Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-215-2010.pdf
PDF · 120.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/215/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľov: v 1./ rade V.. C. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, v 2./ rade V.. X. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. H., - Y., G. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom 811 04 Bratislava, Čapkova 2, proti odporkyni: I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., M. Š. XXX/ XX, zast. advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom 924 01 Galanta, Športová 470/11, o zaplatenie 8.102,88 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovatelia v 1./ a 2./ rade sú povinní zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia a to navrhovateľ v 1./ rade vo výške 1.132,47 eur a navrhovateľ v 2./ rade vo výške 283,12 eur, spolu vo výške 1.415,59 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Dňa 21.6.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že suma 8.102,88 eur patrí do dedičstva po nebohej J. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX; aby súd zaviazal túto sumu zaplatiť odporkyňu a to v prospech navrhovateľa 1/ vo výške 80% z tejto sumy, v prospech navrhovateľa 2/ vo výške 20% z tejto sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% p.a. od 28.6.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že J. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, mala ku dňu 22.6.2007 na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX peňažné prostriedky vo výške 244.107,42 Sk, t.j. 8.102,88 eur. V zmysle závetu zanechaného zomrelou a v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.3.2008, č.k. 13D/139/07 Dnot 147/07 je navrhovateľ 1/ dedičom poručiteľkinho majetku vo výške 80% a navrhovateľ 2/ vo výške 20%. Zákonný dedič po zomrelej nezostal žiaden. Dňa 22.6.2007 vybrala sumu 8.102,88 eur z účtu zomrelej na základe plnomocenstva odporkyňa. Vybraté finančné prostriedky však odporkyňa zomrelej neodovzdala a ani jednému zo závetných dedičov. Vybratie finančných prostriedkov odporkyňa nepopiera, potvrdila to aj do zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Fedora Klimu dňa 19.3.2008, v ktorej zápisnici súčasne uviedla, že finančné prostriedky odovzdala zomrelej v nemocnici. O odovzdaní nikdy nepredložila jediný dôkaz. Zomrelá bola v tom čase hospitalizovaná v nemocnici a po jej úmrtí nemocnica nevydala žiadne peniaze a nemala ich ani v úschove. Na navrhovateľov ako dedičov po zomrelej, dňom smrti poručiteľky, prešlo aj oprávnenie uplatniť nárok na plnenie odporkyne a to v podieloch podľa závetu - navrhovateľ 1/ v podiele 80% (t.j. 6.482,30 eur), navrhovateľ 2/ v podiele 20% (1.620,58 eur). Z výpovede odporkyne je zrejmé, že zomrelá prikázala odporkyni odovzdať jej finančné prostriedky bez zbytočného odkladu po ich vybratí. V zmysle uvedeného sa odporkyňa najneskôr ku dňu smrti zomrelej,
t.j. 5 dní po vybratí finančných prostriedkov z účtu, dostala do omeškania. Preto si navrhovatelia uplatnili k istine aj príslušenstvo - úroky z omeškania vo výške 8,5% p.a. podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila tak, že potvrdila, že zomrelá ju splnomocnila na vybratie finančných prostriedkov v žalovanej výške, čo aj urobila a to dňa 22.6.2007 a v ten istý deň tieto peniaze v obálke odovzdala aj zomrelej priamo na nemocničnom lôžku, nakoľko v tom čase bola hospitalizovaná v NsP Galanta. Jej právny zástupca uviedol, že navrhovatelia žiadajú vydať peniaze v žalovanej výške, pričom sa jedná o bezdôvodné obohatenie, preto ku dňu 19.3.2010 (nakoľko dňa 19.3.2008 bolo vydané osvedčenie o dedičstve), najneskôr však ku dňu 7.4.2010 (keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 7.4.2008), vzniesol námietku premlčania. Odporkyňa ďalej uviedla, že so zomrelou boli susedky a odporkyňa sa o ňu starala posledné 3 roky pred smrťou. Keď bola J. G. hospitalizovaná, splnomocnila odporkyňu (plnomocenstvo overil zamestnanec notára JUDr. Klima priamo v nemocnici) na výber peňazí, ktoré z D. vybrala v deň 22.6.2007, peniaze jej v banke dali do obálky formátu A4 a v ten istý deň peniaze odovzdala p. G., ktoré jej dala pod vankúš tak, aby to nikto nevidel. Lekári ani iný zdravotný personál o peniazoch nevedel, nikoho o nich neinformovali. Asi 5 dní na to p. G. zomrela. Keď na druhý deň, t.j. 23.6.2007, bola odporkyňa zomrelú navštíviť, ležala už na druhej izbe, sama, pričom odporkyňa sa neinformovala na peniaze (kto ich preniesol a či vôbec, či sú peniaze v poriadku, či ich zomrelá niekomu dala a pod.). Odporkyňa ani navrhovateľov neinformovala o peniazoch, nakoľko to bolo posledné želanie zomrelej.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a s pripojenými listinnými dôkazmi vyslúchol účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z vyjadrenia Nemocnice s poliklinikou v Galante zo dňa 13.5.2011 súd zistil, že J. G., nar. XX.X.XXXX, bola hospitalizovaná v NsP Galanta na chirurgickom odd. v čase od 5.6.2007 do 28.6.2007. U pacientky nebol nájdený vyšší finančný obnos a ani pacientka neuvádzala prítomnosť finančných prostriedkov. Na chirurgickom odd. sa neevidujú návštevy pacientov, preto nie je možné vyjadriť sa k tomu, kto ju navštevoval a nedá sa to ani zistiť.
