Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/121/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Sone Zmekovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, A., právne zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovaným: 1/ MSM Invest, spol. s r.o., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 774 428, 2/ PRO Dražobná s. r. o., Moskovská 18, Bratislava, IČO: 46 471 812, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, 3/ Obec Machulince, Hlavná 115/6, Machulince, IČO: 00 308 234, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Linden law s.r.o., so sídlom Medená 102/7, Bratislava, IČO: 53 185 960, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. februára 2022, č. k. -246, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ až 3/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 10. februára 2022, č. k. -246 žalobu zamietol (I. výrok). Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca (II. výrok) O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (III. výrok).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. čl. 8, až 3, , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“), , zákona č. 369/199 Z. z. o obecnom zastupiteľstve.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania, ako aj zo zisteného skutkového stavu mal jednoznačne za preukázané, že žaloba podaná žalobcom na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je dôvodná, a preto podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca tvrdil, že dražba je neplatná z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy a to z dôvodu, že mu nebolo oznámené začatie výkonu záložného práva v zmysle a nebolo to zaslané ani na kataster nehnuteľností, a preto z dôvodu neoznámenia začatia výkonu záložného práva nemohla začať dobrovoľná dražba. Neoznámením začatia výkonu záložného práva sa nenaplnili pojmové znaky, ktorým sa vykonáva záložné právo podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Druhým argumentom žalobcu, pre ktorý napádal neplatnosť dobrovoľnej dražby bolo, že starosta obce nemohol na dražbe nadobudnúť majetok, pretože nadobúdanie vlastníctva nehnuteľného majetku obcou podlieha vždy schváleniu obecného zastupiteľstva a tvrdil, že práve obecné zastupiteľstvo Machulince pred udelením príklepu na dražbe neudelilo súhlas s nadobudnutím majetku - predmetom dražby.

5. Právny zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade k vznesenej argumentácii právneho zástupcu žalobcu v rámci procesnej obrany tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebol v záložnej zmluve osobitne dohodnutý spôsob výkonu záložného práva, žalovaný v 1. rade nedisponuje exekučným titulom voči žalobcovi a podľa j/ ods. 1 , tak prichádza do úvahy iba výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle . Ďalej tvrdil, že nesplnenie povinností v zmysle v spojení s m/ ods. 1 môže eventuálne založiť zodpovednosť záložného veriteľa za spôsobenú škodu, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť uskutočnenej dobrovoľnej dražby. K ďalšej argumentácii právneho zástupcu žalobcu, že zmluva o pôžičke nikdy nebola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uviedol, že u fyzickej osoby - podnikateľa ide stále o jednu a tú istú osobu, ktorá sa od nepodnikajúcej fyzickej osoby líši len existenciou jej oprávnenia na výkon podnikateľskej alebo v obdobnom právnom režime vykonávacej činnosti.

6. Právny zástupca žalovaného v 3. rade okrem iného k argumentácii žalobcu uviedol, že žalovaný v 3. rade nemohol nadobudnúť nehnuteľnosť dražbou, avšak vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti mohol nadobudnúť až uhradením dražobnej ceny, z čoho vyplýva, že obecné zastupiteľstvo nemohlo dopredu schváliť dražbu uznesením, pretože keby obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorého obsahom by bolo určenie ceny za predmet dražby pred konaním dražby, t. j. pred udelením príklepu, svojím konaním by mohlo zmariť dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z dražby, nakoľko by informácia o najvyššej cene za predmet dražby prijatá uznesením obecného zastupiteľstva bola v zmysle ust. § 5 ods. 8 zákona o slobode informácií zverejnená na úradnej tabuli obce a na internetovej stránke obce.

7. Žalobca namietal aj samotnú záložnú zmluvu, pričom bolo zistené, že zmluva bola zriadená v zákonom stanovenej písomnej forme, predmetná záložná zmluva obsahovala všetky zákonom požadované všeobecné ako aj obligatórne náležitosti podľa písmeno b/ ods. 2 , t. j. presne v nej bolo uvedené určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a bol aj presne špecifikovaný záloh. Neplatná je tá dražba, ktorú za neplatnú určí súd. Môže tak rozhodnúť, len ak dražba nebola uskutočnená v súlade so . Z citovaného ustanovenia je možné vyvodiť, že pre úspešnosť žaloby zákon vyžaduje naplnenie troch predpokladov: kvalifikované porušenie ustanovení , vznik ujmy na právach žalobcu a príčinná súvislosť medzi porušením a následkom.

