvodnenia svojho rozhodnutia, napr. z hľadiska možnej vyhostiteľnosti účastníka do krajiny z ktorej odišiel, v interakcii s dôvodmi, pre ktoré sám uvádza, že tak činil. Napokon žalovaný opomína, že v prípade maloletého musí najsamprv ustáliť dôvodnosť a nevyhnutnosť obmedzenia jeho osobnej slobody za účelom vyhostenia, v interakcii na jeho možnú vyhostiteľnosť a až následne sa zaoberať aj podmienkami zariadenia, v ktorom by mal byť maloletý v prípade jeho zaistenia umiestnený, a nie naopak.

33. Na základe uvedených záverov, dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žaloby, preto podľa , žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov, súčasne žalovanému nariadil, aby bezodkladne prepustil mal. žalobcu zo zaistenia tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Podľa „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

35. Podľa „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

36. Podľa a „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní plne úspešnému mal. žalobcovi v zastúpení jeho zákonným zástupcom priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.