Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5P-230-2011.pdf
PDF · 116.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/230/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Jombíkovou vo veci starostlivosti o mal. deti N. O., nar. XX. XX. XXXX a M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov O.. V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., G. XXX/XX, zastúpená JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou AK Trhová 1, Zvolen a O.. F. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., G. XXX/XX, t. č. bytom N. N., A. XX o návrhu matky na zaplatenie zameškaného výživného, takto
rozhodol:
Otec, O.. F. N.č nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý uhradiť zameškané výživné za obdobie január 2010 až marec 2011 vo výške 190 Eur mesačne na mal. O. N.č nar. XX. XX. XXXX a 190 Eur mesačne na mal. M. N.č, nar. XX. XX. XXXX, t. j. spolu 380 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
Zameškané výživné za uvedené obdobie v celkovej výške 2.700 Eur na každé dieťa zvlášť súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v 75 Eur mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka cestou právnej zástupkyni podala návrh na zaplatenie zameškaného výživného s odôvodnením, že maloletí synovia boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matke, pričom otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 190 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku 6C/71/2009. Návrhom sa domáha, aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie výživného na obe maloleté deti a to od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti v marci 2008 až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, respektíve výrokov rozsudku o právach a povinnostiach k maloletým deťom a to tak, ako bude predmetné zameškané výživné ďalej špecifikované. V konaní 5P/511/2008 sa domáhala jednak zverenia detí do osobnej starostlivosti ako aj určenia vyživovacej povinnosti otca maloletých detí prispievať na ich výživu od 01. 09. 2008, avšak pre správanie sa otca detí voči nej, jeho vyhrážania, návrh vzala späť. Považuje za potrebné uviesť, odporca od odchodu zo spoločnej domácnosti v marci 2008 až do apríla 2011 poberal dávku štátu, tzv. rodinné prídavky na obe maloleté deti, uplatňoval si aj daňový bonus pri výpočte dane z príjmu za obe maloleté deti. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Okresný súd ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici sa v označenom konaní o rozvode manželstva bližšie zaoberal a zisťoval skutkové okolnosti, ktoré súvisia s oprávnenými potrebami maloletých detí, ako aj možnosťami rodičov podieľať sa na ich výžive a to pri určení
vyživovacej povinnosti otca detí počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, vzhľadom na ustálený skutkový stav boli určitým podkladom aj pre návrh na určenie výšky zameškanej vyživovacej povinnosti otca maloletých detí. Odporca bol naposledy zamestnaný v spoločnosti TORREX - CHIESI, s.r.o. Bratislava, v súčasnosti sa k jeho zárobkovým možnostiam nevie vyjadriť. Matka detí od septembra 2008 do augusta 2010 bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, následne sa zamestnala u terajšieho zamestnávateľa. Od marca do septembra roku 2008 navrhujú zaviazať otca detí na zaplatenie vyživovacej povinnosti v sume 160 Eur na každé dieťa zvlášť, takže zameškané výživné je vo výške 1.120 Eur na každé dieťa zvlášť. Od októbra 2008 do novembra 2009 boli maloletí synovia v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, jednoznačne však príjem otca detí bol podstatne vyšší než jej ( jeho bol cca od 1000 - 2000 Eur mesačne ), preto navrhuje určiť v tomto období vyživovaciu povinnosť vo výške 100 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, pričom zameškané výživné je 1.300 Eur na každé dieťa zvlášť. Je pravdou, že odporca v mesiaci máj 2009 zaslal sumu 500 Eur, v tom čase však bola nezamestnaná, nemala žiaden príjem, žiadala od odporcu, aby prispel na jej potreby, teda na jej výživu, ako aj nákladov spojených s bývaním a chodom domácnosti, preto jej zaslal uvedenú sumu. Od decembra roku 2009 až do súčasnosti sú obidvaja maloletí synovia v jej osobnej starostlivosti. Zameškané výživné za mesiace november až december 2009 vo výške 320 Eur na každé dieťa zvlášť. Vzhľadom na vyšší vek detí, nárast ich oprávnených potrieb, ako aj nárast cien základných životných potrieb, vyživovaciu povinnosť od januára 2010 ustálili mesačne na sumu 190 Eur na každé dieťa zvlášť, dlžná suma za 12 mesiacov za rok 2010 na každé dieťa zvlášť je 1.900 Eur. V mesiaci január, február 2011 otec detí prispieval na ich výživu po 75 Eur, a teda na každé dieťa zvlášť má zameškané výživné v čiastke 230 Eur za tieto dva mesiace a 190 Eur zvlášť na každé dieťa zvlášť za mesiac marec 2011. Celkovo zameškané výživné na maloletého O. predstavuje sumu 5.060 Eur a na M. sumu 5.060 Eur. Z uvedených dôvodov žiadala návrhu vyhovieť.
