Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/165/2007

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému E. Č., V.. XX. XX. XXXX, P. K. Y. XXX, pre vymoženie pohľadávky 443,47 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou, so sídlom Exekútorského úradu Námestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, pod sp. zn. Ex 186/07, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej trovy exekúcie vo výške 123,70 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou sa dňa 02. 03. 2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 186/07 na vymoženie pohľadávky vo výške 13 360,- Sk s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom SR 5579/06 zo dňa 07. 11. 2006 vydaným Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnej exekútorke bolo udelené poverenie č. 5505*008358 zo dňa 26. 03. 2007 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 13 360,- Sk spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 13 120,- Sk od 01. 08. 2006 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 4 252,- Sk a trovy exekúcie.

V priebehu konania požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora. Navrhol, aby súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava.

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť skúmať zákonnosť a dôvodnosť vykonávanej exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.

V predmetnej veci súd zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie sa doposiaľ nestal vykonateľným. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30. 06. 2009 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.

Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa (ďalej len „“), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel..

V každom štádiu konania súd na návrh, alebo aj bez návrhu skúma, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Formálnou vykonateľnosťou sa rozumie splnenie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Nakoľko exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti rozhodnutia, preskúmal správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti. Rozhodcovský súd na výzvu súdu predložil fotokópiu spisu č. SR 186/07, z ktorého bolo zistené pochybenie pri doručovaní rozhodcovského rozsudku.

Z predloženého rozhodcovského spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 24. 05. 2006 Zmluvu o úvere č. 5370611 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 8 000,- Sk. Povinný sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s poplatkom vo výške 5 120,- Sk ôsmymi mesačnými splátkami po 1 640,- Sk. Nakoľko povinný porušil zmluvné podmienky, oprávnený si pred rozhodcovským súdom uplatnil istinu vo výške 13 360,- Sk s príslušenstvom. Rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom zo dňa 07. 11. 2006 tak, že povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 13 360,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 13 120,- Sk od 01. 08. 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 4 252,- Sk, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zásielka adresovaná povinnému na vyššie uvedenú adresu bola rozhodcovskému súdu vrátená s oznámením poštovného doručovateľa o neprevzatí zásielky v odbernej lehote. Na základe tejto skutočnosti rozhodcovský súd vyznačil na rozsudku právoplatnosť ku dňu 18. 12. 2006 a vykonateľnosť dňom 21. 12. 2006.

Súd preskúmaním listinných dôkazov dospel k názoru, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie citovaných ustanovení a oznámenia poštového doručiteľa o nezastihnuteľnom adresátovi nemohol rozhodcovský súd uplatniť tzv. „fikciu doručenia“ a považovať zásielku za doručenú v deň, keď bola vrátená súdu, aj keď sa povinný o tom nedozvedel. Aj napriek tomu, že zákon o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30. 06. 2009 výslovne neustanovoval povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský rozsudok žalovanému do vlastných rúk, s poukazom na znenie § 25 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní (ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností) v spojení s § 51 ods. 3 spomínaného zákona (ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi) možno konštatovať, že rozhodcovský

súd mal povinnosť doručiť rozsudok povinnému do vlastných rúk. V rozhodcovskom konaní možno použiť fikciu, podľa ktorej za splnenia určitých podmienok možno považovať písomnosť za doručenú, hoci sa adresát o zásielke ani nemusel dozvedieť. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia Preto ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v ust. , nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. V prípade, ak doručovateľ adresáta zásielky určenej do vlastných rúk nezastihne, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upozorní, že mu príde doručiť písomnosť znovu a v deň a hodinu uvedenú na tomto upozornení. Ak nie je adresát zastihnutý ani pri opätovnom doručovaní zásielky, poštový doručovateľ mu zanechá odkaz, že poštová zásielka je uložená na pošte do konca odbernej lehoty. V prípade, ak si adresát nevyzdvihne zásielku ani v odbernej lehote, táto sa považuje za doručenú v deň, keď sa vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie. Dodržanie uvedeného zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z predloženej fotokópie zásielky však súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie.

Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti.

