Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-127-2010.pdf
PDF · 114.34 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/127/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s. so sídlom v Bratisalve, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, zast. Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri Starej Prachárni č. 13, IČO: 36 866 733, proti odporcovi: J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K., S. XX, v konaní o zaplatenie sumy 1,33 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1,33 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 25,31 EUR, z toho trovy súdneho poplatku vo výške 16,60 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 25,42 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri Starej prachárni 13 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 31.3.2006 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 40,- Sk ( 1,33 EUR ). Zároveň sa domáhal aj priznania náhrady trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok Slovenského rozhlasu bola na navrhovateľa postúpená žalovaná pohľadávka, pričom odporca bol zo strany pôvodného veriteľa, t.j. Slovenského rozhlasu oboznámený s postúpením pohľadávky a zároveň bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z titulu koncesionárskych poplatkov vo výške 40,- Sk. Táto pohľadávka vznikla nezaplatením koncesionárskych poplatkov za obdobie december 2004. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca potvrdil vznik povinnosti platiť poplatok aj tým, že v roku 2005 poukazoval platby za rozhlasový prijímač Slovenskému rozhlasu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods.3 a § 4a ods.1 a ods.2 zákona o koncesionárskych poplatkoch mal navrhovateľ za to, že odporca bol povinný platiť koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač vždy do 15.dňa v mesiaci v období od 1.9.1999 do 31.7.2003 vo výške 30,- Sk a v období od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40,- Sk za každý prijímač. Ďalej poukázal na ustanovenie § 8 ods.3 zákona o koncesionárskych poplatkoch, podľa ktorého ak je platiteľ koncesionárskeho poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, Slovenský rozhlas ho písomne vyzve na splnenie povinnosti. Navrhovateľ mal za to, že napriek splneniu tejto povinnosti zo strany Slovenského rozhlasu, odporca výzvu na zaplatenie dlhu ignoroval, pričom neoznámil navrhovateľovi žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik povinnosti platiť koncesionársky poplatok, napríklad zničenie alebo neopraviteľnosť prijímača, resp. jeho prevod na inú osobu.
Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že si nie je vedomý svojho dlhu.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že v priebehu tohto konania došlo k zmene obchodného mena navrhovateľa, ako aj k zmene jeho sídla. Obchodným menom navrhovateľa v období od 8.7.2005 do 11.5.2007 bolo BSP Lawyer Partners, a.s.. Obchodným menom navrhovateľa v období od 12.5.2007 ako aj v súčasnosti je Lawyer Partners, a.s.. Jeho sídlom v období od 31.1.2006 do 7.1.2008 bolo: Benediktiho 5, Bratislava. V období od 8.1.2008 do 11.6.2009 došlo k ďalšej zmene sídla navrhovateľa na: Trenčianska 53/A. V období od 12.6.2009 až doposiaľ je ako sídlo navrhovateľa zapísané: Prievozská 37, Bratislava.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto zistil skutkový stav veci:
Z Realizačnej zmluvy č.1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005, súd zistil, že Slovenský rozhlas so sídlom v Bratislave, Mýtna č.1, IČO: 00 167 355 ako postupca a navrhovateľ - spoločnosť BSP Lawyer Partners, a.s. so sídlom v Bratislave, Prepoštská č.8, IČO: 35 144 471 ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok postupcu z koncesionárskych poplatkov na postupníka. Z článku II bodu 2 zmluvy vyplýva, že postupca je ku dňu podpísania tejto zmluvy veriteľom pohľadávok koncesionárskych poplatkov fyzických, právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb podľa odovzdanej databázy k 30.6.2005. Z článku III zmluvy vyplýva, že postupované pohľadávky sú špecifikované identifikáciou dlžníkov a výškou pohľadávok, pričom identifikácia dlžníka obsahuje vo vzťahu k fyzickým osobám údaje o mene a priezvisku, bydlisku a čísla SIPO. Výška pohľadávok je identifikovaná zákonnou výškou koncesionárskeho poplatku, počtom rozhlasových prijímačov a dĺžkou omeškania. Z článku IV zmluvy vyplýva, že súčasťou tejto zmluvy je Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok.
Z Protokolu o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č.1 zo dňa 20.9.2005 súd zistil, že textový súbor tohto protokolu obsahuje zoznam pohľadávok právnických osôb za obdobie od 8.6.1999 do 30.6.2005 a zoznam pohľadávok fyzických osôb za obdobie od 15.1.2002 do 30.6.2005. Hmotný nosič bol odovzdaný postupcom dňa 20.9.2005 štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa ( postupníkovi ).
Z listinného dokladu označeného ako Potvrdenie súd zistil, že Slovenský rozhlas potvrdil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 preukázal odporcovi ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky a zároveň ho vyzval na úhradu nedoplatku na koncesionárskom poplatku písomnou formou v podobe doporučenej zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 20.10.2005.