Dňa 21.6.2007, na základe žiadosti odporkyne, notár JUDr. Fedor Klimo pripravil splnomocnenie, obsahom ktorého bolo splnomocniť odporkyňu na vybratie akejkoľvek finančnej čiastky z vkladnej knižky J. G. č.XXXXXXXXXX/XXXX vo D., Z..G.. a zároveň vypovedanie akejkoľvek finančnej čiastky. Zároveň bola odporkyňa splnomocnená na všetky úkony v mene J. G. súvisiace s výberom a výpoveďou vkladnej knižky. Uvedené plnomocenstvo podpísala J. G.. Pravosť podpisu overila zamestnankyňa notára Z. H. v deň 21.6.2007 (č.l. 72).
Z vyjadrenia D., Z..G.., zo dňa 18.7.2011 súd zistil, že dňa 19.12.2006 vložila J. G. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 200,- Sk, dňa 22.12.2006 bolo na účet bezhotovostne pripísaných 242.303,70 Sk (z účtu vedenom v G. G. č. XXXXXXXXX/XXXX), dňa 22.6.2007 bol účet uzatvorený splnomocnenou osobou a bolo vybratých 244.107,42 Sk (8.102,88 eur). Z priložených dokladov súd zistil, že splnomocnenou osobou a teda osobou, ktorá vyberala peniaze a rušila účet, bola odporkyňa. Zmluvu o vkladnej knižke uzatvorila J. G. s D., Z..G.. dňa 19.12.2006.
Dňa 27.6.2007 J. G., nar. XX.X.XXXX, zomrela. Dedičské konanie po nebohej sa viedlo pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 13D/139/2007. Z priloženého dedičského spisu súd zistil, že menovaná zomrela ako slobodná, bezdetná, vlastní rodičia ju predumreli, jej jediný súrodenec sestra I.M. G. zomrela ako bezdetná v roku 1979. Poručiteľka zanechala závet č. T. XX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 11.2.2004, ktorým pre prípad smrti testovala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok ako aj práva prechádzajúce dedičskou postupnosťou na V.. C. Q., nar. X.X.XXXX (syna sesternice) v podiele 80% a na V.. X. Q., nar. X.X.XXXX (syna bratranca) v podiele 20%. Závet bol vyhlásený za platný. Dedičia boli spôsobilí dediť a dedičstvo prijali. Zo zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Fedora Klimu v Galante dňa 19.3.2008 súd mal za preukázané, že počas dedičského konania bola zistená existencia vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX vo D., Z..G.. na meno zomrelej, ktorú odporkyňa zrušila, vybrala
z nej peniaze a tieto odovzdala zomrelej v NsP Galanta. Odporkyňa uviedla, že zomrelá žiadala tieto peniaze vybrať, nakoľko ich chcela niekomu dať (č.k. 13D/139/2007-43).
Z osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. 13D/139/2007 Dnot 147/2007 súd zistil, že vkladná knižka číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedená vo D., Z..G.. nebola predmetom dedenia. Aktíva tvorili hnuteľné veci - SPOROknižka eso s číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 160.325,30 Sk a SPORObonus s číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 235,90 Sk a nehnuteľnosti v k.ú. Y.. Pasíva zistené neboli. Aktíva si vyporiadali závetní dedičia - navrhovatelia vzájomnou dohodu.
