Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/357/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TF Recovery, s. r. o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 44 756 046, zast.: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Pluhová 78, Bratislava, IČO: 36 854 930, proti žalovanému: Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČO: 00 001 350, zast.: Mgr. Ľubomír Marek, LL. M., advokát, Palisády 36, Bratislava, o zaplatenie 34.152.000.000,-Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. -69 zo dňa 13.07.2011 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -69 zo dňa 13.07.2011 potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením č.k. -69 zo dňa 13.07.2011 rozhodol o zastavení konania a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, nie sú splnené podmienky na stanovenie právomoci slovenských súdov v zmysle Nariadenia Rady (ES) 44/2001 právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie 44/2001). Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.04.2011 domáhal zaplatenia 34.152.000.000,-Kč s príslušenstvom, ako náhrady škody z titulu porušenia povinností zo zmluvy o predaji podniku a úmyselného konania proti dobrým mravom. Právomoc slovenského súdu odvodil v zmysle o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) od skutočnosti, že za miesto vzniku škody považuje Slovenskú republiku. Právomoc súdu konať v danej veci sa určuje podľa nariadenia 44/2001, nakoľko žalovaný je právnická osoba, ktorá má sídlo v Českej republike, právomoc súdu je daná podľa čl. 2 ods. a príslušným na konanie je súd v Českej republike. Právomoc slovenského súdu nemohla byť určená podľa čl. 5 ods. 1 a , nakoľko zmluva o predaji podniku bola uzavretá medzi subjektmi českého práva a predmetom zmluvy bol podnik v Českej republike a súdu zo spisu nevyplynulo, že škoda vznikla na území Slovenskej republiky. Súd ďalej uviedol, že ZMPSP len určuje, ktorý právny poriadok sa aplikuje pri posúdení nároku žalobcu na náhradu škody z pohľadu hmotného práva. Keďže išlo o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, súd konanie podľa zastavil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku právomoci slovenského súdu prejednať a rozhodnúť vec v súlade s čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001. Vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C-21/76, C-189/08 a c-220/88. Uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla v súvislosti s porušením povinností žalovaného voči T. a poštovní banke, a.s. (ďalej len T.), a nárok na náhradu škody si uplatňuje v zmysle v súlade s čl. 5 od. a za miesto vzniku škody považuje Slovenskú republiku. V odvolaní tiež namieta, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa o zastavení konania vydala nezákonná sudkyňa, nakoľko vec bola pridelená na rozhodnutie JUDr. Viere Markovej a rozhodnutie o zastavení konania vydala JUDr. Mária Ondriašová.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalobca nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu a súd prvého stupňa mal pred vydaním uznesenia o zastavení konania vyzvať žalobcu na zaplatenie poplatku a až následne rozhodnúť o zastavení konania z dôvodu absencie podmienok konania. Žiada, aby odvolací súd podnikol kroky na vymoženie súdneho poplatku od žalobcu. S názorom súdu prvého stupňa sa stotožňuje. Argumentáciu žalobcu o mimozmluvnej povinnosti v zmysle považuje za účelovú, nakoľko žalobca svoj nárok zakladá na porušení povinností v súvislosti s nadobudnutím T. a všetko, čo žalobca vytýka žalovanému, priamo súvisí s uzatvorením zmluvy o predaji podniku, príp. s jej plnením, a preto by mohla byť právomoc súdu určená v zmysle čl. 5 ods. . Poukázal na bod 2.2. zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 14.02.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou General Factoring, a.s. V prípade, ak by malo ísť o mimozmluvnú zodpovednosť, právomoc slovenského súdu nemôže byť daná, nakoľko na území Slovenskej republiky sa nenachádza miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody v zmysle čl. 5 ods. , keďže zmluva o predaji podniku bola uzavretá medzi českými subjektmi podľa českého práva a jej predmetom bol podnik v Českej republike. General Factoring, a.s., získal pohľadávku v dražbe z konkurznej podstaty úpadcu (IPB) a preto General Faktoring, a.s., nebola priamo poškodená. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-220/88, podľa ktorého je miestom vzniku škody miesto, kde skutočnosť zakladajúca nárok na náhradu škody priamo vyvolala svoje škodlivé účinky na osobe, ktorá bola bezprostredne obeťou tejto skutočnosti.

