Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4P/24/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Katarína Krivulčíková vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. L., dieťa rodičov G. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom B.Š. XXXX/XX, J. L., C. E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Č.. XX, v konaní o návrhu otca maloletej na zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie výživného zo sumy 100 eur na sumu 20 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k zmene osobných a majetkových pomerov, ktoré zníženie výživného odôvodňujú. Uviedol, že v čase, keď sa rozhodovalo naposledy o výživnom v lete v roku 2011, zarábal v priemere 500 eur netto a aktuálne je nezamestnaný.

Matka maloletej a opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením správ o zárobku rodičov, obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. , a zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04.04.2011 č.k. -19 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 21.07.2011 č.k. -34 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu na sumu 100 eur s účinnosťou od 01.03.2011 a zároveň rozhodol o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné vo výške 100 eur v splátkach popri bežnom výživnom. V čase rozhodovania súdu pracoval otec dieťaťa v spol. R. - G. C..R.. J. L. ako pridelený zamestnanec agentúrou H. R. R..K..S.. R. R. L., M. X. Matka dieťaťa bola v tom čase na materskej dovolenke. Obaja rodičia boli rozvedení, žili v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispievali na chod domácnosti matka sumou 100 eur, otec sumou 150 eur. Obaja rodičia dieťaťa mali výdavky na dieťa, osobnú potrebu a splácali pôžičky, matka vo výške 32 eur mesačne, otec vo výške 47 eur. Prvostupňový súd návrh matky dieťaťa zamietol s tým, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov na strane maloletej a ani na strane rodičov a výživné vo výške 80 eur mesačne je dostatočné. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zvýšil výživné na sumu 100 eur mesačne.

V čase rozhodnom pre posúdenie návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného, súd zistil, že otec je nezamestnaný, pričom ako vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, otec požiadal dňa 27.02.2012 o priznanie dávky v nezamestnanosti, avšak táto mu priznaná nebola pre nesplnenie povinností.

Zo správy H. R., R..K..S.. vyplýva, že pracovný pomer s odporcom bol ukončený na základe dohody s účinkami ku dňu 31.01.2012.

Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v spol. Z. J., C..R.., kde dosahuje, ako vyplýva zo správy zamestnávateľa, priemerný netto príjem 334 eur mesačne.

Obaja rodičia sú rozvedení, okrem maloletej H. nemajú inú vyživovaciu povinnosť.

Otec vypovedal, že na návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu trvá, pretože od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, pretože stratil zamestnanie, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti a teda je fakticky bez akéhokoľvek príjmu. Ďalej vypovedal, že o prípadnom nároku na poskytnutie sociálnej dávky by mohlo byť rozhodnuté v apríli 2012. Pracovný pomer bol síce ukončený dohodou, ale v podstate k tomu bol donútený, pretože aj tak mu hrozila výpoveď pre nadbytočnosť. Ďalej vypovedal, že aj naďalej býva s rodičmi, ktorým ale neprispieva na chod domácnosti žiadnou sumou, pretože nemá príjem, prácu si ale aktívne hľadá.

Matka vypovedala, že sa spoločne s dcérou odsťahovala od svojich rodičov a prenajala si byt v Považskej Bystrici, za ktorý mesačne platí nájom 250 eur, ktorý hradí zo svojho príjmu, ako aj náklady na zabezpečenie predškolského zariadenia pre maloletú vo výške 26,34 eur. Ďalej vypovedala, že dieťa má zdravotné problémy a musí mu zakupovať rôzne lieky a vitamíny, za ktoré platí mesačne sumu cca 16 eur.

Opatrovník maloletého dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, nezaslal súdu ani žiadne písomné stanovisko.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletej H., nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú manželmi. Ďalej mal súd za preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v spojení s rozhodnutím druhostupňového súdu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2011, v ktorom konaní boli dostatočným spôsobom preskúmané osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. súd musí konštatovať, že tvrdenia otca o tom, že došlo na jeho strane k zmene osobných a majetkových pomerov sa síce zakladajú na pravde, a teda bolo nesporne preukázané, že otec dieťaťa je v čase rozhodovania nezamestnaným a že mu nebola priznaná podpora v nezamestnanosti. Súd ale v tomto smere musí konštatovať, že primárne , čo potvrdzuje aj správa zamestnávateľa (pracovnej agentúry) pracovný pomer bol rozviazaný dohodou. Keďže v zmysle príslušných ustanovení ( z.č. ) si skončenie pracovného pomeru dohodou nevyžaduje odôvodnenie, nie je možné zistiť, z akého dôvodu otec pracovný pomer ukončil. V každom prípade na tejto dohode participoval a musel si byť vedomý následkov svojho konania, s ktorými bolo v dôsledku nesplnenia povinnosti aj nepriznanie dávky v nezamestnanosti. Konaním jedného z rodičov, ktoré smeruje k zníženiu príjmu by podľa názoru súdu nemalo, a nemôže, byť postihnuté dieťa. V tomto smere sa súd musí prikloniť k záujmom maloletého dieťaťa. Súd mal za preukázané, že k zmene osobných a majetkových pomerov došlo aj na strane matky, ktorá sa odsťahovala od svojich rodičov a má vyššie náklady na zabezpečenie bývania ako mala v minulosti, tiež k podstatnej zmene došlo na strene maloletej H., ktorá začala navštevovať predškolské zariadenie v súvislosti s čím má matka výdavky na stravu a poplatky.

Súd musí konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec staral o dieťa a prispieval na jeho výživu aj nad rámec určeného výživného. Súd v konaní o výživnom musí prihliadať okrem iného aj na skutočnosť, kto sa o dieťa osobne stará. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a táto sa o dieťa riadne osobne stará a preto aj s ohľadom na túto skutočnosť, kedy rodičovské práva a povinnosti otca sú obmedzené (najmä na platenie výživného) žiada otec o zníženie aj tejto povinnosti.

Súd preto, aj napriek zmenám na strene povinného otca, ale najmä s prihliadnutím na zmeny v pomeroch oprávnenej maloletej nemohol návrhu vyhovieť a tento v celom rozsahu zamietol, pretože je v rozpore so záujmami dieťaťa, ktoré musí súd chrániť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.