Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-78-2010.pdf
PDF · 118.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/78/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci navrhovateľa D.. F. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. XX, B., zastúpený advokátkou: JUDr. Annou Durdíková, AK Cintorínska 2/547, Šamorín, proti odporcom: v I. rade Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO 00 603 481, Primaciálne námestie 1, Bratislava, v II. rade D.. V. Q., C.. - T. Q., D. XX XXX XXX, Ď. X, B., zastúpený advokátkou JUDr. Danou Podhradskou, AK Estónska 10, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o uloženie povinnosti zabezpečiť predaj bytu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 976,16 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.04.1997 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia, ktorým by súd
a/ určil, že kúpna zmluva 4-94-0-66-8/Ši, uzavretá dňa 20.10.1994 medzi žalovaným v I. rade ako predávajúcim a žalovaným v II. rade kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj obytného domu na L. XX V. B., je neplatná. Namietal absolútnu, ako aj relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Svoj návrh v tejto časti odôvodnil tým, že kúpna zmluva vo svojom obsahu nešpecifikovala, že súčasťou prevádzkovej nehnuteľnosti je byt a už vôbec samotný byt. Ďalej uviedol, že v čase schválenia prevodu nemali poslanci vedomosť o existencii bytu a neinformovaný bol aj primátor A., čoho dôkazom je vypracovanie dodatku k napadnutej zmluve, považoval preto zmluvu za neurčitú. Ďalší dôvod neplatnosti zmluvy videl navrhovateľ vtom, že sa majetok mesta nepreviedol na právnickú osobu, ale na odporcu v II. rade ako fyzickú osobu. Za dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy považuje navrhovateľ aj nízko určenú cenu, ktorá je rozpore so VZN hlavného mesta. Za neštandardné považuje aj to, že postup katastra bol vtom čase veľmi rýchly.
Právny záujem na takomto určení neplatnosti kúpnej zmluvy označil tak, že nehnuteľnosť sa vráti späť do vlastníctva hlavného mesta.
b/ uložil odporcovi v I. rade zabezpečiť mu predaj bytu na L. XX V. B.. V tejto časti návrh odôvodnil, tým že v predmetnom byte býval s rodinou od roku 1993. V októbri 1994 požiadal o odkúpenie bytu, odporca v I. rade však celý objekt aj s bytom, v ktorom býva odpredal odporcovi v II. rade a neumožnil mu uplatniť si predkupné právo podľa § 16 Zákona č. 182/93 Z. z.
Odporca v I. rade žiadal zamietnuť návrh ako nedôvodný. Poukázal na to, že kúpnou zmluvou bola na odporcu v II. rade prevedená nehnuteľnosť, objekt so súpisným číslom II. XXXX v k. ú. J. na L. XX V. B. - v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pred uzavretím zmluvy bol prevod vlastníctva schválený mestským zastupiteľstvom. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosť bola určená kolaudačným rozhodnutím na užívanie ako Klub mládeže v Bratislave, na účel občianskej vybavenosti. Budova v čase predaja nie je a ani nikdy nebola obytným domom, preto nie je možné na túto nehnuteľnosť aplikovať ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Odporca v II. rade žiadal návrh v oboch petitoch zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že predaj nehnuteľnosti - objekt na L. R. bol realizovaný kúpnou zmluvou č. 4-94-0-66-8/Ši podľa ustanovení občianskeho zákonníka. Samotnému podpisu kúpnej zmluvy predchádzalo schválenie prevodu nehnuteľností mestským zastupiteľstvom, kúpna zmluva má náležitosti dané ustanovením § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ide o právny úkon určitý, zrozumiteľný, predmet predaja je špecifikovaný súlade so záväznými údajmi katastra nehnuteľností. Kúpna cena bola stanovená podľa znaleckého posudku č. 6/94, obe zmluvné strany prehlásili, že poznajú stav nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa dovoláva predkupného práva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nakoľko mu žiadne predkupne právo nikdy nevzniklo a nemôže ho ani mať. Zákon č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Nehnuteľnosť na L. XX V. B. nebola a ani nie je bytovým domom, ale objektom občianskej vybavenosti. Odporca v I. rade v čase prevodu objektu nebol povinnou osobou v zmysle § 29 zákona č. 182/93 Z. z. v znení účinnom do 31.07.1995. Odporca v II. rade s poukazom na § 80, písm. c) OSP uviedol, že zákon považuje takúto žalobu za prípustnú len ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje navrhovateľovu neistotu určením, či tu právo, alebo právny vzťah je, alebo nie je. Navrhovateľ nepreukázal existenciu stavu neistoty v tom, či ten - ktorý právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je a že právnu neistotu navrhovateľa možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
Tunajší súd dňa 09.06. 1998 pod č. k. 19C 114/97 - 26 vyniesol rozsudok, ktorým zastavil konanie voči odporcovi v I. rade - pôvodne žalovaný Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy z dôvodu, že nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Vo zvyšku prvostupňový súd návrh zamietol.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k 16C 68/00 - 37 zo dňa 24.3. 2000 bol výrok v časti zastavenia konania potvrdený a v časti zamietnutia návrhu bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť rozsudku v tejto časti.
