Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-80-2012.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/80/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, za ktorú koná ako advokát, spoločník a konateľ JUDr. Branislav Fridrich, PhD. proti povinnému Y. W. , narodeného XX. XX. XXXX, bytom Z., L. V. XXX/X, vedenej pod zn. EX 106/2004 súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru č. 5, o vymoženie sumy 370,68 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er 467/2004 -18 zo dňa 31. 01. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, p o t v r d z u j e.
Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva, nemôže byť riadnym exekučným titulom, pretože od počiatku nezodpovedá stanoveným zákonným požiadavkám. Notárska zápisnica č. N 4197/2003, NZ 97012/2003 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola spísaná len so zástupcom povinného. Dohoda o plnomocenstve medzi Mgr. Kušnírom a povinným je absolútne neplatná. Neplatné je aj uznanie dlhu v mene povinného i udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný oprávnenému v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Povinnému by bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcna určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Vyslovil názor, že možno uznať len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne. Zástupca povinného určil lehotu dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným. Pretože splnomocnenie vytvára široký priestor pre splnomocnenca, považoval ho súd za neplatné a poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, bola použitá predtlač splnomocnenia, kde už dopredu bola určená osoba, ktorá bude konať za povinného pri spísaní notárskej zápisnice. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Predložená notárska zápisnica tak podľa okresného súdu nemôže byť exekučným titulom.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený v zákonnej 15 dňovej lehote. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že: „všeobecný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav, a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou vyššie uvedeného ustanovenia sa všeobecný súd postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci, ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu právneho štátu - zásadu legality.“ Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) sa preto nemôže zaoberať skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Následne oprávnený namietal, že všeobecný súd interpretoval a aplikoval ust. § 45 ods. 2 ZoRK tak, ako by upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky bližšie špecifikované v ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK. Exekučný súd však môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Exekučný súd tak porušil nielen princíp legality, ale i zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. V tomto prípade exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Opäť konštatoval, že z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Práve porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých skutočností nepovažuje predmetnú notársku zápisnicu zo dňa 05. 10. 2003, spísanú pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom za spôsobilý titul pre exekúciu. Uznesenie okresného súdu tak spĺňa podmienky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a k najzásadnejším argumentom uvádzaným oprávneným v odvolaní dodáva nasledovné :
Odvolací súd námietku oprávneného, že exekučný súd už exekučný titul preskúmaval v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie, neuznal za dôvodnú. Predpokladom na vedenie exekúcie
voči dlžníkovi je exekučný titul ( § 41 Exekučného poriadku). Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 Exekučného poriadku), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii ( § 50 Exekučného poriadku), na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie ( § 58 Exekučného poriadku). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
Zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci ( že zmluva uzavretá medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 je absolútne neplatná) je postačujúci pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Možno dodať, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti, na plnenie obsiahnuté v zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Žiadne iné podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto ustanovení, nemožno vyvodiť.
Odvolací súd dospel rovnako ako súd prvého stupňa k záveru o neplatnosti uvedeného plnomocenstva, čoho nezvratným následkom je i neplatnosť samotnej notárskej zápisnice, pretože neprávo nemožno zhojiť právom. Keďže v prejednávanej veci riadny exekučný titul nie je daný, pričom na podmienku existencie a trvania exekučného titulu súd prihliada v každej fáze exekučného konania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Na záver odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení svojho rozhodnutia nereagoval na námietky oprávneného uvedené v odvolaní, ktoré sa zjavne netýkali rozhodnutia okresného súdu. Odôvodnenie odvolania oprávneného sa vzťahovalo k exekučnému titulu, ktorým mal byť rozhodcovský rozsudok a posudzovanie platnosti rozhodcovskej doložky, ktoré skutočnosti neboli predmetom posudzovania a rozhodnutia okresným súdom v napadnutom uznesení.
Keďže odvolaním bolo napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, výrok okresného súdu o náhrade trov exekúcie zostáva podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.