8. Súd prvej inštancie k argumentácii právneho zástupcu žalobcu, že dobrovoľná dražba je neplatná a to z dôvodu, že nebolo doručené žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva a nebolo zaslané príslušnému Okresnému úradu - kataster nehnuteľností uvádza, že v predmetnom konaní je nesporné, že žalovaný v X. C. A. B. - D. -B., A. E. A. XXX, uzavrel dňa 25. 01. 2017 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 60 000,- eur. Ďalej nesporné bolo, že zmluvné strany sa dohodli, že splatenie istiny a úroku v zmysle zmluvy je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou dlžníkom na rad, bez protestu avalovanou fyzickou osobou A. B. a ďalej bolo zabezpečené zmluvou o záložnom práve na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území A., obec A., zapísané na LV číslo XXX, parcela číslo 1363/9 o výmere 1017 m2 a parcela číslo 2339 o výmere 4624 m2. Ďalej bolo zistené, že táto predmetná zmluva o pôžičke bola podpísaná konateľom žalovaného v 1. rade ako veriteľom a za dlžníka bol podpísaný A. B. s označením KAM-ON a za avalistu bol podpísaný A. B., pričom podpisy sú tie isté, zhodné, čo potvrdzuje, že sa stále jedná o tú istú osobu. Ďalej v predmetnom spore nebolo sporné, že medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom A. B. rodeným B., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vyššie citovaným, pričom predmetná zmluva je podpísaná záložným veriteľom žalovaným v 1. rade a záložcom žalobcom. Taktiež v predmetnom spore nebolo sporné, že z dôvodu neplnenia si povinností vyplývajúcich z predmetnej uzatvorenej zmluvy žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu dobrovoľnej dražby za účelom uspokojenia pohľadávky.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že sporným zostalo to, či boli dodržané ustanovenia o výkone záložného práva v súvislosti s predmetnou dobrovoľnou dražbou a to konkrétne ustanovenie , v zmysle, ktorého začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ako aj zákona číslo 527/2002 Z. Z. o dobrovoľných dražbách vo vzťahu k povinnosti doručenia výzvy.

10. Z predložených listinných dôkazov, ktoré si súd prvej inštancie vyžiadal bolo jednoznačne zistené, že ak ide o predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe, niektoré funkcie oznámenia záložného veriteľa podľa môže nahradiť oznámenie dražobníka o dražbe ( ). Dražba nebude neplatná z dôvodu nedoručenia oznámenia záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva, ak sa dražba uskutočnila v 30 dňovej lehote ( M ods. 1 ) od doručenia oznámenia dražobníka o dražbe. Porušenie tejto povinnosti veriteľom nie je dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dražby v zmysle zákona číslo , avšak môže byť spojené len so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu (rozsudok Najvyšší súd SR zo dňa 03. 10. 2013). Z vyžiadaných listinných dokladov bolo zistené, že oznámenie o dražbe zo dňa 20. 12. 2019 bolo doručované A. B. dňa 27. 12. 2019 na adresu A. F. XXX, pričom to bolo prevzaté splnomocnencom 30. 12. 2019. Zo zmluvy o pôžičke ako aj o zriadení záložného práva bolo zistené, že adresa dlžníka je totožná s adresou záložcu. Z tohto listinného dôkazu bolo preukázané, že vlastne ide o tú istú osobu, čiže dlžník podnikajúci pod obchodným menom označeným v zmluve o pôžičke KAM - ON je totožný so záložcom A. B., pričom dlžník má miesto podnikania A. XXX a záložca má trvalý pobyt alebo miesto pobytu A. XXX, rozdiel spočíva len v označení KAM - ON, ale pritom sa jedná o tú istú fyzickú osobu, čiže osobu podnikajúcu, ktorá podniká ako živnostník s označením pod označením KAM-ON. Na základe týchto skutočností má súd za to, že tu boli splnené podmienky na vykonanie dobrovoľnej dražby z dôvodu, že vlastne oznámenie o dražbe nahradilo oznámenie záložného veriteľa o predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe a preto táto argumentácia zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorá by mala spôsobiť neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je dôvodná.

11. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo tvrdenie, že starosta obce konajúci v mene žalovaného v 3. rade nemohol na dražbe nadobudnúť majetok a to z dôvodu, že nadobudnutie vlastníctva nehnuteľného majetku podlieha vždy schváleniu obecným zastupiteľstvom a tvrdil, že práve obecné zastupiteľstvo Machulince pred udelením príklepu na dražbe neudelilo súhlas s nadobudnutím majetku k predmetu dražby. Čo sa týka tejto argumentácie súd prvej inštancie uvádza, že podľa zásad hospodárenia s majetkom obce článok 4 bod 2 zo dňa 20. 08. 2015 nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností do majetku obce podlieha schváleniu obecným zastupiteľstvom a zároveň z Uznesenia číslo XXXX/X-6 zo 7. zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Machulince zo dňa 14. 02. 2020 bolo zistené, že bola schválená kúpa predmetu dražby. Schválená kúpa predmetu dražby bola z dôvodu, že dňa 06. 02. 2020 sa konala dobrovoľná dražba a z osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby bolo zistené, že účastníkom dražby bol žalovaný v 3. rade, ktorému bolo priradené poradové číslo 1, a ktorý sa následne príklepom stal vydražiteľom sporných nehnuteľností.

12. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že dobrovoľná dražba je neplatná, pretože obecné zastupiteľstvo až 14. 02. 2020 schválilo kúpu predmetu dražby uvádza, že zákon o majetku obcí vrátane zákona o obecnom zriadení, a ani iné právne predpisy nevylučujú pre obec právo nadobudnúť majetok aj príklepom na dražbe a takisto ani neupravujú vyslovený zákaz nadobudnúť majetok aj príklepom na dražbe v prípade, ak takýto spôsob nadobudnutia majetku neobsahujú zásady hospodárenia s majetkom obce. Súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou prechodu nie prevodu vlastníckeho práva k predmetu dražby na vydražiteľa je zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením, čo znamená, že obec Machulince sa nestala vlastníkom nehnuteľnosti vydražením, ale stala sa vlastníkom nehnuteľnosti až zaplatením kúpnej ceny. Nadobudnutie nehnuteľnosti, respektíve kúpa predmetu dražby bola schválená uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 14. 02. 2020, pričom až dňa 28. 02. 2020 boli finančné prostriedky poukázané na účet patriaci dražobnej spoločnosti. Žalovaný v 3. rade správne postupoval a súd prvej inštancie nezistil, že by konal v rozpore so . V tejto súvislosti súd uviedol, že obecné zastupiteľstvo nemohlo uznesením schváliť nadobudnutie vlastníctva k predmetu dražby, a to ešte pred samotným konaním dražby, t. j. pred udelením príklepu, keď v tomto okamihu ešte vôbec nebolo isté, kto sa zúčastní na predmetnej dražbe a ktorý vydražiteľ urobí najvyššie podanie spomedzi uchádzačov na dražbe a keby malo rozhodovať predtým, tak vlastne takýmto uznesením by sa schvaľovalo nadobudnutie vlastníctva k neexistujúcemu nehnuteľnému majetku. Z toho záveru súd prvej inštancie vyvodil, že aj zo strany žalovaného v 3. rade boli splnené podmienky v zmysle zákona o obecnom zriadení, čo nemohlo spôsobiť v žiadnom prípade neplatnosť dobrovoľnej dražby.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že nepreukázal ktorým konkrétnym ustanovením bol reálne dotknutý na svojich právach a taktiež že nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením a vznikom ujmy na jeho právach, nakoľko súd prvej inštancie mal jednoznačne za preukázané, že k takýmto porušeniam nedošlo, argumentácia žalobcu ohľadom neplatnosti dobrovoľnej dražby nebola dôvodná, a preto prvoinštančný súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

14. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí dobrovoľnú dražbu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť vedená na B. G. H. A., katastrálny odbor, pre obec A., katastrálne územie A., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „C“, parcelné číslo 2339, druh pozemku: ostatná plocha, výmera 46 224 m2, ktorej vlastníkom bol A. B., C. B., I.: XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/ XXXX, trvale bytom A. F. XXX, XXX XX A., vykonaná spoločnosťou PRO Dražobná s.r.o., so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 46 471 812 ako dražobníkom dňa 06. 02. 2020 o 11.00 hod. na Notárskom úrade notára Mgr. Tomáša Leškovského, v J. I. H. K. F. X, na návrh MSM Invest, spol. s r.o., so sídlom Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, IČO: 35 774 428 za neplatnú. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. V podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. a . Uviedol, že v podanej žalobe namietal neplatnosť dražby z dôvodu neplatnej písomnej zmluvy o vykonaní dražby a nie neplatnosť záložnej zmluvy.

