Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cb/28/2012

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľa predbežného opatrenia: O., proti odporcovi: Východoslovenskej distribučnej, a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi bezodkladne pripojiť odberné zariadenie navrhovateľa nachádzajúce sa na adrese X.. Z. Č.. XX, Z. Z. S. do distribučnej sústavy odporcu, najneskôr do troch dní odo doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, s a z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal vydania predbežného opatrenia s obsahom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V návrhu uviedol, že na základe žiadosti zo 16.02.2012 požiadal odporcu o pripojenie odberného miesta do distribučnej sústavy na adrese X.. Z. Č.. XX, S. Z. Z. S..

V tejto súvislosti dôvodil, že na uvedenej adrese má prenajaté priestory slúžiace na výkon jeho podnikateľskej činnosti a keďže došlo k ukončeniu zmluvy o pripojení medzi odporcom ako prevádzkovateľom a obchodnou spoločnosťou Pexi, s. r. o., ktorá bola predchádzajúcim vlastníkom elektroenergetického zariadenia, požiadal navrhovateľ predbežného opatrenia odporcu o pripojenie do distribučnej sústavy, aby bolo možné zabezpečiť dodávku elektriny do prenajatých priestorov a tým aj ich riadne užívanie.

Napriek uvedenej žiadosti odporca do podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľa nepripojil, dôvodiac, že nie je vlastníkom elektroenergetického zariadenia.

S uvedeným právnym názorom navrhovateľ predbežného opatrenia nesúhlasí. Odporcovi predložil faktúru č. T. XXXXXX, na základe ktorej má byť podľa neho zrejmé, že do svojho vlastníctva nadobudol elektroenergetické zariadenie a predložil mu súhlas vlastníka nehnuteľnosti na adrese odberného miesta, čo osvedčil predložením kúpnej zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou Pexi, s. r. o.

Navrhovateľ predbežného opatrenia v ďalšom odkázal na ust. § 24 ods. 2 písm. o/ Zákona o energetike, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný pripojiť odberné zariadenie k distribučnej sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky pripojenia k sústave.

Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti a citovanú právnu úpravu tak navrhovateľ predbežného opatrenia vyslovil právny názor, podľa ktorého nejestvujú prekážky, pre ktoré by odporca mohol odmietnuť pripojenie vykonať. Jeho tvrdenia považuje za účelové vzhľadom na doklady, ktoré mu predložil.

Dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia je tak podľa navrhovateľa potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi pred začatím konania vo veci samej, keďže činnosťou odporcu vzniká navrhovateľovi predbežného opatrenia závažná ujma.

Podľa ust. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ods. 2 posledne citovaného zákonného ustanovenia návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na predbežné opatrenie, musí existovať právny záujem.

Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.

Právny záujem na predbežnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napríklad morálne záujmy, na takomto rozhodnutí súdu, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi účastníkmi. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o predbežnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.

Každý, kto požiada o súdnu ochranu osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.

Zistenie právneho záujmu na predbežnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie predbežného opatrenia je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.

V zmysle uvedeného súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na vydaní rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne

významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu.

V prvom rade skúmal, či navrhovateľ predbežného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi konania o vydanie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ak medzi účastníkmi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, ďalšie predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.

V tejto súvislosti súd vychádzal z vymedzenia pojmu právneho vzťahu, ako vzťahu spoločenského, vznikajúceho najmenej medzi dvoma právnymi subjektmi upraveným právnymi normami, v ktorom sú jeho účastníci nositeľmi vzájomne spätých subjektívnych práv a právnych povinností. Konkrétny právny vzťah vzniká, mení sa a zaniká buď priamo zo zákona (ex lege), alebo častejšie v dôsledku určitej právnej skutočnosti predvídanej v hypotéze právnej normy.

V tejto súvislosti je pod právnou skutočnosťou potrebné rozumieť okolnosť, s ktorou konkrétna norma práva spája vznik, zmenu, prípadne zánik právneho vzťahu, t. j. subjektívneho práva a právnej povinnosti. Právna skutočnosť najčastejšie spočíva v právne relevantnom konaní fyzickej, ako aj právnickej osoby, či už v súlade s objektívnym právom (právne konanie), alebo v rozpore s ním (protiprávne konanie). Právnym konaním sú jednak právne úkony súkromnoprávnej povahy (najmä zmluvy), jednak konštitutívne akty aplikácie práva orgánov verejnej moci (napr. rozsudky súdov, rozhodnutia správnych orgánov a pod.).

V nadväznosti na posledne uvedené je potrebné pod právnym úkonom rozumieť druh právnej skutočnosti spočívajúci v prejave vôle fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku subjektívneho práva a právnej povinnosti.

Z tvrdení navrhovateľa predbežného opatrenia uvedených vyššie nevyplýva právny záver, na základe ktorého by bolo možné konštatovať existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním a odporcom.

Po preskúmaní obsahu návrhu predbežného opatrenia a vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ predbežného opatrenia netvrdil, ani neosvedčil existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním a odporcom, z ktorého by vyplývalo jeho právo spôsobilé byť objektom ochrany nielen inštitútmi hmotného práva, ale i inštitútmi občianskeho procesného práva, v danom prípade predbežného opatrenia.

Vychádzajúc z dikcie ust. § 75 ods. 2 O. s . p. v ďalšom súd, aj napriek vyššie uvedenému skúmal, či navrhovateľ tvrdil a osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Subjektívne právo predstavuje možnosť chovania zaručenú objektívnym právom, t. j. konkrétnymi normami práva. Štruktúra subjektívneho práva (v tomto prípade práva navrhovateľa predbežného opatrenia na pripojenie odberného zariadenia k distribučnej sústave odporcu v právnom postavení jej prevádzkovateľa) zahŕňa jednak samotnú možnosť chovania a tomu zodpovedajúcu právnu povinnosť iného právneho subjektu. Vymáhateľné subjektívne právo je označované ako právny nárok. Vychádzajúc z obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd zistil, že navrhovateľ existenciu svojho tvrdeného práva (práva na pripojenie odberného miesta do distribučnej sústavy) oprel o konkrétne ustanovenie hmotného práva ( o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Pre účely rozhodovania o predbežnom opatrení však jeho vyššie citované konštatovania nepostačujú.

V prejednávanej právnej veci súd nezistil ani existenciu vzťahu medzi predbežným opatrením a predmetom konania, v ktorom sa žalobca mieni domáhať práva z dôvodu náhrady škody ako uvádza v návrhu.

Vzhľadom na uvedené právne skutočnosti tak nemožno uzavrieť, že by navrhovateľ predbežného opatrenia vo svojom návrhu osvedčil existenciu právne relevantných skutočností spôsobilých vyvolať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto súvislosti poukázal len na počínanie odporcu spočívajúce v odmietnutí uzavretia zmluvy o pripojení zariadenia do svojej distribučnej sústavy.

Keďže navrhovateľ predbežného opatrenia neosvedčil existenciu základného zákonného predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia (existencia právneho záujmu), bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením, súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej, tak ako to vyplýva z ust.

Poučenie:

O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).