Z výsluchu právnej zástupkyni matky súd zistil, že matka trvá na podanom návrhu s tým, aby súd zaviazal otca doplatením zameškaného výživného a to aspoň za obdobie od mája 2008 do októbra 2008 vo výške po 160 Eur na každé dieťa zvlášť, od októbra 2008 do novembra 2009 po 100 Eur na každé dieťa zvlášť, nakoľko deti striedavo žili u matky aj otca. Od decembra 2010 až do februára 2011 vo výške po 190 Eur na každé dieťa zvlášť, tak ako bolo výživné ustálené pri rozvode. Otec za mesiac január, február 2011 uhradil výživné po 150 Eur, o čom predložili k nahliadnutiu poštové poukážky zo dňa 13. 01. 2011 a 08. 02. 2011. Bližšie k nákladom a majetkovým pomerom sa vyjadrí matka.
Matka taktiež trvala na návrhu, pričom sa pridržiavala dôvodov v ňom uvedených. Potvrdila, že od 01. 01. 2009 spolu nežili, deti boli striedavo týždeň u nej a týždeň u otca. Otec im začal zabezpečovať stravu, ona oblečenie a platby súvisiace s výživou. Január, február 2009 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 750 až 800 Eur. Od marca 2009 do augusta 2009 bola nezamestnaná, bola bez príjmu. O dávku v hmotnej núdzi nepožiadala. Zapožičiavala si peniaze od rodiny vo výške 1.500 Eur, taktiež zrušila osobnú poistku. Za obdobie marec 2009 až august 2009 otec v apríli poskytol jednorázovo 500 Eur. Od 22. 08. 2009 sa zamestnala u terajšieho zamestnávateľa s príjmom 1.200 Eur. V tom čase platila nájomné a inkaso 176 Eur, poistky deťom štvrťročne O. 98 Eur a M. 24 Eur. V tom čase navštevovali 3. ročník základnej školy. Taktiež uhrádzala UPC 16 Eur mesačne. Otec prisľúbil, keďže poberal daňový bonus a rodinné prídavky, že bude deťom uhrádzať obedy a družinu v škole. Družinu uhradila ona po 20 Eur na rok. Od septembra 2010 má trvalý príkaz na úhradu stravného po 18 Eur.
Otec sa v celom rozsahu pridržal písomného vyjadrenia doručeného súdu, pričom s návrhom na doplatenie výživného od mája 2008 do decembra 2010 nesúhlasil. Prejavil ochotu doplatiť výživné za mesiac január, február 2011 vo výške 130 Eur na každé dieťa. Čo sa týka obdobia máj 2008 v tom čase žili v spoločnej domácnosti, spolu nehospodárili. Zabezpečovať deťom stravu 200 Eur mesačne, čo v prípade potreby sa pokúsi zdokladovať, na bývanie manželke dával 2.000,- Sk. Okrem toho uhrádzal deťom stravu v škole, vyrovnal nedoplatok v škole za školskú družinu za mesiac november 2007 až jún 2008 vo výške 8 x 110,- Sk v septembri 2008. Potvrdil, že matke od júla 2010 finančne na výživu detí neprispel, s matkou nebola možná komunikácia. Pokúsil sa jej zaslať finančné prostriedky poštovou poukážkou, ktoré sa jej vrátili.
