Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/49/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO:35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti povinnému Q. M., nar. XX. X. XXXX bytom W. XXXX/XX, XXX XX A. A. na vymoženie pohľadávky vo výške 351,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -8, IČS:6111217463 zo dňa 8. augusta 2011 takto

rozhodol:

Uznesenie uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -8, IČS:6111217463 zo dňa 8. augusta 2011 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. , ktorý vydal dňa 8. 3. 2011 Mgr. Peter Bertók, rozhodca Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 4. 2011 a vykonateľnosť dňa 15. 4. 2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť žalobcovi sumu 351,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 351,30 eur od 13. 1. 2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 35,13 eur, trovy konania vo výške 34,97 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 29. 5. 2005 bola medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Quatro, a. s. Kežmarok a povinným uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver na nákup predmetu financovania - DVD kamera vo výške 17.489,--Sk (580,53 eur). Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 62 mesačných splátkach po 400,--Sk (13,28 eur). Úver bol povinnému poskytnutý prevedením finančných prostriedkov v jeho prospech na účet obchodného zástupcu NAY ELEKTRODOM Banská Bystrica. V zmysle všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej Quatro, a. s. sa zmluvné strany dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská hospodárska komora, s. r. o. a zaväzujú podrobiť sa rozhodnutiu súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia“.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( veta prvá ). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, uzavretej ešte podľa o spotrebiteľských úveroch, čo v konečnom dôsledku konštatuje aj rozhodca v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že na posúdenie okolností, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii , teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení , medzi ktoré patria aj ustanovenia a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity . Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa je smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. 4. 1993, (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá , (účinného od 1. apríla 2004, okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval a okrem toho má smernica tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrené konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore s čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa

- viď nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15. 6. 2009. Okresný súd v rozhodnutí ďalej poukázal na prílohu smernice, ktorá obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. V tomto smere súdu dáva za pravdu neskoršie prijatá novela , ktorá , účinným od 1. 1. 2008 zviedla do znenie „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa vety druhej Exekučného poriadku.

Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Z ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody, podľa § 45 citovaného zákona, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť, a nie nevydať poverenie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, t. j., či je v súlade s hmotným právom, exekučný súd by pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje takýto postup exekučného súdu, keď mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. S poukazom na body 37 a 47 rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-40/08 označil preskúmanie rozhodcovského rozsudku exekučným súdom bez toho, aby zohľadnil fakt nepodania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a celkovú pasivitu povinného, za jednoznačné prekročenie právomoci exekučným súdom. Zároveň dal súdu do pozornosti dôvodovú správu k ust. , z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občiansko-právnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 25,82 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 3. 8. 2011 na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o. dňa 8. 3. 2011 pod sp. zn. EP 83035/09. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 351,30 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 351,30 eur za dobu od 13. 1. 2001, zmluvnú pokutu 35,13 eur, trovy konania 34,97 eur, na tom skutkovom základe, že dňa 29. 5. 2005 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na nákup predmetu financovania DVD zn. B. a kamera zn. O. vo výške 17.489,--Sk (580,53 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 62 mesačných splátkach po 400,--Sk (13,28 eur).

Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. (v znení platnom do 31. 12. 2007) spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na preskúmanie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári, medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. . Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

Z ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva pre súd povinnosť pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať aj exekučný titul. Z uvedeného pre súd vyplýva oprávnenie pri postupe podľa hľadieť na rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, ako keby nebol materiálne právoplatný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v citovanom ustanovení aj čo do materiálnej správnosti. Túto povinnosť mal súd aj v prejednávanej veci.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prevzaté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Touto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica je podľa čl. 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov (ust. až 54 ) a ktorý nadobudol účinnosť 1. 4. 2004.

Článok 3 ods. 1 smernice ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Vnútroštátne právo upravuje spotrebiteľské zmluvy v v a nasl.

Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa (v znení účinnom od 1. 1. 2008) za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa druhá veta spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Odvolací súd sa primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ), pretože rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok Quatro, a. s., ako súčasti formulárovej zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská hospodárska komora, s. r. o. a zaväzujú podrobiť sa rozhodnutiu súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia“.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle , tak bola ako taká už od počiatku neplatnou podľa . Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Z uvedených dôvodov oprávnenému súd nemohol priznať ani časť dlžnej istiny úveru. Predmetný rozhodcovský rozsudok nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže vznikol na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ; ďalej len „OZ“), preto okresný súd postupoval správne keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno postup okresného súdu považovať ani za porušenie práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu.

Okresný súd v napadnutom uznesení dostatočne posúdil skutkový stav s prihliadnutím na jednotlivé citované ustanovenia Smernice, a Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktoré považuje za vecne správne, vrátane jeho odôvodnenia, ktoré považuje za dostatočne vyčerpávajúce a zrozumiteľné.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia , potvrdil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.