Na návrh navrhovateľa doručený súdu dňa 12.09. 2001 súd uznesením zo dňa 13.05.2004 pripustil vstup Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako žalovaného v I. rade do konania.
Tunajší súd v poradí druhým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že kúpna zmluva č. 4-94-0-66-8/Ši uzavretá dňa 20.10.1994 medzi odporcom v I. rade ako predávajúcim a odporcom v II. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj obytného domu na L. R. Č.. XX V. B. je neplatná a zároveň uloženia povinnosti odporcovi v I. rade zabezpečiť predaj bytu na L. R. XX V. B., navrhovateľovi. Svoj svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 16 ods. 1, § 24 Zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom do 01.08.2005 a vecne v konaní preukázanou platnosťou návrhom napadnutej zmluvy, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (písomnú formu, určitý a zrozumiteľný obsah, riadne špecifikovaný predmet zmluvy) ako aj tým, že objekt, v ktorom sa mal nachádzať priestor obývaný navrhovateľom nie je bytovým domom, pričom mal preukázané, že odporca v I. rade nedisponoval v čase rozhodovania súdu právom nakladať s miestnosťami obývanými navrhovateľom, preto nemohol uložiť vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť, predmet svojho vlastníctva predať.
Na odvolanie navrhovateľa proti danému rozsudku odvolací súd rozsudkom zo dňa 25. apríla 2006, sp. zn. 8Co/195/2005 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, vo výroku o náhrade trov konania odporcu v II. rade zmenil tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa a odporcu v II. rade uznesením zo dňa 25. októbra 2006, sp. zn. 4Cdo 276/2006 dovolanie navrhovateľa odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p., konanie o dovolaní odporcu v II. rade zastavil podľa § 243b ods. 4 O. s. p. z dôvodu jeho späťvzatia a účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 18. marca 2008, sp. zn. III. ÚS 6/08 vyslovil, že základné právo navrhovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené (4Cdo/276/2006), vec bola vrátená Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie a rozhodnutie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10. novembra 2008, sp. zn. 3Cdo/172/2008 rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 25. apríla 2006, sp. zn. 8Co/195/2005 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a konanie o dovolaní odporcu v II.rade zastavil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal právny názor, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. a preto na rozdiel od súdu prvého stupňa nepristúpil ani k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu z hľadiska (ne)existencie dôvodov zakladajúcich neplatnosť kúpnej zmluvy a tým založil "nečakane" svoje rozhodnutie na inom právnom závere, keď skonštatoval neprípustnosť žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., čím bolo navrhovateľovi odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde, nakoľko svoj iný právny záver vyvodil zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa vôbec neposudzoval. Zároveň nad rámec vo svojom rozhodnutí dovolací súd uviedol, že súdno-aplikačná prax k otázke vymedzenia pojmu byt prijala stanovisko v rozsudku Najvyššieho súdu í Slovenskej republiky zo dňa 29. mája 2002, sp. zn. 4Cdo/27/2002 (R 87/2003), podľa ktorého pojmovým znakom bytu, ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu, pričom existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byty.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co/328/2008-527 zo dňa 29.03.2010 rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 19C/114/1997-321 zo dňa 17.03.2005 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa posúdiť otázku prípustnosti danej určovacej žaloby a teda otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami I. a II a na túto okolnosť vykonať opätovne dokazovanie.
