Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozhodnutie_9C-26-2012.pdf
PDF · 76.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/26/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., Ul. C. č. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom v Martine, Ul. J. Kráľa č. 8 proti odporkyni: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., K. ul.č. XXX/XX v konaní o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.1.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu vrátiť mu jeho dar, a to nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v k.ú. V. je Katastrálnym úradom v Ž., Správou katastra V. evidovaná na LV XXXX - 1-izbový byt č. XX vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu súp.č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č. XXXX/X o výmere 469 - zastavané plochy a nádvoria spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp.č. XXXX vo veľkosti 2979/121952-ín a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, zastavanom domom
- parc. reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 469 m2 v podiele 2979/121952-in. Svoj návrh odôvodnil tým, že správanie odporkyne sa od októbra 2011 výrazne zmenilo - odporkyňa sa voči navrhovateľovi začala správať veľmi nevďačne a opovrhujúco, nadáva mu, vyhadzuje ho z bytu. Negatívne správanie odporkyne navrhovateľ považuje za sústavné, pričom vyjadrenia o tom, že tento byt je iba odporkyne a navrhovateľovi tu už nič nepatrí vzbudzuje u navrhovateľa obavy, že v danom byte už nebude môcť viac bývať. Vzhľadom na skutočnosť, že správanie odporkyne má negatívne následky na psychické a fyzické zdravie navrhovateľa, navrhovateľ má za to, že ide o hrubé porušenie dobrých mravov.
Odporkyňa s ak veci písomne vyjadrila dňa 17.2.2012, pričom uviedla, že obvinenia navrhovateľa nie sú pravdivé, pretože s navrhovateľom ako so svojím bratom a jeho priateľkou pani M. sa stretla dňa 29.11.2011 alebo 31.11.2011 na cintoríne, kde sa pozdravili a povedali si pár slov ako sa im darí. Ona bola so svojou dcérou. Následne bola vyzvaná, aby prišla na stretnutie k právnej s zástupkyni navrhovateľa. Odporkyňa uviedla, že jej správanie sa voči navrhovateľovi nikdy nebolo opovrhujúce a ani sa mu nikdy nevyhrážala, naopak vždy sa mu snažila pomôcť. Jej brat začal žiť s pani M., pričom o tomto vzťahu sa mal pred odporkyňou vyjadriť, že si je vedomý, že ho táto využíva a že by od neho chcela, aby jej daroval byt. Odporkyňa tiež vyjadrila obavy, že keby súhlasila s vrátením bytu, tento by následne získala pani M., ktorá by jej brata vyhodila z bytu a on nebude mať kde bývať. Odporkyňa vyjadrila svoj súhlas so zriadením vecného bremena na doživotné bývanie a užívanie bytu, o ktorom bola informovaná aj právna zástupkyňa navrhovateľa.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkyne X. M., oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise nachádzajúcimi a zistil nasledujúci skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa sú nevlastní súrodenci. Dňa 18.1.2007 pred notárom Q.. M. K., účastníci podpísali darovaciu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v k.ú. V. je Katastrálnym úradom v Ž., Správou katastra Martin evidovaná na LV 5235 - 1-izbový byt č. 36 vo vchode č. 6 na X. poschodí bytového domu súp.č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č. XXXX/X o výmere 469 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp.č. XXXX vo veľkosti 2979/121952-ín a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, zastavanom domom - parc. reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 469 m2 v podiele 2979/121952-in. Navrhovateľ vystupoval v pozícii darcu a odporkyňa v pozícii obdarovanej. Odporkyňa sa v tejto zmluve zaviazala umožniť darcovi doživotne bývať a užívať byt, ktorý je predmetom daru. Uvedená darovacia zmluva bola zavkladovaná dňa 14.2.2007 v konaní sp.zn. V 158/2007. ako vyšlo za konania najavo navrhovateľ sa rozhodol darovať byt sestre po tom, čo začal mať určité zdravotné problémy, pričom bol si vedomý, že sestra by bola schopná a ochotná sa o neho postarať. Do októbra 2011 mu odporkyňa poskytovala starostlivosť a bola vždy nápomocná. Následne sa však vzťahy medzi nimi narušili. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj zo strany odporkyne. Navrhovateľ stanovil začiatok zhoršenia vzťahov s odporkyňou na obdobie októbra 2011, kedy sa uskutočnila domová schôdza, na ktorú vždy chodievala odporkyňa. Na uvedenej schôdzi bola odsúhlasená výmena hodín, s ktorou chcela odporkyňa spojiť aj rekonštrukciu kúpeľne, s čím však navrhovateľ nesúhlasil a odporkyni povedal, že uvedenú rekonštrukciu môže vykonať až po jeho smrti. Odporkyňa mu v tejto súvislosti mala uviesť, že byt je aj tak jej a že navrhovateľovi už tento nepatrí. Uvedené konanie malo u navrhovateľa vyvolať zhoršenie psychického stavu, poruchy spánku a samovražedné myšlienky. O tejto skutočnosti vypovedal svedkyňa X. M.. Požadované lekárske potvrdenie o zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa súdu nebolo predložené. Navrhovateľ chce navrátením svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti získať istotu, že svoj život bude mať v pokoji kde dožiť.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit. ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a nasl. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.
Z vykonaných výsluchov účastníkov ako aj spomenutej svedkyne súd nemal preukázané, že správanie sa odporkyne by malo charakter hrubého porušenia dobrých mravov. Takéto správanie musí byť veľkým nevďakom zo strany obdarovaného, ktoré sa prejavuje napr. vo forme fyzického násilia, hrubých urážok či neposkytnutia potrebnej pomoci. Správanie odporkyne však takéto znaky podľa názoru súdu nevykazuje. Jej vyjadrenia o tom, že byt vlastnícky patrí jej, nie je prejavom nevďaku, ale iba konštatovaním skutočnej situácie, ktorá vznikla z iniciatívy navrhovateľa, ktorý sa v roku 2007 rozhodol darovať byt odporkyni. To, že uvedené konštatovanie odporkyne spôsobilo zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, nemá so správaním odporkyne žiadny súvis; ide o subjektívne pocity navrhovateľa, ktorý s takýmto vyjadrením spája následky, ktoré odporkyňa mala zamýšľať vykonať (v
podobe vyhodenia navrhovateľa z bytu odporkyne), ktoré sú však v príkrom rozpore s jej správaním sa tak v predsúdnych rokovaniach s právnou zástupkyňou navrhovateľa ako aj s jej správaním sa na súde, keď v obidvoch prípadoch jasne a zreteľne vyjadrila ochotu zriadiť vecné bremeno doživotného bývania pre navrhovateľa, s čím však navrhovateľ nesúhlasil. V súvislosti s konštatovaním navrhovateľa o zhoršení jeho zdravotného stavu je potrebné tiež uviesť, že súdu nebolo dostatočným spôsobom preukázané, nakoľko iba vyjadrenie priateľky navrhovateľa je pre súd za skutkových okolností prejednávaného prípadu resp. pri vyjadreniach odporkyne absolútne nedostatočné. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že správanie odporkyne resp. jej vyjadrenia o vlastníctve predmetného bytu nevykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporkyňa bola v konaní plne úspešná a preto jej podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Nakoľko tieto si voči navrhovateľovi neuplatnila, súd rozhodol o tom, že žiaden z z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).