Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_PO-3S-13-2019.pdf
PDF · 152.65 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-3S/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka, v právnej veci žalobcu: COMPRO Trade, s.r.o, so sídlom Petrovany – vysielač č. 573, 082 53 Petrovany, IČO: 36 503 312, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, AK so sídlom Vajanského č. 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 474, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100251648/2019 zo dňa 21. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, č. 100251648/2019 zo dňa 21. januára 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou č. 101916377/2018 zo dňa 27. septembra 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žiadal, aby súd po nariadení pojednávania zrušil rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100251648/2019 zo dňa 21.01.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou č. 101916377/2018 zo dňa 27.09.2018 zo žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e/, písm. c/ a písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy
2. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový daňový orgán dňa 27.09.2018 rozhodnutím č. 101916377/2018, vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 1 009,80 EUR.
3. Správca dane nepriznal žalobcovi odpočet DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa ADVERTISING & MEDIA s.r.o. za dodanie služby – reklamná kampaň, odvysielanie reklamného spotu: PROFIN - a na veľkoplošnej obrazovke v PO OC MAX v programe č. 6 za mesiac november 2014. Toto odpočítanie dane odôvodnil tým, že dodávateľ - spoločnosť ADVERTISING & MEDIA s.r.o. nedodala žalobcovi reklamné služby, resp. reklamné služby neboli dodané osobnou uvedenou na faktúre, ale A. B., ktorý, ale nebol oprávnený za spoločnosť konať, preto a došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.
4. Žalovaný odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutím č. 100251648/2019 zo dňa 21.01.2019 prvostupňové rozhodnutie daňového úradu potvrdil (v žalovanom prípade prešla daňová vec 2-krát vyrubovacím konaním a prvé rozhodnutie správcu dane bolo zrušené žalovaným z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci). Žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.03.2018 prvotne zrušil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 04.12.2017 a vec vrátil a uložil, aby v ďalšom konaní správca dane vypočul ako svedka konateľa spoločnosti ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., Košice, Attilu Szaboa.
5. Žalovaný konštatoval, že Daňový úrad zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 009,80 eura z faktúry č. 2014110107 zo dňa 11.12.2014 od dodávateľa ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., Mlynská 28, Košice za odvysielanie reklamného spotu, kampaň: PROFIN-A, na veľkoplošnej LED obrazovke v PO OC MAX v programe č. 6 za mesiac november 2014.
6. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v súvislosti z odpočítaním DP u deklarovaného dodávateľa - ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., (vystavená faktúra č. 2014110107) pre odberateľa – žalobcu. Správca dane od tohto konateľa zistil, že v čase vykonávania obchodov sprostredkovaval reklamu na veľkoplošných obrazovkách. Uviedol, že si nepamätal, s kým komunikoval, zrejme iba v elektronickej forme, nie vždy s konateľom. K činnosti spoločnosti uviedol, že bola reklamnou agentúrou, klient si objednával reklamu na USB kľúči, na CD alebo elektronicky a spoločnosť ju ďalej zaslala prenajímateľovi obrazoviek, CREO ART s.r.o. reklamu odvysielala na LED obrazovke OC OPTIMA Košice, OC DUBEŇ Žilina. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že dodávateľ ADVERTISING & MÉDIA s.r.o. odvysielanie reklamného spotu na LED obrazovke v PO OC nepreukázal. Spráca dane uviedol, že Spoločnosť ADVERTISING & MÉDIA s.r.o. si uplatnila odpočítanie dane od dodávateľov, ktorí v roku 2015 a 2016 zanikli. V daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2014 vykázal vysoký základ dane uvedený na r. 03 daňového priznania. Spoločnosť ADVERTISING & MÉDIA s.r.o ku kontrole predložila zmluvy, objednávky na poskytnutie reklamných služieb za 11/2014, vyhodnotenie reklamných služieb za 11/2014 a výdavkové pokladničné doklady, ale nepreukázal, že tieto doklady má od dodávateľov a jemu vznikla daňová povinnosť v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty v sume cca 4 400,00 eur za prenájom LED obrazoviek.