V priebehu ďalšieho pojednávania právna zástupkyňa matky uviedla, že návrh z mája 2011 žiadajú čiastočne upraviť a v časti zobrať späť tak, že žiada zaviazať otca zaplatením zameškaného výživného za obdobie január 2009 až marec 2011 a to nasledovne: za obdobie január 2009 až november 2009 vo výške po 80 Eur na každé dieťa zvlášť z dôvodu, že deti boli v striedavej osobnej starostlivosti. Otec v tom čase zabezpečoval len stravu, ošatenie a ostatné potreby ako aj stravu zabezpečovala matka, keď boli deti u nej. Od decembra 2009 do decembra 2010 vo výške po 190 Eur na každé dieťa zvlášť, nakoľko matka výlučne zabezpečovala starostlivosť deťom sama, otec na výživu neprispel finančnými prostriedkami, ani vecne, s výnimkou keď sa s deťmi stretol a poskytol im stravu. Za obdobie január až marec 2011 žiadajú taktiež doplatiť výživné a to za mesiac január a február po 115 Eur na každé dieťa zvlášť z dôvodu, že otec zaslal jednorázovo 150 Eur a za marec 2011 po 190 Eur na každé dieťa zvlášť. Návrh čo sa týka zaplatenia zameškaného výživného za obdobie marec 2008 až december 2008 berú späť a žiadajú konanie zastaviť.
Matka na doplnenie a na dotaz sudkyne uviedla, že pracovný pomer ukončila v auguste 2008 dohodou na vlastnú žiadosť. Následne uzavrela pracovný pomer 22. 08. 2009, pričom plný mesiac mala odpracovaný v septembri 2009 s príjmom 1.072 Eur, k tomu jej boli poskytované odmeny v rôznych výškach. Do februára 2009 bola zabezpečovaná dávkou v nezamestnanosti, následne bola bez príjmu. Finančnú situáciu riešila zapožičaním peňazí od príbuzných 1.500 Eur, za zrušenie poistky obdržala 1.000 Eur, v apríli jej bývalý manžel poskytoval jednorázovo 500 Eur. Návrh na manželské výživné nepodala, ani trestné oznámenie na otca za neplnenie vyživovacej povinnosti. Okrem toho jej finančne vypomáhali rodičia. V minulosti návrh vzala späť z dôvodu, že sa jej manžel vyhrážal, že si nenájde prácu a príde o deti a byt. Trestné oznámenie nepodala.
Otec k zmene návrhu uviedol, že čo sa týka späťvzatia návrhu za obdobie marec až december 2008 súhlasí. Čo sa týka obdobia január až november 2009 nesúhlasí s požadovanou výškou výživného, nakoľko ako bolo povedané, deti boli v striedavej osobnej starostlivosti na základe dohody, pričom po túto dobu na základe dohody zabezpečoval deťom stravu a vecné plnenie, čo súdu zdokladoval a vyčíslil v tabuľke za rok 2009. Čo sa týka plnenia za minulé obdobie mal snahu matke zasielať výživné vo výške 150 Eur za rok 2010 na obidve deti spolu, pričom ako súdu zdokladoval, matka tieto platby odmietala prevziať. Čo sa týka výživného za obdobie január až marec 2011 je ochotný toto doplatiť vo výške, tak ako bolo určené v rozvode. Na ďalší dotaz uviedol, že v čase keď bol zamestnaný, zo svojho príjmu uhrádzal úver na byt 500 Eur mesačne, ktorý vzal v roku 2008 vo výške 90.000 Eur. Mesačne uhrádzal elektriku 26,50 Eur, nájomné 166,47 Eur, plyn 2,66 Eur. V období od augusta 2009 do marca 2010 s ním žila aj priateľka, ktorá sa na nákladoch bývania nepodieľala. Zároveň si zakúpil aj zariadenie bytu, čo je v prípade potreby súdu ochotný zdokladovať. Na ďalší dotaz uviedol, že terajším jeho príjmom je sociálna dávka 118 Eur. Na platenie hypotekárneho úveru si požičiaval od známych a príbuzných, finančné prostriedky si požičiaval od septembra alebo októbra 2011 s prihliadnutím k tomu, že ako stratil zamestnanie, dostával dávku v nezamestnanosti, boli mu vyplatené zamestnávateľom odmeny 6.000 Eur aj s platom, taktiež zrušil poistku vo výške 1.500 Eur.
