Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-101-2022.pdf
PDF · 114.97 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/101/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: Medicprogress, s.r.o., so sídlom Brezová 1518/57, 010 01 Žilina, IČO: 45 919 607, právne zast.: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100441641/2022 zo dňa 08. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňovým úradom Žilina bolo podľa § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vydané rozhodnutie č. l02339448/2021 zo dňa 22.11.2021 (právoplatné a vykonateľné dňa 23.11.2021), ktorým sa na základe exekučného titulu v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 101120968/2021 zo dňa 29.06.2021 - začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi Medicprogress, s.r.o. (v procesnom postavení žalobca) na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 5.996,00 EUR.
Prvostupňové rozhodnutie
2. Daňový úrad Žilina (ďalej aj len „správca dane“) vydal podľa § 91 Daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu č. 102384477/2021 zo dňa 24.11.2021, v ktorej oznámil žalobcovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101120968/2021 zo dňa 29.06.2021, ktorým bolo žalobcovi uložené peňažné plnenie vo výške 5.596,00 EUR, začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku voči nemu daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102339448/2021 zo dňa 22.11.2021 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 5.596,00 EUR. Podľa § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 5.596,00 EUR, upozornil ho podľa § 91 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku, že ak daňový nedoplatok nebude v lehote zaplatený, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v ČSOB, a.s. podľa § 108 Daňového poriadku a zároveň mu podľa § 91 ods. 2 písm. i) Daňového poriadku zakázal nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 Daňového poriadku na jeho účte.
3. Žalobca sa voči daňovej exekučnej výzve odvolal. V odvolaní namietal, že daňová exekučná výzva bola vydaná predčasne, pretože žalobca proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 101938438/2021 zo dňa 14.10.2021, ktorým Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 101120968/2021 zo dňa 29.06.2021 podal správnu žalobu o jeho preskúmanie v súlade s ustanovením § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Navrhol, aby odvolací orgán rozhodnutie - daňovú exekučnú výzvu č. 102384477/2021 zo dňa 24.11.2021 zrušil.
Druhostupňové rozhodnutie
4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100441641/2022 zo dňa 08.03.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu potvrdil.
5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daňový nedoplatok vznikol daňovému subjektu nezaplatením vyrubeného rozdielu dane po daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019, v rámci ktorej žalobcovi nebolo uznané odpočítanie DPH v celkovej sume 5.996,00 EUR, výsledkom ktorej bolo vo vyrubovacom konaní vydanie rozhodnutia č. 101120968/2021 zo dňa 29.06.2021. Odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím č. 101938438/2021 zo dňa 14.10.2021. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo doručené dňa 18.10.2021 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH právoplatnosť a vykonateľné sa stalo dňa 03.11.2021. Nakoľko žalobca uvedenú vlastnú daňovú povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, t. j. do 03.11.2021 neuhradil vyrubený rozdiel dane, správca dane pristúpil za účelom vymoženia predmetného daňového nedoplatku a po preskúmaní zákonných podmienok na začatie daňového exekučného konania v zmysle § 88 ods. 4 Daňového poriadku k vymáhaniu daňového nedoplatku. Po vydaní a doručení rozhodnutia o začatí exekučného konania zo dňa 22.11.2021, ktoré bolo doručené poskytovateľovi platobných služieb, správca dane vydal predmetnú daňovú exekučnú výzvu zo dňa 24.11.2021.
6. Uviedol, že v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku môže daňový dlžník podať odvolanie len ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránenie jeho vymáhateľnosti (písm. a)) alebo ak sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná (písm. b)).
7. K jedinej odvolacej námietke, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. 101938438/2021 zo dňa 14.10.2021, ktorým potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 101120968/2021 zo dňa 29.06.2021, bolo napadnuté správnou žalobou, teda naň nadväzujúce rozhodnutie bolo vydané predčasne, žalovaný uviedol, že samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, a teda takýto účinok nenastáva automaticky zo zákona. Len v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom podľa § 185 SSP sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánov verejnej správy a takéto rozhodnutie potom nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí. Ak je správnej žalobe priznaný odkladný účinok v priebehu daňového exekučného konania, správca dane daňovú exekúciu odloží podľa § 95 ods. 2 Daňového poriadku z dôvodu, že sa preverujú skutočnosti pre zastavenie daňového exekučného konania. Odvolaciemu orgánu nebolo doručené žiadne uznesenie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, na základe ktorej sa preskúmava zákonnosť exekučného titulu, preto žalovaný vyhodnotil odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
8. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu zistil, že dôvod ktorý žalobca uviedol v odvolaní, t. j. podanie správnej žaloby, pre ktorý by mala byť daňová exekúcia neprípustná, nie je právne relevantným dôvodom na zastavenie daňového exekučného konania.
