Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-229-2011.pdf
PDF · 95.34 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/229/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, 2/ K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, 3/ X.. O. N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/XX, 4/ C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, 5/ U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, 6/ S. N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., W. XX/XX, 7/ D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, 8/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., S. XX/X, proti odporcom: 1/ K.. K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., N. 3, 2/ S.. C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., N. 3, o vypratanie nebytového priestoru, o odvolaní odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. 05. 2011 č. k. 10C/117/2004-383, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľom v 1/ až 8/ rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť vypratať nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa na prízemí vpravo obytného domu na S. ulici súp. č. XX, orientačné číslo XX v J., vedený Správou katastra Komárno na LV č. XXXX kat. úz. J. ako stavba na parc. č. 583/1 a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia v 1/-8/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru „N.“ vedeného na LV č. XXXX kat. úz. J. a nachádzajúceho sa v dome súp. č. XX, postavenom na parc. č. 583/1 - zastavaná plocha o výmere 250 m2, ktorý sa označuje ako priestor č. 1. Predmetný nebytový priestor užíva odporkyňa v 1/ rade bez právneho dôvodu a to bez platnej nájomnej zmluvy, ktorú otázku riešil už súd ako predbežnú v konaní Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C 239/1992 a jej neplatnosť vyvodil z absencie súhlasu mestského úradu, ktorý vyžadoval vtedy platný zák. č. 116/1990 Zb. v ust. § 3 ods. 2, 4. Odporkyňa však majúci sa vypratať priestor užíva, čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, podľa ktorého je odporkyňa v 2/ rade vedená ako štatutárny orgán I. n.o. so sídlom J., N. 3, ktorá spoločnosť má prevádzkarne uvádzané od 23. 11. 2007 v J., na S. ul. č. XX a rovnako tak odporkyňa v 1/ rade tento priestor uvádzala v živnosti aj v roku 1998. S poukazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka preto považoval návrh voči odporkyni v 1/ rade za dôvodný. V prípade odporcu v 2/ rade, ktorý si svoje právo užívať nebytový priestor odvodzoval od svojho vlastníckeho práva k nemu, keďže tento vybudoval, vychádzal z konania Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C 64/2008. Uviedol, že v uvedenom konaní sa odporca v 2/ rade domáhal určenia vlastníckeho práva k majúcemu sa vypratať nebytovému priestoru, pričom jeho návrh bol rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 03. 01. 2011 č. k. 8Co/90/2010 zamietnutý. Mimo iného sa v tomto rozhodnutí konštatuje, že vlastnícke právo navrhovateľov k nebytovému priestoru
vyplýva aj z rozhodnutia Krajského úradu v Nitre zo dňa 26. 07. 2001 č. 2001100165/Fe, kde sa konštatuje, že pri prevode bytov a nebytových priestorov do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov, ako vlastníkov bytov, prešiel i nebytový priestor užívaný odporcami. Odporca v 2/ rade rekonštrukciou stavby nevytvoril novú stavbu, pretože podstatným spôsobom nezmenil základné stavebné prvky, ako sú napr. nosné priečky. Uzavrel preto, že odporcami namietané skutočnosti sú právne irelevantné, z ktorého dôvodu zamietol i návrhy odporcov na doplnenie dokazovania a odporcom, ktorí neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľov, uložil povinnosť vypratať dotknutý nebytový priestor tak, ako to požadovali navrhovatelia vo svojom návrhu. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 OSP, pričom v konaní úspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podali odporcovia v 1/ a 2/ rade v zákonnej lehote odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť. Dôvodili, že označené konania nemohli byť podkladom k rozhodnutiu v predmetnej veci, keďže v konaní Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C 239/99 súd vyslovil neplatnosť výpovede danej odporkyni v 1/ rade a v konaní 9C 64/2008 odvolací súd vylúčil akékoľvek konštatovanie, že by navrhovatelia boli vlastníkmi ním vybudovanej kancelárie. Rovnako tak nemohol vychádzať z LV č. XXXX pre kat. úz. J., pretože nebytový priestor bližšie identifikovaný nie je a ani kúpne zmluvy, ktorými ho navrhovatelia nadobudli, bližšiu identifikáciu neuvádzajú. Zápis Správy katastra Komárno je tak nad rámec kúpnej zmluvy a v rozpore so zákonom, z ktorého dôvodu sa navrhovatelia mohli domáhať len vypratania nebytového priestoru. Obdobne i rozhodnutie Krajského úradu v Nitre, o ktoré prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel, je rozhodnutím, ktorým Krajský katastrálny úrad prekročil svoje kompetencie dané mu zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, keďže posudzovanie charakteru časti bytového domu a jeho stavebných prvkov do jeho právomoci nepatrí. Uvedené rozhodnutie je teda protizákonné, nulitné a nie je ho možné použiť. Ďalej uviedli, že nebytový priestor navrhovateľov nikdy neužívali, neužívajú, a preto ho nemôžu vypratať. V tejto súvislosti poukázali na výpis uznesenia Mestského zastupiteľstva v Komárne č. 520/1998, ktorým bol schválený odpredaj nebytového priestoru „N.