Poukázal aj na rozhodcovskú doložku v zmluve o predaji podniku, podľa ktorej všeobecné súdy nemajú právomoc rozhodovať spory zo zmluvy, nakoľko strany si stanovili na riešenie sporov podľa rozhodcovských pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory s tým, že rozhodnutie bude konečné a pre zmluvné strany záväzné. Medzinárodný rozhodcovský súd Medzinárodnej obchodnej komory vydal dňa 26.07.2010 rozhodcovský nález č.k. 12190/TE/MW/AVH/JHN/GZ, ktorým bolo rozhodnuté, že pohľadávka, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, neexistuje.

Námietku žalobcu, že rozhodnutie vydal nezákonný sudca, považuje za bezpredmetnú, nakoľko Dodatkom č. 8 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I pre rok 2011 boli JUDr. Viere Markovej odňaté všetky nevybavené veci z dôvodu nástupu na materskú a rodičovskú dovolenku a náhodným výberom boli pridelené JUDr. Márii Ondriašovej.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením otázky právomoci slovenského súdu prejednať a rozhodnúť predmetnú vec prvostupňovým súdom.

Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 34.152.000,-Kč s príslušenstvom titulom náhrady škody v zmysle § 424 Obč.zák., t.j. zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný získal podnik T. s aktívami v hodnote miliárd Kč za symbolickú 1,-Kč a v dôsledku uvedeného prvostupňového konania nikdy neuhradil skutočnú hodnotu podniku T..

Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2011 vo výške 34,2 miliardy Kč, ktorá vznikla v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného voči T., a to jednak z titulu mimozmluvnej povinnosti ako aj z titulu porušenia povinností vyplývajúcich zo Smlouvy o prodeji podniku zo dňa 19.06.2000, uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou IPB, a.s., Senovážne náměstí č. 32/976, Praha 1, IČ: 453 16 619.

Spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. nadobudla pohľadávku na verejnej dražbe dňa 20.12.2004 od SKP úpadcu IPB, a.s..

Z uvedeného je teda zrejmé, že aj keď žalobca nadobudol pohľadávku od slovenskej spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., jedná sa o konanie priamo súvisiace so Smlouvou o prodeji podniku zo dňa 19.06.2010, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou IPB, a.s. ako predávajúcim v hodnote 34,2 miliardy Kč. Uvedený záver vyplýva z bodu 2.2 Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej dňa 14.02.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou GENERAL FACTORING, a.s., podľa ktorého ,,Predmetná pohľadávka predstavuje nárok postupcu (GENERAL FACTORING, a.s.) voči dlžníkovi (ČSOB, a.s., so sídlom Praha 5), ktorý vznikol v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka vyplývajúcich zo Smlouvy o prodeji podniku zo dňa 19.06.2000, uzatvorenej medzi dlžníkom ako kupujúcim a IPB, a.s. ako predávajúcim v hodnote 34,2 miliardy Kč.“

Aj keď žalobca kvalifikoval konanie ako škodu v zmysle Obč.zák., v danom prípade sa nepochybne jedná o vec súvisiacu so zmluvou o predaji podniku, a teda nie je daná právomoc slovenského súdu v zmysle v spojení s čl. 5 ods. 3 Nariadenia Brusel I., pretože na území SR sa nenachádza miesto, kde došlo, alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Zo žaloby nevyplýva, že by ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, na ktoré sa odvoláva žalobca, malo dôjsť na území SR, keďže ,,smlouva o prodeji podniku“ bola uzavretá medzi českými spoločnosťami, predmetom bol podnik v Českej republike, a spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom v Slovenskej republike získala pohľadávku až dňa 20.12.2004 v dražbe z konkurznej podstaty úpadcu IPB, a.s..

Slovenská republika tak nie je miestom, kde došlo k samotnej škode, ani miestom, kde došlo ku konaniu, ktoré malo zapríčiniť vznik škody.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky na stanovenie právomoci slovenského súdu v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia, súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď konanie s poukazom na a zastavil.

Námietka odvolateľa, že napadnuté uznesenie bolo vydané nezákonným sudcom, je právne irelevantné. Z dodatku č. 8 k Rozvrhu práce na rok 2011 pre Okresný súd Bratislava I vyplýva, že sudkyni JUDr. Viere Markovej boli z dôvodu nástupu na materskú dovolenku odňaté dňom 22.06.2011 nevybavené veci z oddelenia 28Cb, a náhodným výberom pomocou technického prostriedku bola vec vedená pod sp.zn. pridelená dňa 23.06.2011 do oddelenia sudkyni JUDr. Márie Ondriašovej.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie , ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v štádiu skúmania právomoci súdu nepovažoval za účelne vynaložený úkon, potrebný k uplatneniu alebo bráneniu práva žalovaného.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 za 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.