Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_15C-127-2011.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/127/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľky: E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Y. č. XX/X, zast. JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Stavebná č. 1, proti odporcovi Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. so sídlom Prievidza, Matice slovenskej č. 10, IČO: 36 005 622, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 8.8.2011 uplatnila voči odporcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý zdôvodnila tým, že jej manžel E. N. bol pracovníkom odporcu a vykonával prácu baníka v podzemí. V rámci pracovnej zmeny dňa 10.08.2009 v priestoroch odporcu v čase okolo 9.25 hod. v ťažobnom úseku v Y. došlo k požiaru a následnému výbuchu, následkom ktorého 20 baníkov utrpelo smrteľné zranenie spôsobené pretlakovým poškodením pľúc spolu s akútnou intoxikáciou CO a 12 baníkov, ktorí sa nachádzali v priľahlých chodbách utrpelo rôzne druhy poranení, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a u ktorých nastala duševná porucha - postraumatická stresová porucha. Manžel odporkyne E. N. na následky pracovného úrazu dňa XX.X.XXXX zomrel. V manželstve žili XX rokov, z manželstva pochádzajú tri deti vo veku 33 rokov, 21 rokov a 15 rokov. Medzi manželmi existovalo silné citové a rodinné puto. Smrť manžela a otca troch detí mala za následok vážnu životnú zmenu tak v živote manželky ako i detí. Navrhovateľka vystavená takejto tragédii pod vplyvom straty dôležitého človeka, ktorý jej chýba, upadla do depresií a v citovej oblasti pociťuje neopísateľnú bolesť znásobenú uvedomovaním si hrôzy a strachu, ktorý jej manžel pred smrťou musel prežívať ako aj uvedomením si bolestnej smrti, ktorá zastihla. Zo smrti manžela prežíva pocit úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, stratila možnosť viesť s ním súkromný život odo dňa jeho smrti. Vzniknutá trauma je neodstrániteľná, prejavuje sa v zlom psychickom stave. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia uviedla, že došlo k zásahu do jej osobnostných práv tým, že sa narušila celistvosť rodiny, následky zásahu sú trvalé a neodstrániteľné s nepriaznivým dôsledkom na psychiku. Domáha sa preto od odporcu náhrady nemajetkovej ujmy v sume 18.000,- eur.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Je mu úprimne ľúto, že došlo k pracovnému úrazu, je si vedomý, že žiadne poskytnuté finančné prostriedky nedokážu nahradiť stratu blízkej osoby. Doterajšie výsledky vyšetrovania vykonané nezávislým orgánom štátnej banskej správy jednoznačne preukázali, že zdrojom a príčinou pracovného úrazu bolo explozívne vyhorenie zmesi plynov a metánu, ktoré vznikli reakciou uhlia s banským ovzduším počas požiaru a jeho likvidácie. Nebolo preto preukázané neoprávnené konanie odporcu, resp. jeho zamestnancov, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom mimoriadnej udalosti, pričom jedným z predpokladom náhrady nemajetkovej
ujmy je neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. Navrhovateľka nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali nemajetkovú ujmu, iba sa odvoláva na všeobecné formulácie. V ten istý deň boli podané takmer identické žaloby viacerých navrhovateliek prostredníctvom toho istého právneho zástupcu s rovnakým odôvodnením bez priloženia tvrdených dôkazov. Navrhovateľke pritom bolo po úmrtí manžela vyplatených plnenie vo výške 13.941,- eur na základe kolektívnej zmluvy odporcu, ďalej jej bolo vyplatené jednorázové odškodnenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vo výške