Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-198-2011.pdf
PDF · 99.6 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/198/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, F., proti odporcovi G.. Š. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, O., v konaní o určenie príspevku pre manželku, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky z titulu manželského výživného sumou 100 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 6.12.2011 opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 6.12.2011 do 31.3.2012 vo výške 383,87 eura je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde F. dňa 6.12.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 395 eur mesačne, splatnou vždy 10.-teho dňa v mesiaci vopred od 6.12.2011.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je dobrovoľne nezamestnaná, stará sa o domácnosť a o rodinu. Odporca zabezpečoval rodinu po finančnej stránke, avšak od augusta 2011 sa prestal finančne podieľať na výdavkoch a odsťahoval sa na neznáme miesto. Dovtedy prispieval na chod domácnosti a na výživu navrhovateľky sumou 600 eur mesačne.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo pred bývalým Mestským národným výborom v O. dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa H., nar. X.X.XXXX.
Navrhovateľka na podanom návrhu zotrvala v plnom rozsahu. Uviedla, že s odporcom boli pred dvomi rokmi v rozvodom konaní, avšak predmetné konanie bolo zastavené. V júli 2011 jej dal posledné peniaze na spoločnú domácnosť a odvtedy jej ničím neprispel, hoci spoločnú domácnosť viedli do novembra a o odporcu sa starala. BSM majú účastníci zrušené už dlhšie a byt je napísaný na ňu. Bolo to rozhodnutie odporcu. Odporca jej v súvislosti so začatím výkonu podnikateľskej činnosti navrhol, aby prestala pracovať a starala sa len o domácnosť. Dovtedy pracovala ako rehabilitačný pracovník. Po troch rokoch, odkedy prestala pracovať, mal odporca väčšie finančné ťažkosti a vtedy sa ho aj opýtala či má nastúpiť do zamestnania. On s takýmto postupom nesúhlasil a navrhovateľku uistil, že mu so starostlivosťou o domácnosť veľmi pomáha. Následne sa dožadovala, aby ju odporca zamestnal vo svojej firme na pomocné práce, ale odporca to odmietal. Neskôr mu navrhla, že mu bude pomáhať pri výrobe káblov, avšak odporca nesúhlasil ani s tým. Ako rehabilitačný pracovník už nepracuje 20 rokov, z toho počas 9 rokov mala otvorenú živnosť. Aj v tejto oblasti zabezpečoval všetky potrebné záležitosti odporca. Jeden z dôvodov prečo si nemohla nájsť zamestnanie boli jej vážne zdravotné problémy so zrakom.
V súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu, finančne ju podporujú syn a jej mama. Jej mesačné výdavky pozostávajú z platenia inkasa v sume približne 200 eur, zdravotného poistenia vo výške 46 eur, poplatkov za telefón v sume 22 eur, poplatku za vedenie účtu 2 eurá, výdavkov na zdravotnú starostlivosť približne 36 eur (očné, zubné, ortopédia, okuliare), výdavkov na stravu 50 eur, na ošatenie 8,33 eura, na hygienické potreby 15 eur a z cestovného v sume 1,23 eura. Jej mesačné výdavky sú tak vo výške 395,45 eura.
Odporca s návrhom nesúhlasil. K predmetnej právnej veci uviedol, že ich manželstvo s navrhovateľkou bolo dlhšie rozvrátené. Navrhovateľke navrhol prestať pracovať z toho dôvodu, že z práce chodievala s plačom, a preto jej ponúkol buď zostať doma alebo začať podnikať. Na spoločnú domácnosť neprispieva od novembra 2011, kedy sa z nej odsťahoval. Vedú sa proti nemu dve exekučné konania kvôli nezaplateným odvodom ako fyzickej osoby. To bol aj dôvod zrušenia BSM a prepísania bytu na manželku. Navrhovateľku prosil, aby sa prihlásila na úrad práce, ale ona to odmietala. Nikdy si podľa jeho tvrdenia prácu nehľadala. V súvislosti s jej zdravotným stavom uviedol, že jej odporúčal vybaviť si invalidný dôchodok, avšak stanovisko lekárov bolo také, že nemá nárok ani na čiastočný invalidný dôchodok. Odporca je preto presvedčený, že pracovať môže.