“ pre odporkyňu v 1/ rade za kúpnu cenu 228.748,- Sk a na ňu nadväzujúcu kúpnu zmluvu, ako i uznesenie č. 736/2002, ktorým bol schválený odpredaj nebytového priestoru do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov obytného domu na S. ul. č. XX v J.. Rozdiel medzi nimi vzhliadli v cene a v pomenovaní „N.“ oproti nebytovému priestoru vytvorenému zo spoločných častí domu. Z LV č. XXXX pre kat. úz. J. zo dňa 10. 07. 2002 vyvodili, že v súbore stavieb obytného domu v J., na S. ul. č. XX sú vedené 3 nebytové priestory a to obchod predaný pôvodne manželom J., kancelária vybudovaná odporcom v 2/ rade, ako aj neidentifikovaný nebytový priestor vo vlastníctve navrhovateľov. Za dôkaz vylučujúci totožnosť kancelárie a nebytového priestoru vo vlastníctve navrhovateľov označili i stanovisko Mesta Komárno, podľa ktorého kancelária nebola vytvorená zo spoločných častí domu, čo potvrdzuje i vyjadrenie Mesta Komárno zo dňa 19. 06. 2001 a znalecký posudok č. 67/2011 znalca z odboru stavebníctva, ktorý určil, že kancelária nebola vybudovaná zo spoločných častí a zariadení domu a jej výstavbou vznikla nová stavba. Namietali tiež, že v konaní nebolo preukázané, že by bola kancelária prevedená na Mesto Komárno, z čoho vyvodili záver, že na navrhovateľov bolo prevedené vlastnícke právo k inému nebytovému priestoru. V neposlednom rade vytkli prvostupňovému súdu, že si od navrhovateľov nevyžiadal také základné dokumenty, akými sú výzva na vypratanie, oznámenie o ich nároku na konkrétny a preukázaný nebytový priestor a že sa nevysporiadal so stále platnou nájomnou zmluvou.
Navrhovateľ v 1/ rade vo svojom odvolacom návrhu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Dôvody uvádzané odporcami v ich odvolaní označil za zavádzajúce, keď odporcovia nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru, pričom prvostupňový súd dôvodne vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 10. 2010, ktorým bol zamietnutý návrh odporcu v 2/ rade na určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru, ako i rozhodnutia Krajského úradu v Nitre, Katastrálneho úradu zo dňa 26. 07. 2001. Odporcami predkladaný znalecký posudok ako nový dôkaz nemožno akceptovať, keďže tento vychádza z predpokladu, že sa jednalo o prejazd, čo bolo v konaní vyvrátené dôkazmi a výsluchom svedkov. taktiež uviedol, že v obytnom dome sú len dva nebytové priestory a to nebytový priestor predaný manželom J. a kancelária vybudovaná odporcom v 2/ rade.
Navrhovatelia v 2/ až 8/ rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli taktiež rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť dôvodiac, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec posúdil správne i po právnej stránke. S obsahom odvolania odporcov sa nestotožnili, keďže nezodpovedá skutočnosti, výsledkom vykonaného dokazovania a je len ďalším predlžovaním konania, ktorý stav odporcom len
vyhovuje. Uviedli, že ich bytový dom bol v radovej zástavbe rodinných domov a z ulice mal 2 vchody. Jeden do schodišťa a druhý slúžil ako podjazd pre motorové vozidlá do dvora. Po tom, čo mesto zriadilo na prízemí domu mliečny bar, pre jeho potreby bol využitý aj podjazd, ktorý po zabudovaní vnútornej strany a strany z ulice slúžil ako sklad. Z tohto priestoru potom bola odporcami vytvorená kancelária odporcu v 2/ rade a miestnosť predajne s vchodom z bočnej strany domu. Nešlo teda o samostatnú stavbu tak, ako to prezentujú odporcovia, k čomu má slúžiť i znalecký posudok, ktoré závery nezodpovedajú skutočnosti a ktorý bol vyhotovený na objednávku odporcov bez ich súčinnosti. Označenie nebytového priestoru napadnutým rozhodnutím je určité, úplné a dostačujúce a tvrdenie odporcov, že ide o dva rozdielne nebytové priestory, je zavádzajúce.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcov na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP, konanom v neprítomnosti riadne predvolaný navrhovateľov v 2/-8/ rade (§ 101 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľov, ktorým sa po pripustení jeho zmeny uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2010 č. k. 10C 117/2004-335 domáhali, aby súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť vypratať nebytový priestor - prízemie - priestor č. 1, nachádzajúci sa na prízemí vpravo obytného domu v J., na S. ulici, súp. č. XX, orientačné č. XX, vedeného Správou katastra Komárno na LV č. XXXX kat. úz. J. ako stavba na parc. č. 583/1 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
V súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie o návrhu navrhovateľov po tom, čo odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 30. 04. 2008 č. k. 10C 117/04-192 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť, ako i nedostatočne zistený skutkový stav veci. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd osvetlil inštitút a zásady, ktorými je potrebné sa riadiť pri poskytovaní ochrany vlastníckeho práva vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva a ktorý je zakotvený v citovanom ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Od týchto záverov odvolací súd nemá dôvod sa odkloniť, preto na ne len ako na stále platné poukazuje a duplicitne ich opakovať nebude.