15. Odvolateľ ďalej namietal, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva v zmysle ustanovenia nebolo (a ani nemohlo byť) nahradené ani oznámením dražobníka o dražbe podľa . Zákon o dobrovoľných dražbách v označuje subjekty práva, ktoré môžu byť navrhovateľom dražby, avšak nedefinuje, čo možno rozumieť pod použitými označeniami. Výklad pojmu „osoba, ktorá vykonáva záložné právo (záložný veriteľ)“ v ustanovení je možné riešiť jedine aplikáciou príslušných ustanovení , keďže tento pojem nedefinuje. Záložné právo je upravené v ustanovení až 151ml . Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 25. 02. 2014, sp. zn. , z ktorého aj citoval. Konštatoval, že žalovaný 1/ z dôvodu neoznámenia začatia výkonu záložného práva žalobcovi nenapĺňal pojmové znaky osoby, ktorá vykonáva záložné právo podľa . Preto žalovaný 1/ nemal v rozhodnej dobe postavenie navrhovateľa dražby, a teda nebol oprávnený nielen platne urobiť vyhlásenie podľa v spojení s druhá veta , ale ani platne ako navrhovateľ dražby uzavrieť zmluvu o vykonaní dražby podľa prvá veta , na základe ktorej sa dražba uskutočnila. Samotná absencia platného vyhlásenia podľa , ktoré musí byť v zmysle veta druhá prílohou zmluvy o vykonaní dražby, spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby podľa .

16. Žalobca uviedol, že ak by oznámenie dražobníka o dražbe podľa plnilo funkcie oznámenia záložného veriteľa podľa , znamenalo by to, že dražba, ktorá bola neplatne začatá, by bola dodatočne konvalidovaná. Takýto výklad je absolútne neprípustný, aj vzhľadom na možnosť odňať v rámci dražby vlastníctvo vlastníkovi proti jeho vôli postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Účelom Zákona o dobrovoľných dražbách je umožniť právnym subjektom prostredníctvom zmluvných vzťahov (súkromnoprávnych vzťahov) bez ingerencie štátu realizovať transformáciu úžitkovej hodnoty predmetu vlastníckeho práva na finančnú hodnotu za podmienok, ktoré najbližšie realite trhovej ekonomiky odrážajú všeobecnú hodnotu predmetu vlastníctva v konkrétnom čase a mieste. Vychádzajúc z významu slov „dobrovoľná dražba“ by obsah realizácie tohto pojmu v rámci súkromného práva mal predstavovať aktuálnu dohodu zúčastnených a dotknutých strán dobrovoľne akceptovať výsledok takejto transformácie napriek tomu, že predstavy subjektov o výsledku dražby v čase uzavretia dohody o vykonaní dražby môžu byť rôzne. Preto je nevyhnutné s osobitnou starostlivosťou pristupovať k posudzovaniu otázky zákonnosti odňatia vlastníckeho práva proti vôli vlastníka prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, a teda je nevyhnutné možnosť dodatočnej konvalidácie neplatne začatej dražby absolútne odmietnuť. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 10. 2013, sp. zn. uviedol, že v tomto konaní netvrdí, že porušenie povinnosti záložného veriteľa vyplývajúcej mu z v spojení s je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách. Dôvodom neplatnosti dražby v zmysle žaloby je neexistencia platnej písomnej zmluvy o vykonaní dražby, nie priamo porušenie povinnosti záložného veriteľa vyplývajúcej mu z v spojení s . Neexistencia platnej písomnej zmluvy o vykonaní dražby sa v konečnom dôsledku viaže na porušenie povinnosti záložného veriteľa vyplývajúcej mu z v spojení s , táto okolnosť však nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách. Tou je neexistencia platnej písomnej zmluvy o vykonaní dražby.

17. Žalobca v ďalšom namietal, že vydražiteľ, ako žalovaný 3/, nemohol z dôvodu platných Zásad hospodárenia s majetkom obce zo dňa 20. 08. 2015, nadobudnúť majetok dražbou, v čoho dôsledku nemohol ani starosta obce Machulince vykonať platne právny úkon smerujúci k nadobudnutiu predmetu dražby na danej dražbe, t. j. dražiť, resp. vôbec vykonať podanie v zmysle . Ak sa starosta obce Machulince aj dražby zúčastnil a podanie vykonal, nebolo jeho podanie na dražbe vykonané platne. Neplatnému podaniu zároveň licitátor nemohol dať platne príklep v zmysle , a teda následne nemohlo dôjsť ani k prechodu vlastníckeho práva k predmetu dražby na vydražiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 02. 2016, sp. zn. , pričom uviedol, že v prípade, ak by vydražiteľ bol oprávnený nadobudnúť majetok udelením príklepu na dražbe, keďže išlo v prípade predmetu dražby o nehnuteľnosť, podliehalo by nadobudnutie takéhoto majetku vždy predchádzajúcemu schváleniu obecného zastupiteľstva. Keďže v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách dochádza k prechodu vlastníckeho práva k okamihu udelenia príklepu, musí byť súhlas obecného zastupiteľstva udelený pred okamihom udelenia príklepu na dražbe. Obecné zastupiteľstvo Obce Machulince však pred udelením príklepu na dražbe, t. j. pred nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu dražby, súhlas s nadobudnutím majetku k predmetu dražby neudelilo.