Súd vyzval navrhovateľa na špecifikáciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4-94-0-66-8/Ši uzatvorenej dňa 20.10.1994 medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade, pričom uviedol, "že dôvodí naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti napádanej kúpnej zmluvy (pretože bez takéhoto určenia je výkon a uplatnenie jeho práv smerujúcich k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k bytu, ktorý sa nachádza v objekte, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy ohrozené. Bez rozhodnutia súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy sa jeho právne postavenie nájomcu bytu v objekte L. XX, B. stane neistým. Toto svoje stanovisko oprel o rozsudok KS Košice, ktoré v konaní 2Cob/187/2006 vyslovilo názor, podľa ktorého určovacia žaloba podľa § 80, písm. c/ OSP je preventívneho charakteru a teda je oprávnená vtedy, keď jej pomocou je možné eliminovať stav ohrozenia práva, či právnej istoty a k zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak, teda i prostredníctvom iných právnych prostriedkov." Poukázal tiež na skutočnosť, že jeho právne postavenie sa odo dňa prechodu vlastníckych práv na odporcu v II. rade zhoršilo, lebo tento sa v rôznych konaniach dovoláva plnení, ktoré odvíja od svojho zapísaného vlastníckeho práva na LV č. XXXX pre k. ú. J.. Svoje právne postavenie pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi odporcom v I. a II. rade označil ako nájomný vzťah založený na Rozhodnutí o pridelení bytu a jeho právne postavenie v prípade, že by súd vyhovel jeho určovacej žalobe by sa zmenilo tak, že by sa stal vlastníkom bytu v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem.
Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určovacej žalobe, je potrebné vychádzať vo všeobecnosti z toho, že tento záujem je daný v stave aktuálnej objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý ohrozuje právne stavenie navrhovateľa a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami.
Naliehavý právny záujem zákon priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo z návrhu (ako je to v prejednávanej veci), súd ho zisťuje z vyjadrení navrhovateľa a z jeho celkového postavenia k právnemu vzťahu, ktorého určenia sa domáha. V praxi súdov sa bežne akceptuje názor, že naliehavý právny záujem existuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesné prípustným nástrojom ochrany jeho práva.
S poukazom na dôvody rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/195/2005-391 zo dňa 25.04.2006, s ktorými sa súd pri rozhodovaní stotožnil, súd vo veci vyniesol rozsudok, č. k. 12C/78/2010-561 dňa 04.11.2010, ktorým mal súd za to, že navrhovateľ v konaní neosvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, nakoľko jeho postavenie dokonca i v prípade vydania takéhoto rozhodnutia by zostalo nezmenené. Navrhovateľ svoje právne postavenie a naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení vyvodzoval z toho, že ako nájomca bytu by mal určité právo k užívaným priestorom, resp. právo kúpy týchto priestorov ako bytu. Tunajší súd v rozsudku č. k. 19C/114/1997-321 zo dňa 17.03.2005 po vykonanom dokazovaní uzavrel postavenie navrhovateľa v tom smere, že predmetné nebytové priestory (priestory užívané navrhovateľom neboli nikdy skolaudované ako byt a teda bytom nie sú. Navrhovateľovi preto nemohlo vzniknúť právo osobného užívania bytu, pretože toto právo nemohlo vzniknúť k nebytu. Navrhovateľovi nikdy nebol príslušným orgánom platne pridelený byt - ako už bolo spomenuté, takýto priestor ako byt ani objektívne (právne) nejestvoval (ako byt nebol nikdy skolaudovaný) - a navrhovateľovi nevyplýva (nemá) žiadne právo k priestorom, ktoré on považuje za byt, ale bytom nie sú. Pretože v danom prípade nevzniklo právo osobného užívania, nemalo ani čo (chýbajúce právo) sa k 01.01.1992 pretransformovať na nájom podľa § 871 Občianskeho zákonníka. Súd preto po zistení chýbajúceho naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodol tak, že návrh v tejto časti zamietol.
V časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi v I. rade zabezpečiť predaj bytu navrhovateľovi súd z dokazovania, ktoré predchádzalo dospel k záveru, že je nedôvodná. Odporca v I. rade nedisponuje právom nakladať s priestormi obývanými navrhovateľom a jeho rodinou nachádzajúcich sa na prízemí domu a L. XX V. B.. V danom prípade chýba skutkový aj právny základ (podklad) pre požadované uloženie takejto povinnosti. Aj v prípade, že by odporca v I. rade bol vlastníkom domového objektu, nemožno mu bez zákonného dôvodu rozhodnutím súdu prikázať previesť predmet jeho vlastníctva na inú osobu. Odporca v I. rade však v čase podania návrhu na súd už nebol vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/116/2011-598 zo dňa 25.10.2011 rozsudok súdu zo dňa 04.11.2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd doplnil dokazovanie v smere uloženom odvolacím súdom na preukázanie základnej otázky tohto sporu, či predmetné priestory v objekte na L.H. XX V. B., ktoré užíval navrhovateľ s rodinou sú bytom.
Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť byty alebo nebytové priestory.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v roku 1989 mu bol pridelený služobný byt v objekte na L. XX. Dňa 24.09.1993 Magistrát hlavného mesta SR prenajal objekt, v ktorom býval odporcovi v II. rade. V zápisnici z odovzdania a prevzatia objektu nebol zrejmý vzťah nového nájomcu objektu k nemu, ako užívateľovi bytu, ktorý sa v objekte nachádzal. V roku 1994 odporca v II. rade spochybnil existenciu predmetného priestoru ako bytu. Na jeho žiadosť o vydanie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z 28.06.1994 Magistrát hl. mesta SR nereagoval, preto dňa 18.10.1994 požiadal o kúpu bytu. Následne sa dozvedel, že celý objekt bol predaný odporcovi v II. rade. Keďže mu nebolo zrejmé, ako sa tento predaj objektu dotýka jeho práva a z kúpnej zmluvy nevyplývalo, v akom postavení sa s rodinou ocitol, podal dňa 02.11.1994 sťažnosť na postup Magistrátu pri predaji objektu. K zrušeniu kúpnej zmluvy však nedošlo. Kúpnu zmluvu č. 4-94-0-66-9/Ši, ktorou bol objekt odpredaný odporcovi v II. rade považuje vo vzťahu k jeho bytu, ktorý považuje za obecný, neurčitá a nezrozumiteľná, ktorá nešpecifikuje predmet kúpy a predaja a jej formulácia nebráni vzniku rozporov, ani neukladá novému majiteľovi žiadne vecné bremeno. Predajnú cenu považuje za neprimerane nízku, pričom súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku nevykonal ohliadku bytu. Zo strany odporcu v I. rade mu nebolo umožnené uplatniť si predkupné právo podľa ustanovenia § 16 Zákona č. 182/1993 Z. z. a bez jeho vedomia a súhlasu previedol objekt, ktorý navrhovateľ považuje označil ako obytný dom. Ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou bol popri nebytových priestoroch v dome predaný tretej osobe aj jediný obecný byt, ktorý mal byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.
Z výmeru o pridelení služobného bytu súd zistil, že navrhovateľovi bol výmerom č. 100/90/453 zo dňa 29.11.1990 pridelený byt pozostávajúci z dvoch izieb s príslušenstvom na L. XX V. B..
Zo zápisu o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 25.11.1990 súd zistil, že Prevádzkareň ObNV Bratislava II vyčíslila od 01.12.1990 úhradu za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu v sume 276,- Kčs mesačne. Zo zápisu v časti stav bytu súd zistil, že priestor bol prevzatý po predošlom užívateľovi, nie je opatrený hygienickým náterom a zariadenia v byte sú funkčné.
Zo zápisnice z odovzdania a prevzatia projektovej a technickej dokumentácie ako aj fyzického odovzdania a prevzatia objektu bývalej prevádzkarne ObNV Bratislava II v areáli na L. XX zo dňa 09.11.1993 súd zistil, že obsahuje popis objektu s popisom priestorov na prízemí a poschodí, kde sa konštatuje, že na prízemí objektu je byt p. P.. V závere zápisu je okrem iného uvedené, že chýba kompletná projektová dokumentácia a ďalšia dokumentácia. K dokladovej časti boli preberajúcemu pripojené len kópia katastrálnej mapy z 12.07.1993, rozhodnutie o súpisnom a popisnom čísle, polohový nákres osadenia budovy, nákres miestností prízemia a prvého podlažia, geometrický plán s výkazom výmer.
Z rozhodnutia Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava, č. Výst. 327/470/75 zo dňa 20.07.1975 súd zistil, že bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby žiadateľovi ObNV Bratislava II - Akcia "Z", na výstavbu "Klubu mládeže" v B. - H., R. Q. - L. na X. Č.. XXXXX/X, v katastrálnom území B. podľa predloženej a stavebným úradom schválenej technickej dokumentácie. Šlo o jednopodlažnú stavbu so zastavanou plochou 588 m2. Stavba mala byť ukončená do 31.12.1976. Projekčné a iné zmeny pri uskutočnení stavby mohli byť vykonané len s predchádzajúcim súhlasom stavebného úradu, zmeny v spôsobe užívania stavby mohli byť vykonané len na základe nového povolenia o užívaní, vydaného príslušným orgánom (§ 5 staveného poriadku).