spolu 45.350,- eur, odporca poskytol na úhradu nákladov na pomník sumu 1.495,80 eur. Z titulu úrazového poistenia bolo vyplatených 6.638,78 eur, nad rámec zákona poskytol odporca plnenie vo výške 775,80 eur. Navrhovateľka s rodinou dostala na zmiernenie následkov finančné prostriedky do Ministerstva práce a sociálnych vecí SR sumu 800,00 eur, od vlády SR 66.000,- eur, od Mesta Y. 500,00 eur. J. úrad v J. J. každej rodine poskytol peňažný dar vo výške 1.000,- eur, Ing. J. poskytol peňažný dar vo výške 850,00 eur. Za účelom zmiernenia psychických následkov bol poskytnutý odporcom aj víkendový pobyt v hotelovom zariadení pre rodiny postihnutých zamestnancov. Navrhovateľka obdržala od občianskeho združenia „L. G. D. S. E.“, ktorého je odporca spoluzakladateľom v roku 2009 sumu 2.600,00 eur, v roku 2010 sumu 776,80 eur, 12.8.2010 sumu 100,00 eur, v mesiaci september 2011 sumu 100,00 eur. Pre všetkých pozostalých boli zakúpené poukazy na trojdňový pobyt v Y. O. v hodnote 255,00 eur na osobu s možnosťou vyčerpania do 31.12.2011. Výška peňažných plnení tak spolu predstavuje 140.929,13 eur. V porovnaní s inými smrteľnými úrazmi ide o výnimočne nadštandardné odškodnenie, preto navrhol návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to úmrtným listom manžela navrhovateľky, pracovnou zmluvou, sobášnym listom, rodnými listami detí, výpisom z obchodného registra odporcu, uznesením o vznesení obvinenia ČVS ORP XX/OVK - PD - XXXX, na základe čoho mal preukázaný tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX vyplýva, že nebohý manžel navrhovateľky E. N. bol zamestnancom odporcu s pracovným zaradením ako robotník v bani, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Z úmrtného listu vyplýva, že E. N. dňa 10.8.2009 zomrel. Manželstvo s navrhovateľkou uzavrel XX.X.XXXX, z manželstva pochádzajú deti E. nar. XX.X.XXXX, C., nar. X.X.XXXX, X., nar. XX.X.XXXX.
Z uznesenia V. zo dňa 11.4.2011 vyplýva, že v zmysle § 206 odst. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie voči B. Y., I. P., W.. K. O. z dôvodu obvinenia za prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odst. 1, odst. 3 písm. a, odst. 4 Trestného zákona.
V priebehu konania navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na zásah do jej osobnostných práv, dodnes pociťuje stavy úzkosti a strachu. Odporca pritom porušil hlavne bezpečnostné predpisy a zodpovedá objektívne tak podľa Zákonníka práce ako aj podľa § 420 a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti priložila do spisu časť znaleckého posudku znaleckej organizácie E., ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania, v ktorom sa jednoznačne konštatuje konkrétne porušenie bezpečnostných predpisov, za ktoré zodpovedá odporca. Či ide o jediný posudok na zistenie príčin mimoriadnej udalosti vypracovaný v trestnej veci uviesť nevedela. Na preukázanie protiprávneho konania na strane odporcu navrhla vypočuť svedkov B. Y., I. P., W.. K. O., W.. O. T., Š. G.Á., W.. E. P. Q., ktorí svedkovia sa vyjadria k okolnostiam výbuchu a k nedodržaniu bezpečnostných predpisov zo strany odporcu. Poskytnuté peňažné prostriedky boli poskytnuté aj zo strany tretích osôb a ani tieto nemôžu nahradiť osobnostnú ujmu.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 29.6.2012 uviedla, že z médií bolo známe, že tam nemusel ísť, nemuseli ich tam poslať. Peniaze im manžela nikdy nevrátia. Po psychickej stránke sa nelieči, nenavštevuje odborného lekára, má problémy len s vysokým tlakom. Ich manželstvo bolo pekné, život sa jej obrátil na ruby. Pred smrťou manžela pracovala ako predavačka, túto prácu má zachovanú dodnes.