7. Žalovaný konštatoval, že už rozhodnutím zo dňa 22.02.2017 prerušil správca dane podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. odo dňa 23.02.2017 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 46973/2017. Správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 20.06.2016 a kontrolovaný daňový subjekt dňa 18.07.2017 s výsledkami. Dňa 16.08.2017 daňový subjekt, správca dane uviedol, že nesúhlasí so závermi správcu dane, a zároveň žiada, aby bolo jeho vyjadrenie uvedené v protokole z daňovej kontroly. Protokol z daňovej kontroly zo dňa 22.08.2017 bol spolu s výzvou zaslaný na vyjadrenie žalobcovi a ten sa k zisteniam vyjadril dňa 04.09.2017. Správca dane v protokole z daňovej kontroly konštatoval, že nepriznáva odpočítanie dane vo výške 1 009,80 eura za dodanie reklamných služieb, nevznikla daňová povinnosť, preto ani nárok na odpočítanie dane.
8. Žalobca podal v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. i dňa 20.09.2017 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 18.09.2017 a dňa 21.11.2017 bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu z daňovej kontroly. Následne správca dane vydal rozhodnutie 04.12.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil rozdiel dane v sume 1 009,80 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 11/ 2014 na základe podmienok a znenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. so záverom, že daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z faktúry za dodanie reklamných služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť.
9. Žalovaný opakoval, čo správca dane zistil v rámci vykonanej daňovej kontroly a za rozhodujúce pre správne určenie dane, v zdaňovacom období 11/2014. Pokladal za správne posúdenie neopodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane vo výške 1 009,80 eura, ktoré zisťoval na základe faktúry č. 2014110107 zo dňa 11.12.2014 od dodávateľa ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., Mlynská 28, Košice. Predmetom bolo odvysielanie reklamného spotu, kampaň: PROFIN-A, na veľkoplošnej LED obrazovke v PO OC MAX v programe č. 6 za mesiac november 2014.
10. Žalovaný odkázal na správcu dane, ktorý výsluchom konateľa spoločnosti ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., Košice, C. D. zistil, že, táto firma organizovala reklamu na LED obrazovkách na celom Slovensku.
Zmluvu o prenájme k LED obrazovke OC MAX Prešov neuzatváral. Obrazovku mal firma prenajatú od spoločnosti CREO ART s.r.o.. K cene uviedol, že účtovníčka podľa tabuľky vypočítala cenu dodanej služby. K faktúre COMPRO Trade, s.r.o., Attila Szabo uviedol, že majitelia - žalobca a ADVERTISING & MÉDIA sa poznali a objednávka - reklamný spot pravdepodobne prišla elektronicky. Doručila sa p. E.- spoločnosti CREO ART s.r.o... S A. B. a so F. D. zoznámil E.. Domieval sa, že sú majiteľmi firmy ADVERTISING & MÉDIA s.r.o.. Reklama bola odvysielaná.
11. Žalovaný odkázal i na význam zistení správcu dane z vypočutia A. B., zástupcu spoločnosti Build & Media, spol. s r.o. Ten ku faktúre č. 2014110107 uviedol, že C. D., mal na starosti technický chod, činnosť zberu, objednávky na odvysielanie a zaradenie do vysielania sa starala p. D.. Odpovedal, že reklama bola odvysielaná, spoločnosťou CREO ART, na prenajatých obrazovkách firme ADVERTISING & MEDIA s.r.o.. Svedkyňa D. sa vyjadrila, že pokyny na vykonávanie konkrétnych prác prijímala od p. Felediho - zástupcu spoločnosti Build & Media, spol. s r.o. a žalobca - COMPRO Trade, s.r.o. bol klientom tejto spoločnosti. Ona vystavovala fa za spoločnosť ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., keď v nej pracovala, uviedla, že v roku 2014 mali uzatvorenú rámcovú zmluvu o zabezpečení reklamy so spoločnosťou žalobcu - COMPRO Trade, s.r.o., poznala aj p. E., z CREO ART s.r.o. i p. A. B. z ADVERTISING & MÉDIA s.r.o...Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane vypočul i E. E. (a ten sa vyjadril, že reklamný spot kampaň PROFIN-A bol odvysielaný a vysielací čas mala spoločnosť ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., a on jednal s A. B..