9. Konštatoval, že daňové exekučné konanie bolo správcom dane začaté na základe spôsobilého exekučného titulu a preskúmaním procesného postupu správcu dane, odvolací orgán nezistil žiadne pochybenia. Správca dane mal preukázané splnenie zákonných podmienok na začatie daňového exekučného konania, keď ku dňu jeho začatia existoval daňový nedoplatok, súdnym rozhodnutím nebola odložená vykonateľnosť vymáhania daňového nedoplatku, nedošlo ani k zániku práva vymáhať tento daňový nedoplatok a zároveň existoval majetok vo vlastníctve daňového dlžníka spôsobilý byť predmetom daňovej exekúcie.
10. Žalovaný uzavrel, že odvolaním napadnutá daňová exekučná výzva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z § 91 Daňového poriadku a správca dane pri jej vydaní postupoval v súlade so zákonom.
Žaloba, žalobné body
11. Žalobca podal včas na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100441641/2022 zo dňa 08.03.2022 a rozhodnutia správcu dane č. 102384477/2021 zo dňa 24.11.2021, obe navrhoval zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
12. Tvrdil, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch.
13. V rámci žalobných bodov, ako zdôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina, ktorým vydal daňovú exekučnú výzvu, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa, považuje jednak za nesprávne a nezákonné a jednak za predčasné, nakoľko v danej veci bola podaná správna žaloba.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
14. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane a uviedol, že žalovaný sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a naďalej zotrval na právnej argumentácii vyplývajúcej z prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj druhostupňového rozhodnutia. Má za to, že v odvolacom konaní postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a druhostupňové rozhodnutie o odvolaní vydal v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia.
15. Konštatoval, že žalobca v žalobe uviedol jedinú žalobnú námietku, a to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj správcu dane považuje za nesprávne a nezákonné, tiež predčasné, nakoľko v danej veci bola podaná správna žaloba.
16. Žalovaný poznamenal, že žalobca v žalobe neuviedol o akú správnu žalobu sa jedná. V odvolaní proti daňovej exekučnej výzve žalobca uviedol, že podal správnu žalobu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva č. 101938438/2021 zo dňa 14.10.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101120968/2021 zo dňa 29.06.2021, čo sám žalovaný identifikoval ako správnu žalobu podanú dňa 02.12.2021 na Krajskom súde v Žiline, pod sp. zn. 30S/214/2021.
17. K vyššie uvedenej žalobnej námietke uviedol, že podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia v súdnom konaní, ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, nie je zákonnou prekážkou vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, a nie je ani dôvodom, pre ktorý by bola daňová exekúcia neprípustná, nakoľko v zmysle § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa žalovaného žalobca v žalobe nekonkretizoval, v čom vidí nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného
19. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe odkázal na všetky svoje tvrdenia a námietky uvedené v žalobe a navrhol, aby správny súd rozhodol v súlade so žalobou žalobcu. Žalobca považuje rozhodnutie Daňového úradu Žilina - daňovú exekučnú výzvu zo dňa 24.11.2021 ako aj rozhodnutie
žalovaného zo dňa 08.03.2022, ktorým tento potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa, za jednak nesprávne a nezákonné a jednak za predčasné, nakoľko v danej veci bola podaná správne žaloba.
Duplika žalovaného
20. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalovaného v replike a v celom rozsahu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.03.2022, ako aj na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Konštatoval, že vyjadrenia žalovaného a rovnako aj potvrdzujúce rozhodnutie sú odrazom administratívneho spisu a relevantných dôkazov, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Zotrval na závere, že podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia v súdnom konaní, ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, nie je zákonnou prekážkou vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, a nie je ani dôvodom, pre ktorý by bola daňová exekúcia neprípustná, nakoľko v zmysle § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V doplňujúcom podaní zo dňa 07.08.2023 žalovaný dal do pozornosti správnemu súdu, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu daňového exekučného konania rozhodnutím správcu dane zo dňa 09.06.2022 podľa § 96 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku z dôvodu, že správcom dane bolo zistené, že banka už nevedie účet daňového dlžníka, čo je dôvodom, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
21. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou ZA-30S/101/2022, sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu, preskúmal v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 SSP, pre ktorý by bolo potrebné v predmetnej veci pojednávanie nariadiť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP dňa 26.10.2023. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu dňa 08.11.2023 podľa § 137 ods. 3 SSP.
22. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Predmetom súdneho prieskumu je v rozsahu žalobných bodov - tvrdení konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné - posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100441641/2022 zo dňa 08.03.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102384477/2021 zo dňa 24.11.2021, ktorým správca dane vydal podľa § 91 Daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu č. 102384477/2021 zo dňa 24.11.2021, v ktorej oznámil žalobcovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101120968/2021 zo dňa 29.06.2021, ktorým bolo žalobcovi uložené peňažné plnenie vo výške 5.596,00 EUR, začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku voči nemu daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102339448/2021 zo dňa 22.11.2021 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 5.596,00 EUR. Podľa § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 5.596,00 EUR a zároveň podľa § 91 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku ho upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude v lehote zaplatený, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v ČSOB, a.s. podľa § 108 Daňového poriadku. Zároveň mu podľa § 91 ods. 2 písm. i) Daňového poriadku zakázal
nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 Daňového poriadku na jeho účte.
25. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.
26. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; exekučným titulom je a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu, d) exekučný titul podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
28. Podľa § 91 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.; do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
29. Podľa § 91 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.; odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.
30. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“),
31. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
32. Podľa § 134 ods. 2 SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
33. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 62 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023; žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
35. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Z vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok stanovil podmienku, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. Je teda na každom, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je preň rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP, čo sa však netýka predmetného konania. Žalobca je teda povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Žalobca bol už v žalobe povinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a preto na neskôr uplatnené dôvody, by správny súd ani nemohol prihliadať.
36. Všeobecne uplatnené žalobné námietky neumožňujú súdu vykonať súdny prieskum. Nestačí v žalobe len konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, a tvrdiť, že následkom toho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch, ale bolo povinnosťou žalobcu konkretizovať prečo, t. j. z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov má za to, že v danom prípade existuje podľa neho tvrdený dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. Správnemu súdu neprináleží všeobecne uplatnené námietky konkretizovať, ani nie je oprávnený dotvárať, v čom má spočívať tvrdená vecná nesprávnosť, nezákonnosť rozhodnutia a ukracovanie žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch.
37. Žalobca odôvodňuje žalobu v žalobných bodoch v časti III. žaloby, ale rovnako len všeobecne uvedením, čo je obsahom rozhodnutia Daňového úradu Žilina, ktorým vydal daňovú exekučnú výzvu a že toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa, považuje jednak za nesprávne a nezákonné a jednak za predčasné, nakoľko v danej veci bola podaná správna žaloba. Opätovne žalobca nekonkretizuje prečo sú rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane nesprávne a nezákonné. Správny súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti vyhľadávať za žalobcu, ani ich konštatovať aj pokiaľ by mu boli známe a ani všeobecnú argumentáciu žalobcu konkretizovať, či rozširovať.
38. Bolo povinnosťou žalobcu uviesť, v čom spočíva ním tvrdené nesprávne právne posúdenie veci, keďže nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak orgán verejnej správy nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Tiež mal žalobca uviesť, v čom je nesúlad rozhodnutí s obsahom administratívneho spisu. Jedinou konkrétnou žalobnou námietkou, ktorú možno vyabstrahovať zo žalobných bodov je tvrdenie, že rozhodnutia sú predčasné, nakoľko v danej veci bola podaná „správne“ žaloba (pozn. súdu správne „správna“ žaloba).
39. Správny súd poukazuje na to, že daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu už právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, ktoré upravuje Daňový poriadok ako preskúmateľné okolnosti počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní (§ 91 ods. 5). Súdy judikovali, že nakoľko daňová exekučná výzva nemá výlučne len charakter procesného
rozhodnutia, ale spôsobuje aj hmotnoprávne následky, keďže sa povinnému subjektu ukladá zákaz nakladania s jeho majetkom, ktorý má byť zexekvovaný, ide o zásah do vlastníckeho práva, ktorému je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy SR,), ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty základných práv EÚ). Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012, 4Sžf/85/2014, 5Sfk/38/2022) vyplýva, že daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu v obmedzenom rozsahu, teda v rozsahu dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k nežiaducej duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania.
40. Podľa žalobcu ním tvrdená predčasnosť vydania daňovej exekučnej výzvy je v tom, že podal správnu žalobu podľa § 177 SSP proti exekučnému titulu, konkrétne proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH, ktoré je exekučným titulom v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.
41. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
42. Podľa § 186 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
43. Z ustanovenia § 184 SSP vyplýva, že podanie správnej žaloby má odkladný účinok, len ak to výslovne upravuje SSP alebo osobitný predpis. Správny súdny poriadok predpokladá odkladný účinok ex lege u niektorých žalôb priamo ich podaním (napr. § 213 ods. 1) alebo na základe rozhodnutia súdu na návrh žalobcu (§ 185). V predmetnej veci sa nejedná o prípad, kedy by nastúpil na základe podania správnej žaloby odkladný účinok z osobitného predpisu alebo ex lege zo Správneho súdneho poriadku. Odkladný účinok by mohol byť priznaný výlučne rozhodnutím súdu. Dôsledkom priznania odkladného účinku správnej žalobe, by bola nemožnosť vydávať ďalšie naň nadväzujúce rozhodnutia, vrátane daňovej exekučnej výzvy (§ 186 ods. 1 SSP). Priznanie odkladného účinku prelamuje účinky právoplatnosti a vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, teda v prípade súdom priznaného odkladného účinku správnej žalobe by došlo k paralyzovaniu právnych účinkov exekučného titulu, ktorým je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť ako základnej podmienky pre možné začatie a vykonávanie daňovej exekúcie. Žalobca v žalobe netvrdil, že by na jeho návrh bol správnej žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane priznaný odkladný účinok. Táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, súčasťou ktorého je predmetná žaloba, keď jej obsahom takýto návrh nebol. Žalovaný v odôvodnení tu žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že mu rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku doručené nebolo, pričom vo vyjadrení k tu posudzovanej žalobe uviedol, že naďalej trvá na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Preto pokiaľ by aj neskôr došlo k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe (na základe neskôr podaného návrhu), predmetom ktorej je posudzovanie zákonnosti exekučného titulu, bolo by to pre posúdenie zákonnosti tu napadnutého rozhodnutia žalovaného a daňovej exekučnej výzvy správcu dane irelevantné, nakoľko pre správny súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
44. Správnou žalobou možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, po vyčerpaní opravných prostriedkov. Právoplatné rozhodnutie sa považuje za definitívne, konečné (nemožno voči nemu podať riadny opravný prostriedok), je záväzné a relatívne nezmeniteľné (možno voči nemu podať len mimoriadne opravné prostriedky). Vo všeobecnosti platí, že podanie správnej žaloby nemá priamy dopad na právoplatnosť a ani prezumpciu správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ takéto rozhodnutie nie je správnym súdom zrušené, hľadí sa naň ako na zákonné, vecne správne a po uplynutí lehoty na peňažné plnenie aj vykonateľné. Správcovi dane preto nič nebránilo k pristúpeniu vymáhania daňového nedoplatku, ktorý bol vyrubený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, napriek tomu, že bolo napadnuté správnou žalobou.
45. Za podstatné pre výsledok tohto preskúmavacieho konania správny súd považuje to, že žalobca ani netvrdil, že by rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH, voči ktorému podal správnu žalobu stratilo svoju právoplatnosť a vykonateľnosť, ani netvrdil, že by takejto žalobe bol priznaný súdom odkladný účinok, netvrdil, že by došlo k zrušeniu exekučného titulu, resp. neuvádzal ani žiadne iné konkrétne dôvody, pre ktoré by mala byť daňová exekučná výzva vydaná predčasne a pre ktoré by mala byť nezákonná. Neuniesol bremeno tvrdenia k možným žalobným bodom v prípustnom rozsahu súdneho prieskumu daňovej exekučnej výzvy. Správny súd konštatuje, že uplatnené žalobné body žalobca vymedzil neurčito a nekonkrétne, čím de facto sám zabránil správnemu súdu vykonať riadny súdny prieskum. Žaloba vyznieva ako prejav nespokojnosti so začatím daňového exekučného konania a vykonávaním daňovej exekúcie. Má povahu paušálneho podania na správny súd, ktoré nebolo dostatočne konkretizované na prejednávanú vec, a to ani skutkovo a ani právne.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobnú námietku žalobcu o predčasnosti vydania daňovej exekučnej výzvy, v dôsledku podania správnej žaloby proti exekučnému titulu považoval správny súd za nedôvodnú. Keďže žalobca neuviedol žiadnu inú žalobnú námietku umožňujúcu súdny prieskum okrem tej, ku ktorej správny súd zistil nedôvodnosť, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
47. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP.
48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 139 ods. 4 a SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.