Z hľadiska skutkových zistení bolo v tomto konaní preukázané, že na LV č. XXXX kat. úz. J. je vedená nehnuteľnosť parc. č. 583/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 250 m2 a na nej postavený bytový dom súp. č. XX. Byty nachádzajúce sa v tomto bytovom dome, ako i podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v liste vlastníctva uvedených podielov sú vedené vo výlučnom, príp. podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1/ až 8/ rade a S. I.. V predmetnom liste vlastníctva sú taktiež zapísané i dva nebytové priestory a to nebytový priestor na prízemí ako priestor č. 1 na mene navrhovateľov v 1/ až 8/ rade v tam uvedených podieloch a predajňa na prízemí ako priestor č. 1-1 na mene N. P.. Titulom nadobudnutia nebytového priestoru u navrhovateľa v 1/ rade bola zaopatrovacia zmluva, u navrhovateľky v 2/ rade darovacia zmluva, u navrhovateľov v 4/, 5/, 7/ a 8/ rade zmluva o prevode vlastníctva a u navrhovateľov v 3/ a 6/ rade darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ako i osvedčenie o dedičstve. Rovnako ako navrhovatelia v 3/, 4/, 7/ a 8/ rade, tak i právni predchodcovia ostatných navrhovateľov vyvodzujú svoj spoluvlastnícky podiel k označenému nebytovému priestoru zo zmlúv o prevode vlastníctva bytu v dome uzatvorenej podľa § 5 ods. 1 zákona NS SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré uzatvorili s predávajúcim Mestom Komárno ako pôvodným vlastníkom bytového domu a v ňom sa nachádzajúcich nebytových priestorov. Podľa týchto zmlúv predmetom prevodu vlastníctva bol prevod jednotlivých bytov, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na pozemku parc. č. 583/1 kat. úz. J. zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. 584 kat. úz. J. zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. 585 kat. úz. J. zapísanej na LV č. XXXX, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku, ktorý prislúcha nebytovému priestoru, ktorého podiel k celej stavbe je 3129/65881-ín, v zmluvách špecifikovaných podieloch za dohodnutú cenu, vrátane určenia kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu nebytového priestoru. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Komárno odporkyňa v 1/ rade od 01. 07. 1995 vykonávala živnosť s predmetom podnikania veľkoobchodná a maloobchodná činnosť s tovarom v rozsahu voľnej živnosti a od 15. 03. 1995 s predmetom podnikania
zmenárenská činnosť pod obchodným menom K.. K. Q. - N. s miestom podnikania J., S. ul. XX. Následne začala podnikať pod obchodným menom I., n.o. s prevádzkarňami opätovne v J., na S. ul. XX. Pokiaľ ide o odporcu v 2/ rade, tento má v nebytových priestoroch zriadenú advokátsku kanceláriu. Písomnou výzvou zo dňa 30. 08. 2002 navrhovatelia vyzvali odporkyňu v l/ rade na vypratanie nebytového priestoru, ktorá bola odporkyni v l/ rade doručená dňa 10. 09. 2002, pričom odporcovia doposiaľ sporom dotknuté nebytové priestory nevypratali.