18. Na základe uvedeného žalobca má za to, že dražba je neplatná. Na podporu tvrdeného poukázal na prax hlavného mesta SR Bratislavy, konkrétne uznesenie č. 572/2020. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že vykonaním dražby bol dotknutý na svojich právach vlastník predmetu dražby, keďže v dôsledku nezákonne vykonanej dražby prišiel o vlastnícke právo k predmetu dražby.

19. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedli, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol. Keďže žalobca odvodzuje údajnú neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby z nedodržania povinnosti podľa v spojení s , je zrejmé, že namieta porušenie ustanovení iného zákona než . Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca namietané porušenie povinnosti účelovo subsumuje pod . Žalovaní 1/ a / považujú za nesporné, že žalovaný 1/ bol záložným veriteľom žalobcu a zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25. 01. 2017 v znení jej dodatkov nebola riadne a včas splnená. Pre takýto prípad ustanovenie umožňuje uskutočniť výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve, predajom zálohu na dražbe podľa alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Ide o všeobecné spôsoby výkonu záložného práva, medzi ktorými má záložný veriteľ (v zásade) možnosť voľby. Podotkli, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebol v záložnej zmluve osobitne dohodnutý spôsob výkonu záložného práva a žalovaný 1/ nedisponoval exekučným titulom voči žalobcovi. Podľa tak prichádzal do úvahy iba výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle . O hrozbe začatia výkonu záložného práva, ako aj o jedinom prípustnom spôsobe jeho výkonu, musel mať žalobca vedomosť, keďže neuhradil splatnú pohľadávku žalovaného 1/. Zdôraznili, že doručovanie písomností v rámci dražobného procesu podľa nebolo zo strany žalobcu namietané. Nesplnenie povinnosti v zmysle v spojení s môže eventuálne založiť zodpovednosť záložného veriteľa za spôsobenú škodu, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť uskutočnenej dobrovoľnej dražby. Neplatnosť dražby môže byť v zmysle spôsobená iba porušením „tohto zákona“, teda samotného a nie iného predpisu (napr. ).

20. Ďalej skonštatovali, že ochrana žalobcu bola dostatočným spôsobom zabezpečená splnením zákonných povinností dražobníka a dodržaním lehôt v zmysle . Nesplnenie povinnosti v zmysle v spojení s nie je relevantné vo vzťahu k platnosti dobrovoľnej dražby. Z tohto dôvodu nie je spôsobilé ovplyvniť postavenie záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby, ani jeho oprávnenie uzatvoriť zmluvu o vykonaní dražby a platne urobiť vyhlásenie podľa v spojení s . Súd preto postupoval správne, ak žalobu z tohto dôvodu zamietol.

21. K žalobcom namietanému porušeniu ust. uviedli, že potencionálny účastník nie je povinný poskytnúť dražobníkovi iné údaje ako len určiť svoju totožnosť spôsobom nevylučujúcim zámenu. Na prvé kolo dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti sa dostavil J. J., starosta Obce Machulince. Žalovanému 2/ predložil osvedčenú fotokópiu osvedčenia miestnej volebnej komisie v Machulinciach zo dňa 10. 11. 2018, ktoré potvrdzovalo jeho platné zvolenie za starostu Obce Machulince. Súčasne ako osoba oprávnená konať za žalovaného 3/ v súlade s čestne vyhlásil, že nie je osobou vylúčenou z dražby. Keďže boli splnené podmienky ustanovené , žalovaný 2/ nemal dôvodné pochybnosti o oprávnení p. J. konať za Obec Machulince, ktorý napokon urobil najvyššie podanie a bol mu udelený príklep. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že uznesením č. 2020/7-9 zo 7. zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Machulince zo dňa 14. 02. 2020 (t. j. po udelení príklepu na dražbe uskutočnenej dňa 06. 02. 2020) bola schválená kúpa nehnuteľností za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 49 459,70 eura. Prezentovaná skutočnosť sama osebe vylučuje excesné konanie starostu obce. Ani hypotetické excesné konanie starostu obce, spočívajúce v prípadnom porušení o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, o majetku obcí v znení neskorších predpisov či zásad hospodárenia s majetkom obce zo dňa 20. 08. 2015 (čo v konaní nebolo preukázané) nie je spôsobilé ovplyvniť platnosť dobrovoľnej dražby, keďže podmienkou vyhovenia žalobe v zmysle je inter alia porušenie niektorého z ustanovení . Navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalovaný 3/, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 25. 02. 2014, sp. zn. , na ktorý žalobca poukazuje je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 10. 2013, sp. zn. . Z uvedeného preto žalovaný 3/ považuje argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní za nesprávnu. K žalobcom tvrdenému, že vydražiteľ nevykonal platne podanie na dražbe, pretože platné Zásady hospodárenia s majetkom obce zo dňa 20. 08. 2015 neumožňovali nadobudnúť majetok obci dražbou, uviedol, že obec ako samostatne hospodáriaca právnická osoba s vlastným majetkom nie je ani iným právnym predpisom vylúčená ako účastník z dražby. Skutočnosť, že vydražiteľ nemá vo svojich zásadách hospodárenia upravený spôsob nadobudnutia majetku v dražbe, t. j. príklepom licitátora, teda nemôže spôsobiť následok tvrdený žalobcom. Bolo by navyše absurdné, ak ust. zákona o majetku obcí výslovne prikazuje vykonať prevody majetku obcí o. i. aj dobrovoľnou dražbou podľa , avšak v prípade ak interný predpis obce „mlčí“, teda neuvádza ako spôsob nadobudnutia majetku v dražbe, t. j. príklepom licitátora obcou, tak by obec majetok v dražbe nadobudnúť nemohla. Absurdnosť žalobcom uvedenej argumentácie potvrdzuje aj to, že predmetný zákaz by sa pre obec vyvodzoval nie zo vsˇeobecne záväzného právneho predpisu, ale z internej normy obce, ktorá o takomto spôsobe nadobudnutia majetku navyše „mlčí“. žalobcom citovaná judikatúra v tejto súvislosti vôbec nepodporuje tvrdený argument žalobcu. Žalobcom citovaná judikatúra sa týka ust. Zákona o majetku obcí, ktorý upravuje prísne pravidlá pre obec v prípade prevodu obecného majetku na inú fyzickú alebo právnickú osobu. Táto judikatúra sa však netýka nákupu hnuteľného, či nehnuteľného majetku do vlastníctva obce, pri ktorom sa právny úkon nákupu schvaľuje uznesením obecného zastupiteľstva iba v tom prípade, ak presiahne hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom v zásadách hospodárenia s majetkom obce podľa ust. Zákona o majetku obcí.