Z listu Slovenského rozhlasu, označeného ako Výzva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 ( č.l.-3 spisu ) adresovaného odporcovi súd zistil, že Slovenský rozhlas odporcovi oznámil, že ku dňu 20.9.2005 eviduje nedoplatok na koncesionárskom poplatku v celkovej výške 40,- Sk. Zároveň mu oznámil, že dňa 20.9.2005 postúpil pohľadávku voči jeho osobe titulom nedoplatku na koncesionárskom poplatku obchodnej spoločnosti BSP Lawyer Partners, a.s. so sídlom v Bratislave. Slovenský rozhlas odporcu s poukazom na ust. § 8 ods. 2 zákona vyzval, aby splnil svoju zákonnú povinnosť a zaplatil uvedený nedoplatok v plnej výške v lehote 21 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na účet spoločnosti BSP Lawyer Partners, a.s.
Z Výpisu nedoplatkov odporcu evidenčné číslo 0510192941 (čl. 4 spisu) súd zistil, že odporca nezaplatil predpísaný koncesionársky poplatok vo výške 40,- Sk za mesiac december 2004.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C 144/2006-326 zo dňa 20.10.2008 súd zistil, že súd návrh Slovenského rozhlasu o určenie, že Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 uzatvorená medzi Slovenským rozhlasom a spoločnosťou Lawyer Partners, a.s. so sídlom v Bratislave
a na jej základe Realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.9.2005 uzatvorená medzi Slovenským rozhlasom a spoločnosťou Lawyer Partners a.s. a Realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.1.2006 uzatvorená medzi tými istými subjektami sú neplatné, zamietol. Zároveň určil, že právny vzťah založený vyššie citovanými zmluvami naďalej trvá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2008.
Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 27.7.2010 súd zistil, že platby boli hradené cestou sústredeného inkasa pohľadávok obyvateľov (SIPO) a pokiaľ došlo k vzniku nejakého nedoplatku, nevznikli jeho zavinením, ale zrejme chybným zúčtovaním zo strany spracovateľa platieb. Platby boli hradené spoločne s ďalšími inkasnými poplatkami, u ktorých nie sú evidované žiadne dlžné pohľadávky. K nedôslednému zúčtovania poplatkov mohlo dôjsť v súvislosti so zmenou jeho bydliska ako táto okolnosť vyplýva aj zo žaloby, kde žalobca chybne označil adresu pobytu odporcu ako ul. B. v Košiciach, na ktorej už viac rokov nebýva a túto skutočnosť aj riadne oznámil príslušným úradom. Pretože nie je možné zo žaloby zistiť, ktorého dlžného obdobia sa pohľadávka týka, vzniesol z opatrnosti aj námietku premlčania, ak by sa preukázala jeho zodpovednosť za vznik dlhu. Súčasne poukázal na neprimerane vysoké trovy konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke. Žiada, aby ich súd žalobcovi nepriznal, nakoľko nie je si vedomý existencie dlhu a žalobu pokladá za neodôvodnenú. V prípade iného právneho posúdenia sporu navrhuje trovy žalobcovi nepriznať z dôvodu, že vznik sporu odporca nezavinil.
Podľa ust. § 13 ods. 7 zák. č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na vyberanie a vymáhanie koncesionárskeho poplatku ako aj úrokov z omeškania, ktoré bol platiteľ povinný zaplatiť do 31.3.2008 sa použije zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zák. č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 1 zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zák. č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len „poplatok“ ), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zák., platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.
Podľa ust. § 3 ods. 3 cit. zák., platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15.dňa v mesiaci.
Podľa ust. § 3 ods. 6 cit. zák., povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zák., príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas.
Podľa ust. § 4a ods. 1 cit. zák, v znení zákona č. 188/1999 Z.z., účinnom do 31.7.2003, mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30,- Sk a televíznych prijímačov je 75,- Sk.
Podľa ust. § 4a ods. 1 cit. zák., v znení zákona č. 241/2003 Z.z., účinnom do 20.2.2006, mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40,-Sk a televíznych prijímačov je 100,- Sk.
Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zák., vyberateľom poplatkov je právnická osoba na základe zmluvného vzťahu s príjemcom poplatkov.
Podľa ust. § 8 ods. 1 cit. zák., ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2,3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.
Podľa ust. § 8 ods. 2 cit. zák., ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako 1 mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3, 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 8 ods. 3 cit. zák., ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej § 101-110. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla titulom koncesionárskych poplatkov, ktoré bol odporca povinný platiť za december 2004.