Odporca v priebehu konania nárok navrhovateľky neuznával s poukazom na svoje písomné stanovisko. Vypočutie svedkov nie je účelné, pretože ako zamestnávateľ uznáva svoju objektívnu zodpovednosť. Na druhej strane má odporca k dispozícii odborný posudok, ktorý uzatváral celé šetrenie M. J. úradu,
ktorého záverečné stanovisko je také, že príčina bola náhle explozívne vyhorenie plynov a v rámci vyšetrovania boli zistené iné nedostatky, ktoré ale priamo nesúviseli so vznikom udalosti. Navrhnutí svedkovia sú zároveň aj obvinenými, pričom vyšetrovanie doposiaľ skončené nie je, preto je vykonanie takýchto dôkazov neopodstatnené. Manžel navrhovateľky ako banský záchranár pritom v rámci výkonu svojho povolania niesol aj takéto riziko.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 odst. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 odst. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 odst. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 195 odst. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom /pracovný úraz/, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
V konaní nebolo sporné, že manžel navrhovateľky E. N. ako zamestnanec odporcu zomrel dňa XX.X.XXXX na následky mimoriadne tragickej udalosti, ktorá sa stala v čase okolo 9.25 hod. v ťažobnom úseku v Y. - E. šachty v chodbe č. XX XXX - X v dôsledku požiaru a následného výbuchu, následkom ktorého utrpelo 20 baníkov smrteľné zranenie. Odporca opakovane uznal svoju pracovnoprávnu zodpovednosť za pracovný úraz v zmysle § 195 odst. 1 Zákonníka práce. Rovnako nebol sporný rozsah poskytnutých plnení navrhovateľke a jej deťom, ktoré plnenie poskytol nielen odporca na základe kolektívnej zmluvy, ale i plnení podľa § 94 odst. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, ďalších plnení z titulu úrazového poistenia a v neposlednom rade i plnení poskytnutých či už vládou SR ako i inými občianskymi združeniami a orgánmi. Výška týchto peňažných plnení predstavuje u navrhovateľky a jej rodiny najmenej 140.929,13 eur. Túto skutočnosť navrhovateľka nepopierala.
Bez akéhokoľvek dokazovania za nesporné a preukázané považoval súd aj to, že smrť manžela navrhovateľky v jeho veku za trvania dlhoročného pokojného manželstva, z ktorého pochádzajú tri deti, je mimoriadne hlbokým a nenapraviteľným zásahom do súkromného života navrhovateľky. V dôsledku smrti manžela sa jej natrvalo zmenil rodinný život stratou manželského vzťahu, stratou vzťahu otca a detí, súkromný život navrhovateľky bol a je poznačený hlbokou duševnou bolesťou a pocitom ľudského nešťastia. V tomto dôsledku je potom nesporné, že v súkromnom živote navrhovateľky došlo k nemajetkovej ujme, ktorá bola vyvolaná tragickou udalosťou, pri ktorej zomrel jej manžel.
Navrhovateľka uplatnila nárok z titulu ochrany osobnosti a konkrétne jej súkromného života s poukazom na § 11 Občianskeho zákonníka, pričom žalovanú peňažnú satisfakciu odôvodnila § 13odst. 2 a odst. 3 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní poukázala na objektívnu zodpovednosť odporcu ako zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce, ale aj na jeho zodpovednosť podľa § 420a Občianskeho zákonníka s tým, že porušil predovšetkým bezpečnostné predpisy. V tejto súvislosti súd udáva, že za smrť manžela navrhovateľky odporca zodpovedá objektívne ako zamestnávateľ v zmysle § 195 Zákonníka práce. Ustanovenie § 195 odst. 1, resp. § 195 odst. 6 Zákonníka práce je s poukazom na to, že manžel navrhovateľky nepochybne zomrel pri pracovnom úraze je vo vzťahu k §
420 a § 420a Občianskeho zákonníka osobitným ustanovením, ktoré má podľa zásady lex specialis derogat legi generali prednosť pred týmito všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, avšak len z pohľadu pracovnoprávnej zodpovednosti. Odporca teda zodpovedá objektívne za pracovný úraz manžela navrhovateľky v medziach pracovnoprávnej zodpovednosti, ktorú skutočnosť opakovane v konaní uvádzal.
Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv /právo na súkromie ako zložka občianskeho práva/ je však zodpovednosťou občianskoprávnou a túto je potrebné vyvodiť z predpisov občianskeho práva. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívneho charakteru, čo znamená, že občianskoprávna sankcia vzniká na objektívnom základe, ktoré nevyžaduje zavinenie. Je preto nadbytočné, aby súd s poukazom na objektívnu povahu zodpovednosti za zásah do osobnostných práv navrhovateľky vykonával dokazovanie na preukázanie zavinenia konkrétnych zamestnancov odporcu, ktorí porušili právne povinnosti. Je to preto, že vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby je pre ňu rovnako závažná bez ohľadu na to, či pôvodca zásahu konal zavinenie alebo nie. Subjektívny prvok zavinenia môže mať význam len pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 odst. 3 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci je zrejmé, že došlo k vzniku neoprávneného zásahu do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby navrhovateľky, a to v udalosti, ktorá zapríčinila smrť jej manžela. Protiprávny zásah spočíva priamo v samotnom objektívnom fakte nezabezpečenia takej prevádzkovej činnosti odporcu, ktorý by požiar a následný výbuch nevyvolal. Neoprávnený zásah, ktorý spočíval vôbec v existencii škodnej udalosti je zásahom, za ktorý zodpovedá odporca bez ohľadu na konštatovanie porušenia konkrétnej povinnosti, pretože pri pracovnoprávnej skutkovej podstate zodpovednostného vzťahu počastuje vznik škodnej udalosti, ujma a príčinná súvislosť bez ohľadu na porušenie konkrétnych právnych povinností, preto rovnakým spôsobom musí odporca zodpovedať aj za prípadnú ujmu navrhovateľky v jej občianskom osobnostnom práve - právo na súkromie. Použitím analógie v zmysle§ 853 Občianskeho zákonníka je možné takúto zodpovednosť vyvodiť aj z § 420a Občianskeho zákonníka, na čo správne poukázala aj navrhovateľka. Je ďalej zrejmé, že ujma, ktorá vznikla navrhovateľke sa týka jej osobnej integrity a nepochybná je i príčinná súvislosť medzi tým, že túto ujmu vyvolal neoprávnený zásah/ existencia udalosti z 10.8.2009/. Podľa názoru súdu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy patrí v zásade vdove po zomrelom zamestnancovi aj popri jej nárokoch z náhrady škody, resp. z nárokoch z titulu úrazového poistenia. / § 16 OZ/.
Súd však nepriznal navrhovateľke ďalšie odškodnenie nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 odst. 2, 3 OZ Súd vychádza zo záveru, že, že nie je vylúčené, ak poskytnuté jednorazové odškodnenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti. Pre takéto ďalšie odškodnenie je však potrebné preukázať mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Navrhovateľke a jej deťom bolo preukázateľne vyplatených zo strany odporcu na základe kolektívnej zmluvy spolu 13.941,- eur, boli im poskytnuté ďalšie plnenia ako gesto súcitu a slušnosti /úhrada ozdravných pobytov a podobne/ a z titulu jednorazového odškodnenia z úrazového poistenia suma 45.350,- eur. Tieto sumy boli účelovo určené práve na zmiernenie bolestí a nešťastia, ktoré ich zasiahlo smrťou najbližšieho. Ide o sumy, ktoré zďaleka prevyšujú odškodnenia vyplácané v obdobných prípadoch. Berúc do úvahy aj ďalšie formy odškodnenia, a to aj od tretích osôb je nepochybné, že navrhovateľke bolo doposiaľ poskytnuté plnenie najmenej o výške 140.929,13 eur, ktoré boli a mali byť použité na zmiernenie psychických následkov navrhovateľky zo straty manžela. Navrhovateľka v konaní nepreukázala taký zásah do jej súkromia, ktorý by odôvodňoval poskytnutie aj peňažnej satisfakcie v zmysle § 13 odst. 2,3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka nemá vážnejšie psychické a duševné následky /nikdy sa neliečia na prípadné psychické problémy, lieči sa na vysoký tlak/, žije naďalej v rodine s deťmi a pracuje na tom istom pracovnom mieste ako pred udalosťou. O svojom súkromí na pojednávaní sa nechcela vyjadrovať i napriek opakovanej výzve zo strany súdu. Na preukázanie zásahov do jej súkromia nenavrhovala ani vykonávanie ďalších dôkazov. Za týchto okolností súd nemohol priznať navrhovateľke požadovanú peňažnú satisfakciu. Súd pritom berie do úvahy aj to, že k usmrteniu manžela navrhovateľky došlo s určitosťou nie úmyselným konaním určitých osôb, na prípadnú záchranu postihnutých osôb urobil odporca maximálne opatrenia a vynaložil maximálnu snahu, odporca opakovane vyjadri ľútosť navrhovateľke nad stratou manžela, pričom aj takýto prejav má určitý satisfakčný efekt a nemožno naň neprihliadať.
Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako neopodstatnený.
V konaní bo úspešný odporca, ktorý náhradu trov konania nepožadoval. Náhradu trov konania žiadala navrhovateľka, ktorá v konaní úspešná nebola /§ 142 odst. 1 O.s.p./, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.