Z výsluchu navrhovateľov súd zistil, že dňa 23.6.2007 boli navštíviť p. G. v nemocnici, pričom ich nijako neinformovala o tom, že by splnomocnila odporkyňu na výber peňazí a že by jej ich menová aj doniesla. Žiadne peniaze u nej ani nenašli, nehovorila im, že by jej odporkyňa dlžila nejaké peniaze, o existencii vkladnej knižky vo D., Z..G.. ani nemali vedomosť, až kým ju nezistil notár v dedičskom konaní (kedy odporkyňa uviedla, že peniaze vybrala a dala ich zomrelej v nemocnici). Zomrelá sa s navrhovateľmi zvykla radiť ohľadne financií, ako o pohľadávkach, tak aj o záväzkoch, no ohľadne odporkyne im neuviedla, že by zomrelej bola niečo dlžná. O existencii závetu vedeli obaja. Po pohrebe p. G. šli k nej do bytu aj s odporkyňou, pričom navrhovateľ 1/ sa s ňou rozprával o peniazoch, kedy mala odporkyňa uviesť, že peniaze odovzdala zomrelej. (Uvedené je v rozpore s pôvodným tvrdením navrhovateľa 1/, že o peniazoch vo D., Z..G.. sa dozvedeli až počas dedičského konania. Takýto rozhovor poprel ako navrhovateľ 2/, tak aj samotná odporkyňa a to na pojednávaní dňa X.X.XXXX.)
Z výsluchu odporkyne súd zistil skutočnosti ohľadne splnomocnenia a výberu peňazí tak, ako je to uvedené vyššie (v časti vyjadrenia odporkyne k návrhu) a zároveň aj to, že zomrelá od roku 2004, kedy darovala peniaze cirkvi za to, že sa bude starať o jej hrob, navrhovateľom nedôverovala, v poslednom roku života si dala vymeniť kľúče od bytu a tieto mala len zomrelá a odporkyňa, preto po pohrebe mohli ísť navrhovatelia do bytu zomrelej len s odporkyňou. Zomrelá neuvádzala, že by medzi ňou a navrhovateľmi bol nejaký konflikt.
Právny zástupca navrhovateľov poukázal na to, že peniaze žiadajú vydať podľa § 131 OZ a nasl. s tým, že ak odporkyňa odovzdala zomrelej takmer štvrť milióna Sk, mala si dať potvrdiť ich odovzdanie a je na odporkyni, aby preukázala, že peniaze odovzdala (dôkazné bremeno nesie odporkyňa). Od chvíle, čo ich vybrala v banke, nie je jasné, ako sa s peniazmi naložilo.
Právny zástupca odporkyne zotrval na námietke premlčania, keďže od odporkyne možno žiadať vydať peniaze len z titulu bezdôvodného obohatenia. Žiadny právny predpis neukladá povinnosť dať si potvrdiť vydanie peňazí ani ich vydať pred svedkom. V ďalšom poukázal na znenie plnomocenstva, pričom odporkyňa bola splnomocnená na výpoveď vkladnej knižky a výber peňazí, čo aj urobila. Navyše zomrelá stratila dôveru v navrhovateľov, o čom svedčí fakt, že na výber peňazí splnomocnila odporkyňu a nie navrhovateľov, že navrhovateľom nepovedala o existencii ani zrušení vkladnej knižky vo D., Z..G.., hoci sa s nimi zvykla radiť o majetkových transakciách.
Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Druhým dedičským titulom, na základe ktorého možno dediť, je závet. Zákon dáva možnosť, aby poručiteľ sám rozhodol o tom, kto a v akom rozsahu bude po ňom dediť.
Dedenie je nadobudnutie dedičstva (majetku) dedičmi po smrti fyzickej osoby. Dedičia sú právnymi nástupcami po poručiteľovi v tých veciach, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú. Dediť teda možno iba po smrti fyzickej osoby.
Spravidla na dedičov prechádzajú majetkové práva. Pokiaľ ide o dedičov, tí môžu nadobudnúť podiel na dedičstve ako celku, alebo, ak je iba jeden dedič, dedičstvo v celosti, zo zákona alebo na základe závetu (tzv. univerzálna sukcesia), alebo len určitú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, najčastejšie na základe závetu (tzv. singulárna sukcesia).
Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Definitívne sa táto skutočnosť - nadobudnutie majetku potvrdí rozhodnutím o dedičstve. Okamih smrti je dôležitý z hľadiska právneho nástupníctva, a to nielen z hľadiska nadobudnutia vlastníckych práv, ale aj iných práv či povinností. Okamih smrti poručiteľa (fyzickej osoby), ktorý je uvedený v úmrtnom liste, je podľa § 460 rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva. Dedičstvo sa nadobúda k tomuto dňu. Keďže dedičstvo sa nadobúda už okamihom smrti poručiteľa, vždy záleží na presnom zistení či určení toho, kedy k smrti došlo. Aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, to neznamená, že dedič môže disponovať dedičstvom už odo dňa smrti. Jeho právo sa musí potvrdiť rozhodnutím súdu o dedičstve alebo vydaním osvedčenia o dedičstve notárom.
Dedí sa iba ten poručiteľkin majetok, ktorý vlastnila v čase svojej smrti. Ako v dedičskom konaní odporkyňa uviedla, poručiteľka mala záujem vybraté peniaze z vkladnej knižky vo D., Z..G.. niekomu dať. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka zomrela dňa XX.X.XXXX a že predtým, dňa 22.6.2007, odporkyňa zrušila jej vkladnú knižku a vybrala z nej všetky finančné prostriedkov v žalovanej výške. Pokiaľ odporkyňu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne odovzdania peňažnej sumy pani J. G., súd poukazuje na to, že navrhovateľov zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne toho, že ku dňu svojej smrti, t.j. k XX.X.XXXX, poručiteľka vlastnila túto sumu a tá je potom predmetom dedenia.
Zostáva nepreukázané, že odporkyňa skutočne peniaze z vkladnej knižky odovzdala J. G., avšak rovnako navrhovatelia nepreukázali súdu, že sumu 8.102,88 eur menovaná vlastnila k XX.X.XXXX, t.j. v čase jej smrti. Je možné, že medzi obdobím 22.6.2007 do XX.X.XXXX J. G. skutočne niekomu tieto peniaze darovala (osobu darcu však nie je možné zistiť).
S prihliadnutím na § 460 OZ bolo v danom prípade potrebné vyriešiť otázku, či poručiteľka v čase smrti bola vlastníčkou žalovanej sumy (to by bola aj v prípade, ak by si odporkyňa peniaze ponechala). Pokiaľ má súd určiť, že peniaze patria do dedičstva po zomrelej, musí mať nespochybniteľne za preukázané, že patrili zomrelej v čase jej smrti (a nie 5 dní pred smrťou) a takéto dôkazné bremeno je na navrhovateľoch. Navrhovatelia sa pri svojom dokazovaní zaoberali len otázkou odovzdania peňazí zo strany odporkyne vo vzťahu k zomrelej, avšak odpoveď na otázku, či ku dňu smrti bola zomrelá ich vlastníčkou, neriešili a nepreukázali.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 131 ods. 1 OZ, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
Tieto ustanovenia upravujú nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať najmä prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi.
Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany (§ 154 ods. 1 OSP). Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. Žaloba musí znieť na vydanie veci.
Z uvedených dôvodov, keďže súd nemal za preukázané, že ku dňu smrti poručiteľka vlastnila finančné prostriedky vo výške 8.102,88 eur, nie je možné rozhodnúť, že peniaze patria do dedičstva po zomrelej a nie je možné odporkyňu zaviazať na ich zaplatenie z titulu vydania veci, ako to uviedol právny zástupca navrhovateľov. Vydať možno len tú vec, ktorá oprávnenej osobe - vlastníkovi (zomrelej, resp. jej dedičom - navrhovateľom) skutočne patrí a ktorú drží neoprávnený držiteľ (odporkyňa). Vlastnícka žaloba o vydanie veci (reivindikácia) môže mať úspech len vtedy, ak navrhovatelia preukážu svoje vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo zomrelej v čase jej smrti a vtedy, ak preukáže, že im vec odporkyňa zadržiava neprávom. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie sú totiž navrhovatelia aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany, ktorá by im ako vlastníkom prislúchala; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľov na požadovanú ochranu je už tým opodstatnený.
Keďže právny zástupca odporkyne poukázal na to, že predmetom návrhu je vydanie bezdôvodného obohatenia a následne vzniesol námietku premlčania, súd poukazuje na nasledovné:
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:
1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.
2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740).
4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
Na daný prípad by sa, vzhľadom na uvedené, vzťahovala štvrtá forma bezdôvodného obohatenia (rozpor s dobrými mravmi, prípadne z trestnej činnosti, avšak o tomto môže právoplatne rozhodnúť len súd, čo sa doposiaľ nestalo, preto súd prioritne uvádza rozpor s dobrými mravmi).