Na dotaz právnej zástupkyni uviedol, že bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie v čase, keď si podal návrh na určenie výživného na rozvedeného manžela. Opätovne bol zaradený dňa 01. 12. 2011. Po dobu ako bol vyradený si platil sám zdravotné poistenie vo výške 46 Eur mesačne.
Kolízny opatrovník doporučil zameškané výživné doplatiť za obdobie ako navrhla právna zástupkyňa matky, výšku stanoviť v tom čase odôvodneným potrebám maloletých detí.
Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa matky sa pridržala doterajších prednesoch, kde upravili obdobie a sumy. Vzhľadom k tomu, že k termínu pojednávania sa im nepodarilo zabezpečiť zmluvy o zrušení poistky, majú k dispozícii číslo poistky XXXXXXX, kedy dňa 09. 05. 2009 bolo vyplatených 1.119,47 Eur. Na dotaz sudkyne uviedla, že otec za mesiac január, február 2011 výživné v zmysle rozvodového rozsudku nedoplatil.
Otec predložil súdu k nahliadnutiu potvrdenie poisťovne AMSLICO Zvolen zo dňa 22. 02. 2012, pričom súd zistil, že celková doba platenia bola od 09. 02. 2001 do 16. 11. 2011, kedy im bola doručená žiadosť o zrušenie poistky. K výplate obdržal otec 1.204,44 Eur. Na dotaz uviedol, že finančné prostriedky použil na hradenie poplatkov za byt, taktiež od marca platí výživné 380 Eur. Zároveň predložil aj poštové poukážky doklad o hradení zdravotného poistenia za obdobie september 2011 a november 2011. Od 01. 09. 2011 bol vyradený z úradu, pričom od 01. 12. 2011 začal poberať sociálnu dávku, pričom mu odpadla povinnosť platiť zdravotné poistenie. Taktiež predložil k nahliadnutiu žiadosť o zrušenie poistiek z 10. 11. 2011 v KOOPERATÍVE, pričom sa jedná o jeho poistku a poistku detí, pričom ku dnešnému dňu stanovisko neobdržal, taktiež sa nevie vyjadriť k výške vyplatenej sumy. Finančné prostriedky z poistky detí využije na platenie výživného.
Matka k výpovedi otca uviedla, že by bola ochotná naďalej platiť poistky deťom, bola sa informovať aj v poisťovni, pričom jej bolo oznámené, že tam potrebujú súhlas otca.
Kolízny opatrovník sa pridržal vyjadrenia z predchádzajúcich pojednávaní.
Právna zástupkyňa matky v súlade s ustanovením § 118 ods. 4 O.s.p. uviedla, že sa pridržiava doterajších prednesoch, ktoré súdu písomne a verbálne tlmočili, nakoľko si otec neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Domáhajú sa zameškaného výživné, ktoré bolo špecifikované na pojednávaní dňa 06. 03. 2012.
