Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-61-2012.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/61/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: EX CREDIT, a. s. so sídlom 040 11 Košice, Werferova 3, IČO: 36 572 586, proti povinnej 1/. F. O. nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B. B., A. XXXX/XX, a 2/ D. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX B. B., A. XXXX/X, vedenej pod sp. zn. EX 5679/10 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pre vymoženie 1 125, 60 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1195/2010 - 12 zo dňa 03. 01. 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Er/1195/2010 - 36 zo dňa 27. 10. 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preskúmal exekučný titul, ktorým bol v danom prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., sp. zn. SR 16531/09 zo dňa 23. 03. 2010.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o predaji na splátky č. 7201090031 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou 1/ dňa 02. 02. 2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a, o .i., dojednania o rozhodcovskej doložke.
Exekučný súd preskúmal rozhodcovskú doložku a s poukazom na ust. § 52 a 53 Občianskeho zákonníka, na smernicu Rady 93/13/EHS a na judikatúru Európskeho súdneho dvora dospel k záveru o jej neplatnosti, nakoľko táto bola už v čase uzatvárania zmluvy o úvere neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmluv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Okresný súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Poukázal na
znenie samotnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Akonáhle však niektorá zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovskom súde, platí, že týmto rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. . Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu pre riešenie sporov, keďže v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučnej danej právomoci rozhodcovského súdu. Navyše existenciu rozhodcovskej doložky a jej súlad s právnym poriadkom slovenskej republiky skúmal pri zisťovaní svojej vecnej príslušnosti sám rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského konania. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t. j. na základe písomného návrhu na začatie konania, ku ktorému mal povinný možnosť vyjadriť sa. Rozhodcovský súd tak podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok.. Vzhľadom na písomný charakter konania pred rozhodcovským súdom je právne irelevantné, či bydlisko alebo sídlo jednej zo sporových strán je od sídla súdu vzdialené 400 km. Podmienky prípravy na proces sú v oboch prípadoch rovnaké. Oprávnený je toho názoru, že predmetné exekučné konanie prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, preto žiadal odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods. 1 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
V prejednávanej veci je z predloženého spisu nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania (zmluva o predaji na splátky) je zmluvou spotrebiteľskou, resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z .z. o spotrebiteľských úveroch, keď poskytuje spotrebiteľovi možnosť odloženej platby za poskytnutý tovar( ďalej len „Zmluva“). Zároveň však možno subsidiárne aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 1. apríla 2004), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať faktickú nerovnosť medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom.
Zmluva o predaji na splátky bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 02. 02. 2009, teda v čase, keď právna regulácia spotrebiteľského práva bola implementovaná do vnútroštátnych právnych predpisov a podrobne upravená i ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd posúdil obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve o úvere i s prihliadnutím na odvolacie námietky oprávneného, ktorý poukázal na zachovanú možnosť spotrebiteľa uplatniť nároky zo spotrebiteľskej zmluvy i pred všeobecným súdom.
Zmluva o predaji na splátky zakladá medzi zmluvnými stranami právny vzťah upravený veriteľom vopred pripravenými podmienkami v tejto obsiahnutými. Z formálneho hľadiska má Zmluva formulárovú formu, jej návrh predstavuje vopred pripravené a hromadne používané tlačivo. Dodávateľ v zmysle uvedenej Zmluvy kupujúcemu poskytne presne vymedzený tovar (v danom prípade televízny prijímač, automatickú práčku a chladničku s mrazničkou) a kupujúci (spotrebiteľ) sa zaväzuje za poskytnutý predmet zmluvy plniť v pravidelných mesačných splátkach po 281, 40 EUR (pri akontácii 1 000,- EUR). Ročná percentuálna miera nákladov je 66, 87%.
Pokiaľ, teda, predávajúci (dodávateľ) poskytne kupujúcemu dohodnutý tovar (spravidla v čase podpísania zmluvy alebo bezprostredne po ňom), nastane právny stav, kedy povinnosti kupujúceho ako spotrebiteľa vysoko prevyšujú povinnosti dodávateľa a najbližšie štyri mesiace ( v danom prípade) je povinný plniť výlučne spotrebiteľ.
Prakticky tak v drvivej väčšine eventuálne vzniknutých sporov bude navrhovateľom dodávateľ. Nemožno opomenúť úplné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorého, návrh na začatie konania pred všeobecným súdom občana podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno podať, ak už pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.
Vychádzajúc z povahy samotnej Zmluvy a charakteru vzťahu medzi zmluvnými stranami, je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy dodávateľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa, zabezpečuje takmer úplnú domináciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza k narušeniu požadovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi totiž nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska, ako je prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom, ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu v konaní pred civilným súdom, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku, súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Súkromný záujem na existencii rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov súkromného práva - podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a neobmedzoval ich v ďalšom podnikaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.
Koncipovanie rozhodcovskej doložky spôsobom, akým je obsiahnutá v zmluve je len formálnym zachovaním práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, reálne je však spotrebiteľovi znemožnené domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na všeobecnom súde v prípade, že podaniu na všeobecný súd predchádzalo podanie žaloby na súde rozhodcovskom.
Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to konkrétne v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko v konečnom dôsledku vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Samotná zmluva o predaji na splátky bola uzavretá v decembri 2008, a teda už v čase jej podpísania odporovala zákonu, vyššie uvedenému ustanoveniu Občianskeho zákonníka.
V danom prípade tak absentuje riadny exekučný titul, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neprijateľnej ( a teda neplatnej) zmluvnej podmienky. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil ako vecne správne.
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.