12. Žalovaný odkázal na zhora uvedený priebeh a výsledky dokazovania, ktoré oboznámil správca dane pre daňový subjekt pri ústnom pojednávaní, kde následne žalobca sa vyjadril, dňa 12.09.2018. Po prerokovaní jeho pripomienok zo dňa 21.09.2018, správca dane nepriznal odpočet dane z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa správca dane i žalovaného reklamné služby uvedené na faktúre č. 2014110107, na ktorej ako dodávateľ je uvedená spoločnosť ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., neboli dodané touto spoločnosťou, t. j. osobou na nej uvedenou. A. B., nebol oprávnený za ADVERTISING & MÉDIA s.r.o., konať a dôvodil, že právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa § 133 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Mal za to, že v danom prípade v spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o. bol jediným konateľom Attila Szabo, ktorý nepredložil žiadne splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti s bolo zrejmé, že nemá o činnosti spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o. ako jej konateľ dostatočné vedomost a túto spoločnosť v skutočnosti neriadil. Všetky činnosti zabezpečoval p. B., prípadne p. F.. Žalovaný konštatoval, že podľa ustanovení § 3 ods. 6 zákona obchodného zákonníka hodnotil pravdivosť údajov uvádzaných daňovým subjektom za nevierohodné a doplnil, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti, kde štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania.
13. Žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu v odvolaní sa ako neopodstatnené. Teda uzavrel, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní (§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., v ktorom sa správca dane vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu a uviedol úvahy a hodnotenie dôkazov a použité právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.).
II.
Správna žaloba
14. Žalobca podľa § 191 ods. 1 pís. e/ a písm. d/ SSP namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie všetkých relevantných listinných dôkazov, ktoré by jednoznačne potvrdzovali skutkový stav zistený v daňovom konaní. Považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí opísal skutkový stav zistené správcom dane ako bol v prvostupňovom rozhodnutí, ale neuviedol akúkoľvek právnu argumentáciu a svoje úvahy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Namietal, bezdôvodnosť neuznania odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa ADVERTISING & MEDIA s.r.o., i záver, že reklamné služby boli dodané osobnou na faktúre uvedenou, zastúpené Rastislavom Feledim, Podľa správcu dane i podľa žalovaného tento nebol oprávnený za
spoločnosť konať a následkom uvedeného došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. a poukazujúc na i na znenie § 49 ods. 1 , ods. 2 a 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty dodávateľskej faktúra, nespĺňala náležitosti v zmysle § 71 zákona.
15. Žalobca namietal, že preukázal dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi ním a dodávateľom ADVERTISING & MEDIA s.r.o. a oprávnenosť odpočítania DPH z dodávateľskej faktúry. Tvrdil, že žalovaný a správca dane nespochybnili dodanie reklamných služieb. Spochybnil dodávateľa týchto služieb. /vtedajší konateľ dodávateľa C. D. potvrdil, že vykonával činnosť reklamnej agentúry a s p. F. a p. A. B. a riešil obchodné veci firmy ako odvysielanie reklám na veľkoplošných obrazovkách. Na zabezpečenie reklamných služieb za dodávateľská spoločnosť ADVERTISING & MEDIA s.r.o. poveriť A. B. , ktorý tak oprávnene zastupoval spoločnosť dodávateľa a v tomto smere nebolo potrebné žiadne splnomocnenie. Správca dane, od konateľa dodávateľa C. D., ani od A. B. nežiadal poverenie, ktoré mohlo byť udelené aj ústne. Žalobca konštatuje, že vtedajší konateľ dodávateľa ADVERTISING & MEDIA s.r.o. C. D. potvrdil, že záležitosti ohľadom reklamy mal na starosti za spoločnosť A. B.. Zamestnankyňa dodávateľa E. D. na ústnom pojednávaní potvrdila, že spoločnosť COMPRO Trade, s.r.o. bola klientom spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o.. G. A. B. podľa žalobcu tak oprávnene zastupovala spoločnosť dodávateľa. Podľa žalobcu žalovaný na ťarchu žalobcu pripisuje konanie dodávateľa. V dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane/ v zmysle rozsudku Najvyššie súdu SR sp. zn.: 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015/...“, ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod nejde o zneužitie práva.“.