23. K ďalšej námietke žalobcu, že obecné zastupiteľstvo vydražiteľa neudelilo súhlas s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu dražby pred udelením príklepu na dražbe uviedol, že rozhodujúcim okamihom pre prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby je zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením. Nie je teda správny názor žalobcu, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo musí udeliť súhlas s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu dražby pred udelením príklepu, pretože proces prechodu vlastníckeho práva k predmetu dražby sa nezavŕši udelením príklepu. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou tak ako vyplýva už z vyššie uvedeného je práve zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením. Rovnako nemohlo obecné zastupiteľstvo schváliť uznesením nadobudnutie vlastníctva k predmetu dražby pred konaním dražby, t. j. pred udelením príklepu, keď v tom okamihu esˇte vo^bec nebolo isté, zˇe vydrazˇitelˇ urobí najvysˇsˇie podanie spomedzi vopred neurčeného okruhu uchádzačov na dražbe. Predmetným uznesením by sa totiž schvaľovalo nadobudnutie vlastníctva k neexistujúcemu nehnuteľnému majetku. K žalobcovmu tvrdeniu, ktorým vyvodzuje právny názor o neplatnosti dražby citáciou zásad hospodárenia vydražitelia (čl. 4 písm. A. ods. 2.) žalovaný 3/ uviedol, že v prípade dražby nedochádza ku klasickému prevodu vlastníckeho práva na zmluvnom základe, ale na základe inej právnej skutočnosti. Podľa názoru žalovaného 3/ obecné zastupiteľstvo nemá ani možnosť schvaľovať vopred zmluvu, na základe ktorej dochádza k zmene vlastníckeho práva. Zároveň je potrebné uviesť, že obecné zastupiteľstvo vydražiteľa v zásadách hospodárenia neurčilo v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. e/ Zákona o majetku obcí konkrétnu hodnotu, ktorá by obmedzovala starostu pri nakladaní s majetkovými právami (peniazmi). V tomto prípade je založená výhradná právomoc starostu obce v súkromnoprávnom vzťahu, kde starosta je oprávnený aj sám bez ingerencie obecného zastupiteľstva vytvárať aj navonok prejavovať vôľu obce, pretože ho neobmedzuje platná právna úprava ani vnútorné predpisy obce.

