Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-299-2011.pdf
PDF · 74.61 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/299/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky E. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, pracovníčky pošty, bytom N. XXX/X, T. proti odporcovi Ľ. D., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, pomocnému dispečerovi, bytom N. X, T. o návrhu na určenie výživného manželky takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky na určenie výživného manželky s a z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom žiadala, aby súd odporcu zaviazal povinnosťou, aby jej prispieval na výživu sumou 130,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 12.09.2011. V návrhu poukázala na to, že s odporcom žijú v spoločnej domácnosti, avšak odporca jej dlhodobo neprispieva na výchovu detí a chod domácnosti takou mierou, akou by mal. Tvrdila, že obaja majú takmer porovnateľné zárobky. Uviedla, že všetky náklady spojené s prevádzkou domácnosti, výchovou maloletých detí ako aj úhradou pôžičky na kúpu domu znáša ona sama, a po zaplatení týchto platieb jej nezostávajú finančné prostriedky pre jej osobnú potrebu. Ďalej uviedla, že je výlučnou vlastníčkou 1-ice nehnuteľnosti, kde za túto polovicu nehnuteľnosti uhrádza poplatky vo výške 120,- Eur. Okrem toho je vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Toyota Jaris, rok výroby 2008, ktoré jej darovala jej matka a spoločne s odporcom sú vlastníkmi osobného motorového vozidla značky Škoda Favorit. Na záver uviedla, že v spoločnej domácnosti zadarmo upratuje.
Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Uviedol, že v roku 2011 navrhovateľke mesačne prispieval sumou 150,- Eur, ako náklady na bývanie vo výške 55,- Eur a výživné na syna vo výške 95,- Eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu I. N. O..I.. o príjme navrhovateľky, listiny preukazujúce platby výživného na deti, platby nákladov na bývanie, príjmy z prenájmu nehnuteľností a vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ako aj obsah spisu sp. zn. 31P/299/2011.
Takto bolo súdom zistené, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX a doposiaľ trvá. Navrhovateľka v zamestnaní dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 462,- Eur netto. Okrem toho si uplatňuje daňový bonus a je poberateľkou prídavku na dve deti vo výške 45,08 Eur. Iný príjem nemá. Odporca je zamestnaný v spoločnosti I. I..W..V.. T. a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 480,- Eur mesačne, okrem toho pracuje na základe dohody o vykonaní práce, takto za obdobie roka 2011
zarobil spolu 541,- Eur. Obaja účastníci zhodne uviedli, že hospodária oddelene, a že od januára 2012 odporca hradí náklady na bývanie vo výške 110,- Eur mesačne. Odporca si taktiež plní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom narodeným z manželstva.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je vo všeobecnosti oprávneným z vyživovacej povinnosti jeden z manželov. Jeho aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká.
Ako základnú hmotnoprávnu podmienku existencie a trvania nároku na výživné manžela určujú teda citované zákonné ustanovenia stav potrieb manžela, ktorý je charakterizovaný tým, že manžel nie je schopný sám sa živiť. Je to podmienka vzniku nároku, ktorý prichádza do úvahy iba vtedy, ak je splnená.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne. Ako sama navrhovateľka uviedla vo svojom návrhu, s odporcom majú takmer porovnateľné zárobky a obaja majú príjem aj z nájmu nehnuteľností. S odporcom žijú v spoločnej domácnosti, kde náklady na bývanie hradí odporca. Navrhovateľka je od roku 1994 zamestnaná na základe riadnej pracovnej zmluvy a dosahuje stabilný príjem. K dispozícií má 1-icu nehnuteľnosti, ktorú má vo výlučnom vlastníctve a tiež dve osobné motorové vozidlá. Odporca riadne prispieva na dve nezaopatrené deti pochádzajúce z ich manželstva a to na syna sumou 80,- Eur a na dcéru sumou 100,- Eur mesačne. Keďže odporca hradí náklady na spoločnú domácnosť vo výške 110,- Eur mesačne, a z porovnania uvedených zistených pomerov účastníkov jasne vyplýva, že životná úroveň oboch účastníkov je v podstate rovnaká, bol dosiahnutý účel manželského výživného, ktorým je podľa § 71 Zákona o rodine zabezpečenie rovnakej životnej úrovne obom manželom a nie sú tak splnené podmienky uvedeného ustanovenia na určenie výživného odporcovi na navrhovateľku ako manželku súdom. Na základe horeuvedených skutočností preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Hoci bol odporca v konaní úspešný, pretože súd návrh navrhovateľky zamietol, a mal by tak právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., náhradu trov konania si neuplatňoval a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v dvoch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.