Otec uviedol, že čo sa týka doplatenia zameškaného výživného za rok 2009 v tejto časti sa pridrž. svojho vyjadrenia z predchádzajúceho pojednávania, nakoľko deti boli v striedavej osobnej starostlivosti, takže za túto dobu výživné považuje za neopodstatnené. Za rok 2010 je pravdou, že si zo začiatku vyživovaciu povinnosť neplnil, následne matke zasielal 150 Eur na obidve deti poštovou poukážkou, ktoré odmietala prevziať a vracali sa späť. Čo sa týka obdobie 2009, tak ako uviedol, je ochotný doplatiť po 75 Eur na každé dieťa zvlášť, ktoré výživné sa mu zdá za primerané s prihliadnutím na náklady. Zameškané výživné je ochotný uhradiť v splátkach.
Súd výsluchom účastníkov, uznesením OS Zvolen 5P 511/2008, rozsudkom OS Zvolen 6C 71/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 13Co/50/2011, správou bývalého zamestnávateľa otca, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou bývalého zamestnávateľa matky, správami zadováženými v priebehu pojednávania zistil tento skutkový stav:
Na návrh matky súd v konaní 5P/511/2008 začal konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kde žiadala deti zveriť do osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného v sume 10.000,- Sk na každé dieťa zvlášť s tým, že 7.000,- Sk bude bežné výživné na každé dieťa zvlášť a 3.000,- Sk ako tvorbu úspor na každé dieťa zvlášť počnúc dňom 01. 09. 2008. Po začatí pojednávania matka vzala návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu mimosúdnej dohody.
Rozsudkom OS Zvolen 6C/71/2009-164 zo dňa 14. 10. 2010 súd manželstvo na návrh otca rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do výchovy a opatery matke a otca zaviazal platením výživného v sume 230 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Súd v rámci tohto konania vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca 2.435,43 Eur, matkin priemerný mesačný zárobok bol 1.291,77 Eur. Zároveň boli špecifikované aj náklady na maloleté deti. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja účastníci. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd opravil vadné rozhodnutie a zmenil rozsudok v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že deti zverí do osobnej starostlivosti matke a otca zaviaže na plnenie vyživovacej povinnosti sumou 150 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a spravovať ich majetok zostane každému z rodičov. Do výroku rozsudku navrhol zahrnúť rodičovskú dohodu o stretávaní sa tak, ako bola uzavretá na pojednávaní. Nesúhlasil s výrokom o určení výške výživného, nakoľko potreby maloletých detí boli v priebehu pojednávania ustálené dohodou
rodičov na 240 Eur na jedno dieťa mesačne. Z týchto nákladov však je nepreporcionálne zaviazať ho na platenie 230 Eur mesačne, čím matka bude prispievať iba sumou 10 Eur mesačne a osobnou starostlivosťou. Neskôr dňa 24. 02. 2011 doručil súdu doplnenie odvolania, kde uviedol, že sa zmenili jeho majetkové pomery tým, že mu skončil pracovný pomer pred uplynutím doby určitej, na ktorú bol uzatvorený. Bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 08. 02. 2011. Matka sa odvolala do časti úpravy styku. Krajský súd rozsudkom 13Co/50/2011-202 zo dňa 08. 03. 2011 rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým boli maloleté deti zverené na čas po rozvode do výchovy a opatery matky, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok zmenil tak, že zveril deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obidvaja rodičia. Vo výroku, ktorým bol otec zaviazaný platiť výživné na maloleté deti sumou 230 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť zmenil tak, že otca zaviazal platením výživného sumou 190 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V časti o úprave styku rozsudok potvrdil. Vo výroku, ktorým bolo manželstvo rozvedené a ktorým bolo rozhodnuté, že nemajú právo na náhradu trov konania ostal rozsudok nedotknutý. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 03. 2011.
Zo správy o povesti otca súd zistil, že tento býva v Banskej Bystrici, je rozvedený, vlastní 4-izbový byt na A.ľ. a 3-izbový byt na G.ľ. XXX/XX S. Z.č. V 4-izbovom byte žije sám. Je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Jeho príjmom bola dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola naposledy vyplatená v auguste 2011 za mesiac júl 2011 vo výške 800 Eur. V súčasnej dobe nemá nijaký príjem. Má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom v celkovej výške 380 Eur, ktoré uhrádzal pravidelne, v auguste 2011 uhradil výživné v sume 52 Eur, s deťmi sa nestretáva.
Zo správy bývalého zamestnávateľa otca súd zistil, že pracovný pomer bol ukončený dňa 31. 01. 2011 po uplynutí doby určitej, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý. Do zamestnania bol prijatý vo februári 2007, kde dosahoval vynikajúce pracovné výsledky. V januári 2011 mu bolo vyplatených 6.067,41 Eur.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 08. 02. 2011 súd zistil, že otec bol zaradený do evidencie uchádzačov od 01. 02. 2011.
Zo správy o šetrení pomerov súd zistil, že maloleté deti žijú s matkou v 3-izbovom byte. Deti navštevujú 5. ročník základnej školy. Matka okrem iného uviedla, že otec deťom od augusta 2011 prispieva na ich výživu len sumou 26 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Od júna 2011 deti odmietajú navštevovať otca, rodičia navštevujú aj za týmto účelom psychologičku Mgr. Baňasovú na ÚPSVaR Zvolen. Matka uviedla, že na tunajšom súde je vytýčené pojednávanie vo veci návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky SANDOZ Bratislava súd zistil, že za obdobie október až december 2010 mala čistú priemernú mzdu za uvedené obdobie v celkovej výške 3.405,44 Eur.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovni Zvolen súd zistil, že otcovi bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti od 01. 02. 2011 do 31. 07. 2011 vo výške 50% z daňového vymeriavacieho základu 73,4302 Eur.
Zo správy bývalého zamestnávateľa matky AstraZeneca AB súd zistil, že matke trval pracovný pomer od 01. 05. 2007, ktorý bol uzatvorený na dobu neurčitú. Tento bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 31. 08. 2008. V tom čase dosahovala príjem vo výške 1.659 Eur. Odstupné jej nebolo vyplatené.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že matka nikdy nebola a ani nie je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh matky je dôvodný len z časti s prihliadnutím k tomu, že pokiaľ žiadala zaviazať otca uhradením výživného za obdobie, kedy deti boli v striedavej osobnej starostlivosti, súd mal za to, že v rámci tejto dohody sa mali dohodnúť aj o výške prípadného plnenia výživného. Keďže v tom čase zabezpečovali deťom starostlivosť obidvaja rodičia, súd za túto dobu nepovažoval potrebné určovať výživné. Súd výživné určil za obdobie od januára 2010 od ktorej doby deti boli vo výlučnej starostlivosti matky až do marca 2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici o výške výživného, ktorú sumu ustálil aj v tomto konaní na 190 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, pričom vychádzal zo skutkového stavu zisteného v čase rozvodu, zárobkových pomerov rodičov ako aj zhodne vyčíslených nákladov na maloleté deti. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k úprave výšky výživného za dané obdobie. Keďže otec si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil, súd návrhu v tejto časti vyhovel.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. návrh matky v časti o doplatenie zameškaného výživného za obdobie marec 2008 až december 2008 zastavil, nakoľko matka v tejto časti vzala návrh späť a žiadala konanie zastaviť s čím súhlasil aj otec.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. vyčíslil zameškané výživné za uvedené obdobie v celkovej výške po 2.700 Eur na každé dieťa zvlášť, pričom zohľadnil plnenie výživného za mesiac január a február, kedy otec jednorázovo zaslal po 150 Eur na obidve deti spolu. Súd s prihliadnutím na jeho terajšie pomery, keďže poberá sociálnu dávku, čo dokladoval v priebehu pojednávania, povolil mu zameškané výživné splácať v 75 Eur mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným, pričom mal za to, že toto bude otca motivovať, aby sa opäť riadne zamestnal, prípadne iným vhodným spôsobom si zadovážil finančné prostriedky na plnenie ako bežného výživného, tak aj zameškaného výživného.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, preto sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205 a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)