Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6T-2-2012.pdf
PDF · 79.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 29. marca 2012 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. F., nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom Ž. č. XX, okr. S.,
je vinný, že
-v období od X.X.XXXX doposiaľ v S. a inde ako otec maloletej Z. F., nar. X.X.XXXX si čo aj z nedbanlivosti neplní vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu S. č. k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným XX.X.XXXX bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa zaviazla prispievať na jej výživu sumou X.XXX,- Sk mesačne (XX,XX,- Eur) vždy do 15
- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom za uvedené obdodie matke E. E., nar. X.X.XXXX, bytom U. č. XXX, XXX XX S. - H. Š. na výživnom po odrátaní zaplatenej sumy vo výške XXX,- Eur dlhuje najmenej XXX, XXX,- Eur,
teda
-najmenej tri mesiace v období dvoch rokov čo aj z nedbanlivosti si neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
-prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolností podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolností podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa XX.X.XXXX podal prokurátor Okresnej prokuratúry v S. obžalobu na A. F. pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. F., poškodenej E. E. ako aj prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise.
Obžalovaný A. F. na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX vyhlásil, že je nevinný, je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, zaplatil sumu XXX,-Eur. Ďalej uviedol, že viac nemá z čoho platiť, keď bude mať zaplatí. Aj finančné prostriedky, ktoré zaplatil, si musel požičať. V súčasnosti je nezamestnaný, ale je vyučený automechanik, s dcérou v kontakte nie je, lebo matka jej to zakazuje. Obžalovaný ďalej vypovedal, že vždy bol zamestnaný iba na dohodu, na hlavný pracovný pomer nebol nikdy zamestnaný, nakoľko nemal možnosť, avšak ďalej vypovedal, že radšej bude sedieť doma za XX,- Eur, ako na niekoho robiť za XXX,- Eur.
Poškodená E. E. na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý manžel, je povinný platiť na ich spoločnú dcéru Z., nar. X.X.XXXX sumu vo výške XX,XX,- Eur. Obžalovaný dcéru nenavštevuje, nikdy o ňu nemal záujem, ona mu nebránila stretávať sa s ňou. Ohľadne výživného uviedla, že jej obžalovaný vyplatil XXX,- Eur šekom a to dňa XX.XX.XXXX, teda zaplatené mala výživné na svoju dcéru za obdobie do konca novembra XXXX.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný požiadal o odročenia hlavného pojednávania z dôvodu, aby dlžné výživné vyrovnal, súd, keďže prioritou je zaplatenie výživného na maloleté dieťa, uvedené akceptoval a odročil na deň XX.X.XXXX s tým, že zároveň poučil obžalovaného v zmysle § 252 Trestného poriadku.
Keďže sa obžalovaný na hlavné pojednávanie dňa XX.X.XXXX bez ospravedlnenia nedostavil, súd teda vykonal hlavné pojednávanie s poukazom na znenie § 252 Trestného poriadku v jeho neprítomnosti.
Poškodená E. E. vypovedala, že obžalovaný ju nekontaktoval, zvyšnú časť dlžného výživného za 4 mesiace, teda za mesiace december XXXX a január, XXXX, február XXXX a marec XXXX nevyplatil.
Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil nasledovné:
Rozsudkom Okresného súdu S., č. k. XXP XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej obžalovaný sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Z. F., nar. X.X.XXXX sumou XX,XX,- Eur (X.XXX,- Sk) mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15 - dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom X.X.XXXX. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
Z predloženej poštovej poukážky vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX poukázal poškodenej E. E. sumu vo výške XXX,- Eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva S. vyplýva, že obžalovaný je od XX.X.XXXX až doposiaľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Zo správy spoločnosti B. -F., s.r.o., Z. Š. vyplýva, že obžalovaný v rozhodnom období pracoval na základe dohody o vykonaní prác ako vodič nákladnej dopravy v mesiacoch máj až september XXXX. s dodržiavaním pracovnej disciplíny nemal problémy, pracovný pomer bol ukončený po vzájomnej dohode.
Z pripojeného odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dva razy súdne trestaný, rozhodnutím Okresného súdu S. , sp. zn. XT XXX/XX a naposledy trestným rozkazom Okresného súdu S., sp. zn. XT XX/XX, avšak v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Lustráciou bolo zároveň zistené, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu S. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXT XX/ XX v zmysle § 285 písm. e) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby podanej na neho pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný A. F. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný jednak vlastnou výpoveďou, ako aj výpoveďou svedkyne E. E.. K obrane obžalovaného, že neplatil výživné v celom rozsahu, pretože nemal z čoho platiť, a musel by si požičať, je treba povedať, že obžalovaný v inkriminovanom období sa vôbec neuchádzal o zamestnanie, pričom mu v tom nebránili žiadne objektívne skutočnosti. Nemal záujem nájsť si prácu, resp. zamestnať sa na hlavný pracovný pomer, naopak o jeho nezáujem o prácu svedčí aj postoj, že radšej bude doma za XX,- Eur ako pracovať za XXX,- Eur na niekoho iného. Súd považuje výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu na maloletú dcéru obžalovaného za primeranú jej veku a potrebám.
Podľa § 62 ods. 5 zákona číslo 36/2005 Z.z. zákon o rodine v platnom znení výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.2 zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona, pretože po objektívnej stránke naplnil zákonné znaky uvedenej skutkovej podstaty tým, že najmenej štyri mesiace v období dvoch rokov neprispieval na výživu svojej dcéry.
Obžalovaný bol povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom. Obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť za stanovené obdobie, aj keď súd samozrejme bral do úvahy, že časť výživného zaplatil. Táto skutočnosť ho však nezbavila zodpovednosti a trestnosť činu nezanikla, nakoľko nebolo zaplatené dlžné výživné za X mesiace (december XXXX, január až marec XXXX), pričom na naplnenie skutkovej podstaty prečinu uvedeného v zmysle § 207 ods. 1 Trestného zákona stačí, ak zodpovedný subjekt neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Po subjektívnej stránke naplnil obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty citovaného trestného činu tým, že súc si vedomý skutočnosti, že je povinný platiť na maloletú výživné nekonal tak, hoci k tomu mal, resp. objektívne mohol mať v žalovanom období dostatočný príjem.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v citovanom § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ale ani priťažujúcu, nakoľko aj keď odsúdený už v minulosti bol, v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, preto súd predchádzajúce odsúdenia nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Dospel preto k záveru, že na prevýchovu obžalovaného nebude potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho
osobnej slobody ale dostatočným na nápravu bude aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú považoval za dostatočnú a počas ktorej je povinný viesť riadny život, v opačnom prípade súd, a to aj počas jej plynutia rozhodne, že sa obžalovaný neosvedčil a nariadi výkon takto odloženého trestu.
Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.