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. V tomto štádiu však veriteľovi jeho premlčané právo zostáva naďalej zachované. Aj dlžníkovi zostáva povinnosť splniť svoj dlh. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto uplatnenie námietky premlčania by nemalo byť zásadne v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj § 3 ods. 1), takže súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods. 1 in fine). Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súdu, ktorý zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zásadne premlčujú všetky majetkové práva vrátane ich príslušenstva, najmä úrokov (§ 121 ods. 3). Z toho a contrario vyplýva, že v oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než majetkové práva, ako napríklad osobné (osobnostné) práva a pod.
Nepremlčujú sa právo vlastnícke (spoluvlastnícke), práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov, pokiaľ vkladový vzťah trvá (§ 100 ods. 3).
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny (podporný) charakter. Platí v prípade, keď pre konkrétne právo nie je ustanovená osobitná premlčacia doba. Táto osobitná premlčacia doba môže byť tak kratšia, ako aj dlhšia než všeobecná premlčacia doba, ale môže byť aj kombinovaná. Môže ju ustanoviť tak Občiansky zákonník, ako aj iný zákon.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Dňa 19.3.2008 sa na pojednávaní v dedičskej veci po neb. J. G. zúčastnili obaja navrhovatelia, ako aj odporkyňa. Odporkyňa uviedla, že peniaze z vkladnej knižky vo D., Z..G.. vybrala a odovzdala zomrelej. To znamená, že v tento deň sa obaja navrhovatelia dozvedeli, kto peniaze vybral a v akej výške, preto od toho dňa sa počíta dvojročná premlčacia doba, kedy navrhovatelia mohli požadovať od odporkyne vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčacia doba tak uplynula dňom 19.3.2010, pričom návrh na súd navrhovatelia podali až dňa 21.6.2010, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia. Súd návrhu navrhovateľov nevyhovel, nakoľko nebol podaný dôvodne, pretože podľa § 126 OZ navrhovatelia
nepreukázali, že poručiteľka vlastnila peniaze ku dňu svojej smrti a tak tieto nemohli zdediť s poukazom na § 460 OZ, teda nie sú aktívne legitimovaní na podanie tohto návrhu; podľa § 451 a nasl. OZ rovnako nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu, pretože podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal (opäť by museli byť dedičmi tejto sumy v prípade, že poručiteľka vlastnila peniaze ku dňu svojej smrti), navyše v prípade bezdôvodného obohatenia odporkyňa úspešne vzniesla námietku premlčania, preto ak by aj navrhovatelia boli aktívne legitimovaní, súd by návrhu nemohol vyhovieť z dôvodu premlčania ich práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Čo sa týka rozhodnutia súdu o náhrade trov konania, súd postupujúc v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p., čím priznal odporkyni ako plne úspešnej účastníčke konania, náhradu trov konania v plnej výške a to k rukám jej právneho zástupcu. Trovy konania boli vyčíslené ako trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a c/, § 14 ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3) a to nasledovne:
- 3 úkony právnej pomoci (§ 14 ods. 1 písm. a/ a c/) - prevzatie a príprava zastúpenia, pojednávanie dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX - po á 237,34 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20 % DPH, tj. 3 x 293,70 eur,
- 2 úkony právnej pomoci (§ 14 ods. 5 písm. b/) - pojednávanie dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX - po á 59,33 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20 % DPH, tj. 2 x 80,09 eur,
- 1 úkon právnej pomoci (§ 14 ods. 1 písm. c/) - pojednávanie dňa X.X.XXXX - po á 237,34 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20 % DPH, tj. 1 x 293,96 eur,
- 1 úkon právnej pomoci (§ 14 ods. 5 písm. b/) - vyhlásenie rozsudku XX.X.XXXX - po á 59,33 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20 % DPH, tj. 1 x 80,35 eur,
spolu 1.415,59 eur.
(Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 6.638,78 eur do 33.193,92 eur je 220,74 eur + 16,60 eur za každých aj začatých 1.659,70 eur prevyšujúcich sumu 6.638,78 eur, t.j. v danom prípade základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 237,34 eur. )
Súd náhradu trov konania pomerne rozdelil medzi oboch navrhovateľov na základe toho, že navrhovateľ 1/ žiadal z celkovej žalovanej sumy vyplatiť od odporkyne svoj podiel určený závetom vo výške 80% a navrhovateľ 2/ vo výške 20%, čomu zodpovedá rozdelenie trov konania v neprospech navrhovateľa 1/ vo výške 1.132,47 eur (80%) a v neprospech navrhovateľa 2./ vo výške 283,12 eur (20%), teda spolu vo výške 1.415,59 eur (100%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.