24. V ďalšom konštatoval, že starosta obce nie je zástupcom, teda substitútom právnickej osoby. Nie je teda zrejmé na základe akého ustanovenia zákona by starosta mal mať udelený „mandát“ na zastupovanie na dražbe od obecného zastupiteľstva, keď oprávnenie konať za obec vyplýva starostovi priamo zo zákona. Vydražiteľ ako účastník dražby si splnil svoje povinnosti podlˇa ust. a nebol povinný dokladovať svoje oprávnenie konať za obec na dražbe iným spôsobom ako predložením príslušného dokumentu potvrdzujúceho jeho riadne zvolenie do funkcie starostu. Žiadny iný dokument, ako sa nesprávne domnieva žalobca, nebol povinný vydražiteľ ako účastník dražby predložiť. Na tomto závere nič nemení ani uvedené uznesenie mestského zastupiteľstva v Bratislave, pretože toto uznesenie nepreukazuje, že mestské zastupiteľstvo postupovalo v súlade so zákonom. Medzi obecným zastupiteľstvom a starostom totiž neexistuje vzťah nadradenosti a podradenosti, ide o rovnocenné samosprávne orgány.

25. Záverom žalovaný 3/ uviedol, že žalobca nepreukázal žiadne porušenie ustanovení ako aj nepreukázal v konaní na súde prvej inštancie, že bol reálne dotknutý na svojich právach, čím podľa názoru vydražiteľa nie sú splnené obligatórne podmienky na určenie dražby za neplatnú. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných 1/ až 3/ uviedol, že nesúhlasí s nimi uvádzanými tvrdeniami a plne zotrváva na svojich argumentoch v podanom odvolaní.

27. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu rovnako odkázal na svoje vyjadrenia v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

28. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok a to zvolením procesného postupu v zmysle , veta prvá a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu je nedôvodné a z toho dôvodu napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil, stotožňujúc sa pritom s rozsahom, ako aj obsahom odôvodnenia prvoinštančného súdu ( ) obsiahnutého v rámci napadnutého rozsudku.

29. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

30. V rámci tohto odvolacieho konania odvolací súd vychádzajúc zo svojej zákonnej povinnosti skúmať, či odvolaním zo strany žalobcu napadnutý – zamietajúci rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád obsiahnutých v ust. prijal ten záver, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Pokiaľ ide o samotný proces hodnotenia dôkazov prvoinštančným súdom vykonaný v tejto prejednávanej veci, tak tento je potrebné vyhodnotiť za plne súladný, s obsahom ust. , čo znamená, že vykonané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivo a zároveň aj vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko podstatné, čo vyšlo počas konania najavo. Taktiež aj nasledujúce právne posúdenie uplatneného žalobného petitu žalobcom, tak ako vyplýva z odcitovaných ustanovení procesného predpisu v rámci bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku 10. až 18., špeciálneho predpisu obsiahnutých v bodoch 19. až 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku a všeobecného hmotnoprávneho predpisu pod bodmi 24. až 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, plne korešponduje s dostatočne zisteným rozsahom skutkového stavu, hodnotí odvolací súd ako správne.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej odvolací súd poznamenáva, že je potrebné stotožniť sa s konštatovaním prvoinštančného súdu odvíjajúcim sa od tej skutočnosti, že žalobca v danom spore týkajúceho sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby neuniesol dôkazné bremeno s tým, že nepreukázal ktorým konkrétnym ustanovením bol reálne poškodený na svojich právach rezultujúcich zo , pričom taktiež sa mu nepodarila preukázať ani existencia príčinnej súvislosti medzi porušením tohto práva a vznikom ujmy (škody) na jeho právach. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že ku konštatovaniu neplatnosti dobrovoľnej dražby konajúcim súdom nepostačuje akékoľvek porušenie zákonných ustanovení , ale musí ísť o porušenie takých ustanovení tohto zákona, na základe ktorých je namietajúci subjekt (osoba) porušený na svojich právach, pričom musí súčasne existovať aj kauzálny nexus medzi porušením príslušného ustanovenia a vznikom ujmy na strane osoby namietajúcej porušenie svojho práva, resp. práv. Vyslovená neplatnosť dobrovoľnej dražby súdom sa musí vzťahovať iba na porušenie príslušných ust. , čo v tomto spore žalobcom preukázané nebolo.