Z kolaudačného rozhodnutia súd zistil, že výstavba objektu bola povolená 20.07.1975, objekt bol kolaudovaný 29.12.1977 rozhodnutím odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava č. Výst. 328/3567/1977/k-66, pričom v rozhodnutí bolo konštatované, že stavebný úrad po preskúmaní dokladov predložených s návrhom, ako aj pri ústnom konaní a miestnym šetrením zistil, že stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní podľa podmienok v stavebnom povolení ObNV II - OVaÚP z 30.07.1975 č. j. Výst./327/479/75, pričom podmienky stanovené územným rozhodnutím sa dodržali.
Zo stanoviska Obvodnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 13.07.1995 súd zistil, že prokuratúra konštatovala, že pridelenie bytu navrhovateľovi Prevádzkarňou ObNV II bolo nezákonné, pretože v objekte nebol skolaudovaný byt a teda pred pridelením bytu mal prevádzkovateľ požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu účelu užívania predmetných priestorov. Uvedené mali pracovníci Magistrátu hlavného mesta SR urobiť pred vystavením výpočtového listu v r. 1995, po preberaní objektu od Prevádzkarne OBNV II a pred jeho predajom. Prokuratúra konala na základe podnetu navrhovateľa a k tomuto záveru dospela po zadovážení si kolaudačného spisu Stavebného úradu - Obvodného úradu Životného prostredia Bratislava II. Preskúmaním predmetného spisu bolo zistené, že objekt Klub mládeže v Bratislave bol kolaudovaný na účel občianskej vybavenosti. V kolaudačnom rozhodnutí byt nie je uvedený, ani v technickej správe nie je zmienka o tom, že v objekte sa bude nachádzať byť domovníka. Prokuratúra pri prešetrovaní podnetu tiež zistila, že Obvodný úrad Životného prostredia nikdy nekonal, resp. nerozhodoval o zmene v užívaní stavby v zmysle § 85 a nasl. Zákona č. 50/1976 Zb.
Podľa § 106 ods. 3, písm. c/ Zákona č. 50/1976 Z. Stavebného zákona platného v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, užívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím by sa považovalo za priestupok, za ktorý by bolo možné uložiť stavebníkovi pokutu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v objekte na Drieňovej 37 v Bratislave, ktorý bol kolaudovaný ako objekt občianskej vybavenosti - "Klub mládeže v Bratislave", nikdy nebol projektovaný, ani kolaudovaný ako obytný dom s bytom, resp. objekt občianskej vybavenosti s domovníckym bytom. Nebytové priestory v objekte boli síce prispôsobené na bývanie, s odstupom času však už nie je možné zistiť, pre koho a na aké časové obdobie mali byť tieto priestory upravené na bývanie. Projektová dokumentácia sa nezachovala. Je pravdepodobné, že v období po kolaudácii objektu došlo k úprave nebytových priestorov na bývanie. Právne však nikdy neprebehlo správne konanie na vyňatie tohto upraveného priestoru z nebytového priestoru a jeho prekvalifikovanie na bytové priestory, ktorými by sa právne zosúladil fyzický s právnym stavom. Tento stav zotrvával aj v čase, kedy boli nebytové priestory upravené na bývanie navrhovateľovi poskytnuté na bývanie. Navrhovateľ upravené nebytové priestory užíva od roku 1978. Doklad vydaný riaditeľom SÚV MV SZM ako výmer o pridelení služobného bytu je bez jednacieho čísla, nespĺňa náležitosti Rozhodnutia o pridelení bytu. Takýto výmer je neplatný aj z dôvodu, že podľa Zásad zriaďovania a činnosti drobných prevádzkarní národných výborov schválených Vládou SR dňa 05.11.1987 uznesením č. 246, článok I, bod 2/ prevádzkarne nemali právnu subjektivitu. Platným spôsobom bolo možné prideliť byť iba právnym úkonom predsedu ObNV Bratislava II. Odovzdanie a prevzatie nebytových priestorov upravených na bývanie sa uskutočnilo medzi inštitúciou, ktorá nemala právnu subjektivitu a ešte aj v čase pred vydaním výmeru. Z uvedeného vyplýva, že priestory ním užívané neboli kolaudované ako byt, navrhovateľovi preto nemohlo vzniknúť právo užívať byt podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991 jednak z dôvodu, že ide o priestory, ktoré nie sú bytom a tiaž z dôvodov uvedených vyššie, a to na základe nulitných neplatných dokladov. Súd v danom prípade dospel tiež k záveru, že je bezpredmetné odvolávať sa na Zákon č 182/1993 Z. z., nakoľko priestory, ktoré nikdy v právnom slova zmysle nie sú bytom sa nemôžu stať bytom služobným a neskôr ani bytom obecným. U navrhovateľa preto nemohlo vzniknúť právo osobného užívania bytu, pretože toto právo nemohlo vzniknúť k nebytu. Navrhovateľovi nikdy nebol príslušným orgánom platne pridelený byt a ním obývaný priestor ak byt právne neexistoval, nikdy tieto priestory neboli ako byt kolaudované a navrhovateľ nemá žiadne právo k týmto priestorom, ktoré považuje za byt, ale bytom nie sú. Navrhovateľovi nevzniklo právo osobného užívania, preto sa ani nemalo čo (chýbajúce právo) pretransformovať k 01.01.1992 na nájom podľa § 871 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu, pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu súd návrh zamietol v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.
V časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi v I. rade a v II. rade zabezpečiť navrhovateľovi predaj bytu, s poukazom na neunesenie dôkazného bremena a neexistenciu bytu súd návrh rovnako zamietol, nakoľko ani odporca v I. rade, ani odporca v II. rade nedisponujú právom nakladať s priestormi, upravenými na bývanie, ktoré obýval navrhovateľ s rodinou pre nedostatok skutkového a právneho základu pre požadované určenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto o náhrade trov konania súd rozhodoval vo vzťahu úspešným odporcom. Odporca v I. rade si trovy konania neuplatnil, odporca v II. rade si uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil nasledovne:
Za zastupovanie odporcu v II. rade advokátkou JUDr. Laurou Bírovou - 3 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb., podľa § 12, 13 ods. 6 a § 17 ods. 4 á 300,- Sk, ku každému úkonu režijný paušál á 70,- Sk, spolu 1110,- Sk, v prepočte 36,85 €.
Za zastupovanie odporcu v II. rade JUDr. Danou Podhradskou - 11 úkonov právnej služby: 1. prevzatie veci r. 2004 .......2040,- Sk + režijný paušál 136,- Sk
(vyhláška č. 163/2002 Zb., úkony 1-6)
2. písomné stanovisko 7.5.2004.....2040,- Sk + 136,-Sk
3. pojednávanie 13.5.2004.............2040,- Sk + 136,-Sk
4. pojednávanie 20.5.2004.............2040,- Sk + 136,-Sk
5. pojednávanie 22.4.2005.............2040,- Sk + 136,- Sk
6. pojednávanie 17.3.2005.............1731,- Sk + 150,-Sk
(vyhláška č. 655/2004 Z. z. - úkony 7-14)
7. písomné podanie 3.6.2005.............................731,-Sk + 150,-Sk
8. vyjadrenie k doplneniu odvolania 3.3.2006..1890,-Sk + 164,-Sk
9. pojednávanie 25.4.2006.................................1890,-Sk + 164,-Sk
Súčet: 15.402,- Sk prepočítané kurzom 1 €=30,1260 SK = 511,25 eura.
10. pojednávanie 28.09.2010........................................83,24 € + režijný paušál 7,21 €
11. pojednávanie 4.11.2010..........................................83,24 € + 7,21 €
12. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa 17.3.2011....85,50 € + 7,41 €
13. vyjadrenie odporcu z 23.3.2012 .............................88,04 € + 7,63 €
14. pojednávanie 29.3.2012 ..........................................88,04 € + 7,63 €
Súčet: 166,48 € + 14,42 €.
Spolu za úkony pod položkami 1-14 v sume 976,16 €.
Právna zástupkyňa odporcu v II. rade žiada zaviazať na náhradu trov konania celkom 976,40 €, z toho pre JUDr. Lauru Bírovú, advokátku v čiastke 36,85 € a pre JUDr. Danu Podhradskú v čiastke 939,16 €, ktoré žiada uhradiť na účet XXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami odvolania v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 OSP a § 205 OSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá OSP) Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.