Odporca pracuje ako živnostník. Súčasne má aj firmu, ktorá vyrába senzory. V nej zamestnáva 12 ľudí, avšak posledné 2 až 3 roky je to ťažké, pretože niektorých zamestnancov musel prepustiť. Kríza v podnikaní sa pritom podľa neho zhoršuje a aj on si musí popri podnikaní privyrobiť prácou na stavbe. Trvalé bydlisko má v O. u sestry, avšak býva v prenajatom dvojizbovom byte v F., za ktorý uhrádza nájomné vo výške 330 eur. V novom byte si musel zakúpiť základné veci a každý mesiac sa snaží niečo si ušetriť, aby si mohol zariadiť domácnosť. Stále mu chýba základné vybavenie ako práčka, chladnička a pod. Všetky veci nechal navrhovateľke, z bytu si nevzal nič. Záverom uviedol, že spláca viacero pôžičiek a má niekoľko záväzkov. Poukázal tiež na to, že navrhovateľka býva vo vlastnom trojizbovom byte sama, jej matka býva v trojizbovom rodinnom dome. Na základe uvedeného má za to, že navrhovateľka je na tom lepšie než on.
Z predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F. zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka je od 28.11.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi odporcom ako dlžníkom a G.. Q. T. ako veriteľom dňa 15.4.2010 mal súd preukázané, že odporca si od veriteľa požičal sumu 15 000 eur, ktorú mal pôvodne splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500 eur po dobu jedného roka, so zmluvne dohodnutým ročným úrokom 3%. Dodatkom č. 1 zo dňa 12.4.2011 k zmluve sa zmluvné strany dohodli na odklade splácania pôžičky o jeden rok, t.j. do 15.4.2012, a súčasne si dohodli zvýšenie úroku na 6% ročne. Ďalej mal súd preukázané, že zmluvou o pôžičke zo dňa 17.6.2011 uzavretou medzi odporcom ako dlžníkom a G.. U. F. ako veriteľom si odporca od veriteľa požičal sumu 18 000 eur, ktorú má splácať počnúc dňom 17.6.2012 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500 eur po dobu jedného roka, so zmluvne dohodnutým ročným úrokom 3%.
Odporca nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Vlastní zásuvkovú „reflow“ pec s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 265 eur, sústruh SPB - 550/400 v zostatkovej cene 227 eur.
Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 vyplýva, že odporca mal základ dane vo výške 2 653,76 eura a preplatok dane 342,70 eura. Samostatné hnuteľné veci mal v hodnote 6 770 eur, pohľadávky v hodnote 8 071 eur, finančný majetok v hodnote 24 456 eur. Za účtovné obdobie vykázal stratu v sume 14 339 eur, krátkodobé rezervy boli v hodnote 2 358 eur, krátkodobé záväzky vo výške 5 139 eur a dlhodobé záväzky v sume 93 eur. Podľa výkazu ziskov a strát mal odporca negatívny hospodársky výsledok, t.j. vykázal stratu v sume 14 433 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - spoločnosti F. Y., X..H..E.. vyplýva, že daňovník mal základ dane vo výške 983,61 eur a bola mu vypočítaná daň na úhradu v sume 186,88 eura. V roku 2011 hospodáril s kladným hospodárskym výsledkom, t.j. vykázal zisk v sume 580 eur.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „zákon č. 36/2005 Z.z.“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z., vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Hmotnoprávnymi podmienkami, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby súd mohol rozhodnúť o určení výživného pre jedného z manželov, je právna existencia manželstva, nerovnováha v životnej úrovni manželov, skutočnosť, že jeden z manželov si neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a riadne k druhému manželovi a súlad s dobrými mravmi. Vyživovacia povinnosť v zmysle § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v zmysle zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Právna úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi založenej na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Manžel a manželka sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, s čím súvisí aj požiadavka rovnakej životnej úrovne, t.j. rovnakej hmotnej a kultúrnej úrovne. Pokiaľ ide o rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti, spolu s výživným pre dieťa, je jej rozsah najväčší. Má pokrývať a uspokojiť všetky osobné potreby oprávneného subjektu, predovšetkým stravu, ošatenie, bývanie, aj kultúrne vyžitie.
V danom konkrétnom prípade dôvodom podania návrhu na súd zo strany navrhovateľky bola skutočnosť, že odporca, ktorý bol jediným živiteľom rodiny, sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a prestal jej prispievať na domácnosť. Navrhovateľka bola počas viac než polovice trvania manželstva v domácnosti, nepracovala a nemala žiadny pravidelný príjem. Odporca jej mesačne prispieval na chod domácnosti a zabezpečenie nevyhnutných potrieb sumou 600 eur. Podľa tvrdenia navrhovateľky sa stala ženou v domácnosti na základe návrhu samotného odporcu. Táto skutočnosť bola medzi účastníkmi spornou, avšak pre predmetné konanie nie je relevantná. Súd mal z prednesov obidvoch účastníkov preukázané, že navrhovateľka sa starala o domácnosť v plnom rozsahu a odporca bol živiteľom rodiny. Keďže bola navrhovateľka dobrovoľne nezamestnaná, nebola ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberala žiadne sociálne dávky. V plnej miere bola finančne odkázaná na odporcu. Po odchode
odporcu zo spoločnej domácnosti sa ocitla bez akéhokoľvek príjmu. Finančne jej podľa vlastného vyjadrenia pomáhajú syn a jej matka. Od novembra 2011 je súčasne evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom jej nie sú vyplácané žiadne sociálne dávky. Oddelené hospodárenie navrhovateľky a odporcu vedie k disproporcii v ich celkovej životnej úrovni, najmä s poukazom na to, že navrhovateľka nemá žiadny pravidelný príjem na rozdiel od odporcu.