32. Na margo zo strany žalobcu prezentovaných dvoch základných argumentov pre vyslovenie neplatnosti dražby konanej dňa 06. 02. 2022 na Notárskom úrade notára Mgr. Tomáša Leskovského, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 6 (1/ dražba je neplatná, pretože aj záložná zmluva je neplatná z dôvodu neoznámenia výkonu záložného práva žalobcovi podľa , čím nebolo splnené ust. , / starosta Obce Machulince nemohol na predmetnej dražbe nadobudnúť majetok do vlastníctva tejto obce, pretože obecné zastupiteľstvo Obce Machulince pred udelením príklepu na dražbe neudelilo starostovi súhlas k nadobudnutiu majetku týmto spôsobom, t. j. dražbou) je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa z hľadiska právne-argumentačného, spĺňajúceho všetky esenciálie ust. až 3 náležitým spôsobom vysporiadal s týmito dvoma hlavnými dôvodmi, pre ktoré predmetnú dobrovoľnú dražbu žalobca žiadal určiť za neplatnú, a to v bodoch 35. až 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa plne stotožňuje aj odvolací súd ( ). V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že prvoinštančný súd správne vyvodil, že predmetná dobrovoľná dražba nemôže byť súdom určená za neplatnú z dôvodu nedodržania niektorých povinností záložným veriteľom v zmysle , keďže oznámenie dražobníka podľa nahrádza niektoré povinnosti záložného veriteľa kladené mu obsahom ust. . V tejto súvislosti bolo správne konštatované súdom, že takéto porušenie povinností záložným veriteľom nezakladá dôvod pre vyhlásenie dobrovoľnej dražby za neplatnú, avšak môže za splnenia určitých podmienok zavdávať dôvod pre vyslovenie zodpovednosti za škodu zo strany záložného veriteľa (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 03. 10. 2023). Z listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich súd prvej inštancie prijal správny záver v tom smere, že žalobcovi bolo dňa 27. 12. 2019 doručované oznámenie o dražbe na jeho adresu A. F. XXX, ktoré oznámenie prevzal jeho splnomocnenec dňa 30. 12. 2019.

33. Pokiaľ ide v poradní o druhý dôvod namietanej neplatnosti danej dobrovoľnej dražby žalobcom spočívajúci v tom, že žalovaný 3/, za ktorého konal starosta obce, nemohol na dražbe nadobudnúť majetok do vlastníctva B. A., pretože mu absentoval predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva k nadobudnutiu nehnuteľného majetku, ešte pred udelením príklepu, súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne argumentoval zásadami hospodárenia s majetkom obce, pričom podľa článku 4 bod 2 týchto zásad zo dňa 20. 08. 2015 takéto nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam majetku podlieha schváleniu obecným zastupiteľstvom Obce Machulince, čo bolo v danom prípade splnené na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 14. 02. 2020, ktoré schválilo kúpu predmetu dražby konanej dňa 06. 02. 2020, pričom k zaplateniu dražobnej ceny žalovaný 3/ pristúpil až dňa 28. 02. 2020, kedy finančné prostriedky zaslal na účet žalovaného 2/.

34. V kontexte uvedeného sa odvolací súd nestotožňuje s opodstatnenosťou odvolacej námietky žalobcu spočívajúcej v jeho tvrdení ohľadom neexistencie platnej písomnej zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby v konečnom dôsledku viažucej sa k porušeniu povinnosti záložného veriteľa rezultujúcej pre neho z obsahu ust. v spojení s . V tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah bodu 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci ktorého sa prvoinštančný súd z hľadiska adekvátneho a predovšetkým správneho právneho posúdenia vysporiadal s týmto dôvodom zo strany žalobcu aj v prvoinštančnom konaní namietanou neexistenciou platnej písomnej zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, ktorá je spätá s nedodržaním ust. a .

35. Takisto nemožno považovať za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu spochybňujúcu postup starostu Obce Machulince, ktorý konajúc za žalovaného 3/ pri nadobudnutí nehnuteľného majetku do vlastníctva tohto žalovaného na predmetnej dražbe nemal k dispozícii pred udelením príklepu súhlas obecného zastupiteľstva k nadobudnutiu majetku, čím malo dôjsť k porušeniu zásad o hospodárení s majetkom Obce Machulince. Na margo uvedeného súd prvej inštancie už v rámci bodu 42. odôvodnenia svojho rozsudku zo dňa 10. 02. 2022 správne poznamenal, že k žiadnemu porušeniu predmetných zásad hospodárenia s majetkom obce v danom prípade dôjsť nemohlo, pretože podmienkou prechodu a nie prevodu vlastníckeho práva k predmetu dražby na vydražiteľa je zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením. V danej prejednávanej veci bol predmet dražby schválený uznesením obecného zastupiteľstva Obce Machulince zo dňa 14. 02. 2020, pričom finančné prostriedky na účet dražobnej spoločnosti boli zaslané žalovaným 3/ dňa 28. 02. 2020, čo znamená, že nemohlo dôjsť k žalobcom avizovanému porušeniu zásad o hospodárení s majetkom obce, konkrétne čl. 4, bod 2 týchto zásad.

36. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu smerujúcom proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. februára 2022 č. k. -246 ako o nedôvodnom rozhodol tak ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. Ako vecne správny, podľa , bol potvrdený aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a , s tým, že nárok na ich 100 % náhradu bol priznaný úspešným žalovaným 1/ až 3/ v odvolacom konaní voči neúspešnému žalobcovi v tomto konaní. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).