Preskúmaním súd dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok ma vadu formálnej vykonateľnosti a teda sa dosiaľ nestal vykonateľným. Nakoľko sa začalo exekučné konanie a rozhodnutie sa nestalo vykonateľným, súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Vzhľadom na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie už nie je potrebné, aby súd rozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súdna exekútorka vo vyjadrení k návrhu oprávneného uviedla, že so zmenou exekútora nesúhlasí a zároveň podala podnet na zastavenie exekúcie a uplatnila si trovy exekúcie vo výške 223,30 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Pokiaľ sa však exekúcia zastaví z dôvodu zavinenia oprávneného, znáša tieto trovy oprávnený. Konanie, z ktorého vzišiel exekučný titul sa viedlo na rozhodcovskom súde, ktorý jednostranne určil oprávnený, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že oprávnený sa domáha svojich práv zo zmlúv o úvere výlučne na tom istom rozhodcovskom súde. Oprávnený sa na ním zvolenom rozhodcovskom súde domáhal sčasti nedôvodného plnenia, ktoré nie je možné z exekučného titulu oddeliť od plnenia dovoleného. Postupom oprávneného, spočívajúcom v tom, že sa domáhal nárokov, ktoré sú v rozpore so spotrebiteľským právom a zároveň aj nárokov v rozpore s dobrými mravmi, došlo k zastaveniu exekúcie. Oprávnený, ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca podmienok uzavretia zmluvy o úvere, svojim konaním s prvkami nedostatočnej odbornej starostlivosti zapríčinil, že bol vydaný exekučný titul, ktorý priznáva plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, preto mu súd v súlade s citovaným ustanovením uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie. Nedostatok odbornej starostlivosti spočíva v tom, že oprávnený pri tvorbe predtlačeného vzoru zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru opomenul zohľadniť platné spotrebiteľské právne normy. Vo svetle vyššie uvedených skutočností preto

súd rozhodol v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosťou platiť trovy exekúcie zaťažil oprávneného.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 02. 03. 2007, preto podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov patrí súdnej exekútorke odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“). Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala, jej súd podľa a vyhlášky priznal odmenu za štyri začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške po 6, Eur. Pre priznanie odmeny podľa spomínaného ustanovenia je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Exekútorke patrí odmena za vykonanie súpisu hnuteľných vecí v trvaní štyridsiatich minút, za vypracovanie upovedomenia o súpise hnuteľných vecí v trvaní dvadsiatich minút, za vypracovanie výzvy na úhradu splátok zo dňa 24. 05. 2007 v trvaní dvadsiatich minút, za vypracovanie výzvy povinnému zo dňa 10. 07. 2008 v trvaní dvadsiatich minút, za vypracovanie výzvy na splátky zo dňa 30. 09. 2008 v trvaní dvadsiatich minút, za vypracovanie predvolania povinného zo dňa 01. 12. 2008 v trvaní dvadsiatich minút a za vyčíslenie trov exekúcie v trvaní štyridsiatich minút, spolu v sume 26,56 Eur.

Súdnej exekútorke patrí náhrada trov, ktoré jej vznikli pri vykonávaní exekúcie do času, kedy sa rozhoduje o zastavení a trovách exekúcie. Preto jej súd nepriznal odmenu za úkony, z ktorých je zrejmé, že sa týkajú budúcnosti a navyše sú aj administratívnymi prácami v zmysle ust. § 25 vyhlášky, a to za vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a zaslanie faktúry. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučné úkony účelne vynaložené na exekúciu.

Po zohľadnení úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala, jej súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie exekučného príkazu predajom hnuteľných vecí (doručené súdnou exekútorkou), za štyri zisťovania platiteľa mzdy povinného (žiadosť o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni zo dňa 02. 04. 2007, 14. 01. 2008, 26. 06. 2009 a 04. 08. 2010), za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš zo dňa 02. 04. 2007 a 06. 04. 2009), spolu vo výške 26,56 Eur.

Súd nepriznal súdnej exekútorke ani paušálnu náhradu za úkony označené ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov bankám, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnou exekútorkou. Ak súdna exekútorka na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom jej v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku)

Súdnej exekútorke bola v súlade s ustanovením § 22 vyhlášky popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 42,73 Eur a ostatné hotové výdavky (kancelársky materiál, telekomunikačné výdavky) vo výške 7,23 Eur, spolu 49,96 Eur. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov predstavujúcich kancelárske náklady, súd nepovažuje za spravodlivé vyžadovať od súdnej exekútorky preukázanie každej jednej položky a s poukazom na obsah a rozsah exekútorského spisu priznal exekútorke ňou uplatňovanú náhradu za kancelársky materiál.

Súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady v celkovej výške 103,08 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 20,62 Eur.

Celkom súd priznal súdnej exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 123,70 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.