V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že Slovenský rozhlas evidoval odporcu ako platiteľa koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač pod evidenčným číslom 0510192941. Z výpisu nedoplatkov odporcu súd zistil, že odporca od roku 2005 svoju povinnosť platiť koncesionárske poplatky plnil. Z tohto prehľadu je ďalej zrejmé, že odporca nezaplatil koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač predpísaný vo výške 40,- Sk za mesiac december 2004.
Z vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 13 ods.7 zák. č. 68/2008 Z.z., ktorým bol zrušený zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch vyplýva, že na vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, na ktoré vznikla platiteľovi povinnosť do 31.3.2008, je potrebné použiť predchádzajúcu právnu úpravu a teda zák. č. 212/1995 Z.z. V danom prípade bolo potrebné predmetnú vec posúdiť práve podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pretože predmetom uplatneného nároku boli nezaplatené koncesionárske poplatky za obdobie rokov 2004 a 2005, teda pred účinnosťou novej právnej úpravy.
Súd mal za to, že odporca spĺňa definíciu platiteľa poplatkov v zmysle vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 zák. č. 212/1995 Z.z. (ďalej iba zákon o koncesionárskych poplatkoch) a teda, že je fyzickou osobou, ktorá prijímač v danom období vlastnila. K tomuto záveru súd dospel vychádzajúc zo skutočnosti, že Slovenský rozhlas evidoval odporcu ako vlastníka prijímača, keďže sa prihlásil ako platiteľ poplatkov, ako aj na základe výpisu nedoplatkov odporcu za žalované obdobie, z ktorého je zrejmé, že tento čiastočne svoju povinnosť plnil, pretože predpísaný koncesionársky poplatok v posudzovanom období viac krát zaplatil. Súd mal za to, že povinnosť platiť koncesionárske poplatky odporcovi nezanikla, pretože odporca nepreukázal, resp. súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť tento záver. Týmito skutočnosťami sú v zmysle ust. § 3 ods. 9 zákona o koncesionárskych poplatkoch zničenie prijímača, neopraviteľnosť prijímača alebo skutočnosť, že prijímač bol predaný, darovaný alebo zverený na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Mesačná výška poplatku za používanie rozhlasového prijímača pre fyzickú osobu je stanovená v § 4a ods. 1 zákona o koncesionárskych poplatkoch, pričom v období od 1.8.2003 (až doposiaľ) bola určená vo výške 40,- Sk.
Vzhľadom k tomu, že odporca nesplnil svoju povinnosť zaplatiť koncesionársky poplatok tak, ako to zákon ukladá, dostal sa do omeškania so zaplatením poplatku v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o koncesionárskych poplatkoch. Súd mal za to, že v danom prípade bola splnená povinnosť Slovenského rozhlasu písomne vyzvať odporcu na splnenie povinnosti v zmysle ust. § 8 ods. 2 citovaného zákona po tom, čo sa odporca dostal do omeškania so zaplatením poplatku dlhšie ako 1 mesiac odo dňa splatnosti poplatku. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z listu Slovenského rozhlasu označeného ako výzva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov zo dňa 20.10.2005. Splatnosť koncesionárskeho poplatku vyplýva z ust. § 3 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého je každý platiteľ poplatku povinný zaplatiť tento poplatok vyberateľovi poplatku do 15. dňa v mesiaci.
Súd mal ďalej za preukázanú aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto spore, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s pôvodným veriteľom - Slovenským rozhlasom, so sídlom Bratislava, Mýtna č. 1. Z Realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005 totiž súd zistil, že pôvodný veriteľ - Slovenský rozhlas, ako postupca a spoločnosť navrhovateľa ako postupník uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu z koncesionárskych poplatkov na postupníka. Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka uplatňovaná voči odporcovi touto žalobou.
Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
V danom prípade mal súd za to, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená platne, o čom svedčí aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C 144/2006-326 zo dňa 20.10.2008, ktorým súd návrh na určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok medzi Slovenským rozhlasom a navrhovateľom zamietol a určil, že právny vzťah založený týmito zmluvami naďalej trvá. Súd mal za to, že postúpená pohľadávka, týkajúca sa predmetnej veci bola v zmluve dostatočne individualizovaná identifikáciou dlžníka a výškou pohľadávky. Nastali tak účinky postúpenia a teda, že postupca stratil postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a postupník sa stal veriteľom, pretože nadobudol pohľadávku voči odporcovi. Na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Obč. zák. nie je potrebný súhlas dlžníka. Tento však musí byť o postúpení vyrozumený. Inak môže plniť dlh voči pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť záväzku. Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi. Táto povinnosť sa ukladá pôvodnému veriteľovi. V danom prípade z listu Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 adresovaného odporcovi, ktorým bol zároveň vyzvaný na úhradu nedoplatku, súd zistil, že Slovenský rozhlas ako postupca a pôvodný veriteľ odporcovi oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť navrhovateľa. Aj v prípade, že by odporca tvrdil, že predmetné oznámenie sa nedostalo do jeho dispozície, účinnosť postúpenia pohľadávky môže byť privodená v zmysle ust. § 526 ods. 1 Obč. zák. aj tým, že nový veriteľ (postupník) preukáže voči dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky. Existencia takejto platnej zmluvy bola v konaní preukázaná a preto súd dospel k záveru, že v danom prípade vznikli právne účinky postúpenia aj voči odporcovi a tým aj jeho povinnosť plniť novému veriteľovi - navrhovateľovi.