Vychádzajúc z popísaných skutkových zistení, ako i z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľom ako spoluvlastníkom nebytového priestoru vzniklo právo domáhať sa jeho ochrany proti neoprávnenému zásahu zo strany odporcov. Ich spoluvlastnícke právo preukazuje LV č. XXXX. kat. úz. J., keď v zmysle ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov sú údaje katastra (medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľnosti § 7 písm. c/) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto za preukázanú pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak (§ 133 OSP). O takýto prípad však v súdenej veci nejde. Za konania totiž nevyšiel najavo žiaden dôkaz, spochybňujúci platnosť zmlúv o prevode vlastníctva bytu v dome, ktorých súčasťou bol i prevod sporom dotknutého nebytového priestoru alebo následných zmlúv o prevode, ktorými navrhovatelia nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k nemu. Pokiaľ odporcovia spochybňovali ich vlastnícke právo z dôvodu, že ho nadobudol odporca v 2/ rade, táto otázka bola už predmetom konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C 64/2008 a to na základe totožnej skutkovej a právnej argumentácie odporcu v 2/ rade, ako ju uplatnil i v terajšom konaní. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 11. 2009 č. k. 9C 64/2008-246 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 10. 2010 č. k. 8Co/90/2010-314 bol však návrh navrhovateľa na určenie, že je vlastníkom kancelárii na rohu ulíc S. XX a N., ležiacej na parc. č. 283/1 kat. úz. J. o výmere 31 m2, pozostávajúcej z dvoch kancelárskych miestností, WC, kúpeľne a kuchyne právoplatne zamietnutý. Za nenáležitú považoval odvolací súd i dedukciu odporcov, opierajúcu sa o obsah zmlúv o prevode vlastníctva bytov a uznesenia mestského zastupiteľstva, podľa ktorej navrhovateľom prevedený nebytový priestor nie je totožný s nebytovým priestorom, v ktorom má umiestnenú advokátsku kanceláriu odporca v 2/ rade. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť nielen na LV č. XXXX kat. úz. J., Správu katastra Komárno zo dňa 08. 04. 2008 (č. l. 355
- 356 spisu), ale i výpovede navrhovateľov zhodne potvrdzujúce, že v bytovom dome sú výlučne len dva nebytové priestory. Jedným z nich je medzi účastníkmi sporný nebytový priestor (priestor č. 1) a druhým je predajňa (priestor č. 1-1), v súčasnosti vo vlastníctve N. P., odpredaj ktorej bol vôbec prvým prevodom uskutočneným v danom obytnom dome do vlastníctva fyzickej osoby. Okrem iného, ako kontraproduktívna vyznieva i námietka odporcov spochybňujúca v čase uskutočneného prevodu ako vlastníka Mesto Komárno, zvlášť pokiaľ práve odporkyňa v 1/ rade sa v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C 277/98 voči Mestu Komárno domáhala, aby mu súd uložil povinnosť uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť nehnuteľnosť v kat. úz. J., parc. č. 583/1 pozostávajúca z nebytového priestoru na prízemí bytového domu, ktorý návrh však bol rozsudkom zo dňa 16. 09. 1999 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. 10. 2000 č. k. 8Co 445/99-104 právoplatne zamietnutý. Naviac, toto svoje tvrdenie odporcovia nepodporili ani žiadnym právne relevantným dôkazom.
Rovnako tak odporcovia v konaní nepreukázali zákonom uznaný dôvod, na základe ktorého nebytové priestory užívajú, a teda ich oprávnenosť ako nevlastníkov tieto užívať. Ako bolo vyššie uvedené, týmto titulom nie je vlastníctvo odporcu v 2/ rade k nebytovému priestoru a ani nájomný pomer žiadneho z odporcov. Obe zmluvy o nájme, a to zmluva č. 305/93 zo dňa 31. 03. 1993, uzatvorená medzi Bytovým podnikom š. p. Komárno a odporcom v 2/ rade ako nájomcom a zmluva o nájme č. 120/1996 zo dňa 26. 07. 1996, uzatvorená medzi CIVITAS MPSB Komárno, ako prenajímateľom a odporkyňou v 1/ rade ako nájomcom, ktorými im bol prenajatý nebytový priestor na adrese J., S. XX, totiž pre svoju platnosť vyžadovali v zmysle § 3 ods. 2, 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom do 30. 06. 2004 súhlas národného výboru, keďže nebytové priestory sa prenajali na prevádzkovanie obchodu a služieb. Pre absenciu tohto súhlasu boli neplatné, z ktorého dôvodu odporcovia nemôžu vyvodiť oprávnenosť užívania predmetného nebytového priestoru. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na dôvody rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. 06. 2004 č. k. 9C 239/99-318, v ktorom sa odporkyňa v l/ rade domáhala určenia neplatnosti výpovede z tejto nájomnej zmluvy, ktoré si odvolací súd osvojil. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pod užívaním nehnuteľností
je potrebné subsumovať i ich obsadenie hnuteľnými vecami, prípadne nesprístupnenie oprávneným osobám, čo v konečnom dôsledku dopadá i na odporkyňu v 2/ rade s ohľadom na skutočnosť, že v týchto priestoroch prevádzkovala preukázateľne svoju živnosť.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodali.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.