Odporca pracuje jednak ako živnostník a zároveň je aj jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti F. Y., X..H..E.. Z predložených potvrdení o podaní daňového priznania fyzickej osoby a právnickej osoby za rok 2011 mal súd preukázané, že odporca ako fyzická osoba hospodáril v roku 2011 so stratou 14 433 eur. Odporca ako právnická osoba dosiahol zisk v sume 580 eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že navrhovateľka býva v trojizbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Za byt uhrádza inkaso v sume 200 eur a jej ďalšie oprávnené bežné mesačné výdavky dosahujú sumu 180 eur. Odporca ako podnikateľ nemá stabilný príjem. Zo základu dane odporcu ako fyzickej osoby možno vyvodiť mesačný príjem približne v sume 220 eur. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že odporca za uplynulý rok hospodáril so stratou 14 433 eur. Odporca ako právnická osoba hospodáril síce s kladným hospodárskym výsledkom 580 eur, avšak aj tu je potrebné zohľadniť to, že odporca zamestnáva viacerých zamestnancov, voči ktorým má tiež zodpovednosť, a zisk za uplynulé obdobie musí použiť jednak na úhradu dane, ktorá mu bola vypočítaná vo výške 186,88 eura a ako podnikateľ pravdepodobne počíta s uvedenými prostriedkami pre ďalší hospodársky rok. V tomto smere je tiež potrebné zohľadniť skutočnosť, že účastníci majú zrušené BSM. Odporca býva v prenajatom byte v F., za ktorý mesačne uhrádza sumu 330 eur, pričom byt nemá úplne vybavený a zariadený.
Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky vzal súd do úvahy jednak jej oprávnené potreby spočívajúce v zabezpečení stravy, ošatenia, kultúrneho vyžitia a tiež výdavky na bývanie, a na strane druhej schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného subjektu, t.j. odporcu. Súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľka sa po dobu 20 rokov starala výlučne o domácnosť. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia prihliadol súd tiež na to, že odporca sa od navrhovateľky odsťahoval, pričom vedel, že je na neho finančne odkázaná, avšak na chod domácnosti jej ničím neprispel. Takýmto prístupom ju vystavil situácii sociálnej odkázanosti. Odporca okrem výdavkov na bývanie nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Spláca však dve pôžičky, jednu v sume 15 000 eur a druhú v sume 18 000 eur, v pravidelných mesačných splátkach po 500 eur mesačne. Iné pravidelné mesačné výdavky neuviedol. Súd tiež zohľadnil to, že voči odporcovi sú vedené dve exekučné konania, o čom svedčí upovedomenie o začatí exekúcie P.. P.. F. O. zo dňa 2.11.2009 na vymoženie príslušenstva pohľadávky vo výške 8 113,40 eura v prospech oprávnených P. U. a P. O. a tiež upovedomenie o začatí exekúcie P.. P.. F. O. zo dňa 18.1.2011 na vymoženie trov odvolacieho konania vo výške 265,21 eura v prospech oprávnených P. U. a P. O.. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že životná úroveň navrhovateľky a odporcu nie je rovnaká.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností považoval súd návrh navrhovateľky za právne dôvodný a ňou uplatnený nárok za nárok oprávnený. Zároveň sa však súd pri rozhodovaní o rozsahu plnenia vyživovacej povinnosti titulom manželského výživného musí pohybovať v rámci možností, schopností a majetkových pomerov povinného subjektu, teda odporcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na negatívne hospodárske výsledky odporcu ako živnostníka, na jeho záväzky voči iným fyzickým osobám spolu v sume 33 000 eur a tiež na dve exekučné konania, ktoré sú voči nemu vedené, spolu na vymoženie uloženej povinnosti 8 378,61 eura plus trovy exekúcie. Zohľadňujúc negatívne hospodárske výsledky odporcu, jeho celkovo nepriaznivú sociálno-ekonomickú situáciu, ako aj to, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti a býva len v prenajatom byte, súd návrhu navrhovateľky vyhovel čiastočne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a odporcu zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke vo výške 100 eur mesačne od 6.12.2011, t.j. od podania návrhu na súd opakovane do budúcna. Súčasne vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 6.12.2011 do 31.3.2012 v sume 383,87 eura, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľky zamietnutý s poukázaním na majetkové a zárobkové pomery odporcu.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko boli účastníci v tomto konaní úspešní len čiastočne, súd postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.