Súd posúdil obranu odporcu a dospel k záveru, že námietky odporcu sú irelevantné. Pokiaľ ide o námietku nedôsledného zúčtovania poplatkov s tým, že platby platil prostredníctvom sústredného
inkasa, súd mal za to, že táto námietka je nedôvodná, keďže odporca nepreukázal relevantným listinným dôkazom zaplatenie koncesionárskeho poplatku za december 2004. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd s poukazom na ust. § 100 a 101 OZ mal za to, že námietka premlčania je nedôvodná, keďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 31.3.2006, pohľadávka právneho predchodcu žalobcu titulom koncesionárskeho poplatku za december 2004 bola splatná do 15. decembra 2004 a 3 ročná premlčacia lehota uplynula 15. decembra 2007. Keďže návrh bol podaný v 3-ročnej premlčacej lehote, súd na námietku premlčania vznesenú odporcom neprihliadol.
Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 40,- Sk, t.j. 1,33 EUR.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V danom prípade, v zmysle zásady úspechu v konaní a vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi patrí právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý v spore úspech nemal.
Trovy navrhovateľa predstavujú jednak súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 16,60 EUR (podľa položky 1a sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov), ako aj odmena za zastupovanie, keďže navrhovateľa v tomto spore zastupoval advokát resp. právnická osoba založená podľa zákona o advokácii na účel výkonu advokácie v zmysle ust. § 26 ods. 4 O.s.p.
Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.964,- Sk , t.j. 65,19 EUR za 3 úkony právnych služieb (príprava a prevzatie zastúpenia, predsúdna upomienka, návrh na súd).
Za účelné trovy právneho zastúpenia považuje súd 2 úkony právnej služby a to prevzatie, príprava zastúpenia a podanie návrhu na začatie konania 1 úkon 16,60 EUR a režijný paušál 2x 4,97 EUR (§ 10 a § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), pričom právnym zástupcom žalobcu uplatnený úkon predsúdna upomienka nie je úkonom právnej služby v zmysle citovanej vyhlášky.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dáva súdu možnosť využiť moderačné právo v drobných sporoch. Na rozdiel od ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v takomto prípade nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a nemusí ísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že sa jedná o drobný spor, postačuje, ak trovy konania sú neprimerané k výške uplatnenej pohľadávky. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou, hodnotou sporu a medzi výškou trov, ponechal zákonodarca na súdnu prax. S ohľadom na sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej odmeny advokátov, ktorá je stanovená všeobecne záväznými predpismi, by bolo neprimerané priznať právnemu zástupcovi trovy, ktoré prevyšujú hodnotu sporu. Aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak konajúci súd dospel k záveru, že je potrebné náhradu trov konania nepriznať alebo znížiť. Je vždy potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu ako aj na to, ako sa dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci. Podstata základného práva na súdnu ochranu, článok 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne konať tak, aby bola jeho právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať resp. brániť v reálnom uplatnení práva. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v tomto konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu trov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Prejednávaná vec je drobným sporom bez zložitých právnych úprav, kedy vyhotovenie žaloby nemožno považovať za náročný a zložitý proces a navyše sa jedná o hromadne podávané žaloby. Vzhľadom na jednoduchosť sporu a opakovaní úkonov v mnohých veciach, ako aj s prihliadnutím na primeranosť trov konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, súd dospel k záveru, že trovy konania sú opodstatnené do výšky zaplateného súdneho poplatku a v časti trov právneho zastúpenia, pričom za primerané považuje súd 20% účelne vynaložených trov právneho zastúpenia.
Preto súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh 16,60 EUR a 20% účelne vynaložených trov konania - 2 úkony, 2x 16,60 EUR plus režijný paušál 2x 5,44 EUR, plus 2x 16,60 EUR, t.j. účelné vynaložené trovy činili 44,08 EUR z toho 20% - 8,82 EUR plus súdny poplatok 16,60 EUR, trovy právneho zastúpenia 25,42 EUR.
Aj keď si žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia aj za úkon - predsúdna upomienka, súd mal za to, že takýto úkon nemožno v súlade s ust. § 14 cit. vyhlášky považovať za úkon právnej služby, preto ho súd nezapočítal do trov konania žalobcu.
V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného