Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-22-2012.pdf
PDF · 73.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/22/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. S., nar. XX.XX.XXXX a I. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine deti rodičov, matky: Q. S., rod. P. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XX, naposledy D. Q. XX/XX, Q. a otca: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, v súčasnosti v Ústave na výkon väzby v Žiline, Dubnica nad Váhom, maloletí u starého otca Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu v Martine 20P/150/2011-34 zo dňa 16.11.2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca pre maloleté deti sumou 100,- eur mesačne u každého, ako aj vo výroku o zameškanom výživnom zo strany otca p o t v r d z u j e.
V ostatných častiach rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zvýšil výživné každému z rodičov na sumu 100,- eur mesačne, pre každé dieťa počnúc dňom 1.6.2011 s tým, že rodičov zaviazal platiť toto výživné vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starého otca. Na zameškanom výživnom z titulu zvýšenia každému z rodičov u každého z detí povolil splátky po 15,- eur mesačne, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § § 81 ods. 1; 78 ods. 1, 3; 62 ods. 1, 2; 75 ods. 1; 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Martine č. k. 12P/45/2007-41 zo dňa 7.7.2008) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. K výraznej zmene pomerov došlo najmä na strane maloletých detí, ktoré oproti predchádzajúcej úprave začali študovať na strednej škole, čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie ich potrieb. Prvostupňový súd skonštatoval, že rodičia sa o deti nezaujímajú, otec je vo výkone trestu, dlhú dobu nepracuje a matka pracuje len príležitostne.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, nakoľko išlo o konanie, ktoré mohlo začať bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote obaja rodičia maloletých detí.
Otec poukazoval na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné, tak ako ho určil súd prvého stupňa, nakoľko je vo výkone trestu, v súčasnej dobe bez príjmu a zo zdravotných dôvodov nepracuje ani vo výkone trestu.
Matka vo svojom odvolaní taktiež poukazovala, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné tak, ako ho určil súd, nakoľko pracuje vo firme KS - Europe, s.r.o. v Plzni, v Českej republike, kde dosahuje príjem vo výške 9.960,- Kč. Za ubytovanie platí 3.800,- Kč a jej celkové mesačné výdavky spolu s cestovným sú 7.400,- Kč.
Za takto podaných odvolaní odvolací súd na rozdiel od názoru prvostupňového súdu mal preukázané, čoho sa rodičia svojimi odvolaniami domáhajú a preto preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu, podľa ust. § 219 v časti výživného zo strany otca ako vecne správne potvrdil a v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) v časti, ktorým bolo určené výživné matke zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti je zmena, alebo zrušenie možné len na návrh.
Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, ak medzi účastníkmi dôjde k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť svoj zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletých detí) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ako i na strane povinného (v tomto prípade rodičov) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšíreniu resp. zúženiu okruhu vyživovacích osôb a pod. Súd rozhodujúci o zmenenom výživnom je povinný vždy porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré tu existujú v čase nového rozhodnutia, pričom už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo by sa v takomto prípade jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu starého otca skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného pre maloleté deti. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie, pokiaľ ustálil, že k výraznej zmene pomerov došlo na strane maloletých detí a pôvodne určené výživné už nemôže pokryť ich potreby. Potreby detí sú, ale i v takomto prípade vždy determinované možnosťami a schopnosťami rodičov a preto odvolací súd skúmal, či na strane rodičov nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného o viac ako 200 % tak, ako to urobil súd prvého stupňa.
Na strane otca dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že tento sa sám, bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania tým, že vlastným zavinením - protiprávnou činnosťou sa dostal do výkonu trestu, čím sa zbavil možnosti akéhokoľvek príjmu a preto s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti ako vecne správne potvrdil.
K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu, ale došlo pri skúmaní pomerov matky, keď u tejto dôsledne neskúmal jej možnosti a schopnosti aj napriek tomu, že už z návrhu starého otca je zrejmé, že matka pracuje v Českej republike, čo potvrdila i vo svojom odvolaní, kde uviedla i názov spoločnosti, v ktorej by mala byť zamestnaná.
Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní prostredníctvom zamestnávateľa matky zistiť, odkedy je táto zamestnaná, aký dosahuje príjem, lebo len vtedy bude môcť porovnať jej súčasné pomery s pomermi, ktoré tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia a posúdiť, či zvýšenie výživného o 200 % je vzhľadom na jej možnosti a schopnosti, ako i zmenu pomerov na jej strane primerané. I skutočnosti uvedené v § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine musia byť v konaní preukázané a pokiaľ
prvostupňový súd dospeje k záveru, že matka s prihliadnutím na svoje vzdelanie, možnosti na trhu práce je schopná dosahovať i vyšší príjem, bude musieť toto časové rozhodnutie zákonným spôsobom zdôvodniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.