16. Žalobca uviedol, že overil finančnú situáciu svojho dodávateľa, plnenie jeho odvodových povinností, overil si obchodné meno a postavenie na trhu, nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jeho ďalšiu existenciu. Reklama bola vynaložená so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania a zvýšenia príjmov daňového subjektu. Podľa žalovaného A. B. nebol oprávnený za spoločnosť dodávateľa ADVERTISING & MEDIA s.r.o. konať. Žalobca dôvodil, že Správca dane na základe svojich zistení neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z uvedenej faktúry z dôvodu, že nebola dodaná osobou na nej uvedenou, t. j. spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o., Žalobca však mal za to, že neporušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a pri dodaní tejto služby vznikla dodávateľovi - spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o. daňová povinnosť. Dôvodil, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi ním a dodávateľom ADVERTISING & MEDIA s.r.o. bol oprávnený odpočítať DPH z dodávateľskej faktúry. Uviedol, že správca dane nespochybňuje dodanie reklamných služieb, ale dodávateľa. Konateľa spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o. C. D., správca dane však neopýtal, či ako konateľ spoločnosti splnomocnil niekoho na zastupovanie a na základe akého titulu konateľ spoločnosti zabezpečoval reklamné služby prostredníctvom A. B., ktorý spolu s. F., boli aktérmi poskytovania reklamných služieb pre odberateľov dodávateľskej spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o., a mali mandát na zastupovanie spoločnosti.
17. Žalobca uzavrel, že na žalobcu nie je možné prenášať zodpovednosť za konanie iného daňového subjektu, a správca dane neoveril účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti, hoci mal konfrontovať vykonané dôkazy a sám a nepredložil v daňovom konaní jediný právne relevantný a priamy dôkaz, že dodávateľ označený na faktúre nemohol daňovému subjektu poskytnúť služby /čo bol registrovaný dodávateľ/.
III.
Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na závere, že v konaní správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca si v zdaňovacom období november 2014 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2014110107 od ADVERTISING & MEDIA s.r.o. v sume 1 009,80 eur. Potvrdil, že došlo k porušeniu ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej, pretože dodávateľovi, ktorý je uvedený na predmetnej faktúre, nevznikla daňová povinnosť a reklamné služby uvedené na faktúre neboli dodané spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ. Uviedol, že vychádzajúc z obsahu žaloby štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, je oprávnené v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku považovať pravdivosť údajov uvádzaných daňovým subjektom za nevierohodnú. Táto požiadavka sa označuje ako
povinnosť náležitej starostlivosti a je odôvodnená špecifickou úlohou zdaniteľnej osoby v systéme DPH, v ktorom táto osoba nielen odvádza daň, ale ju aj vyberá (zásada poctivého obchodného styku a zásada starostlivosti riadneho hospodára, ktoré sú premietnuté aj v ustanoveniach Obchodného zákonníka - § 2 ods. 1, § 265, § 135a Obchodného zákonníka).
IV.
Relevantná právna úprava a právny názor správneho súdu
19. Správny súd po nariadení pojednávania, v konaní podľa § 177 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a je namieste zrušiť rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písmeno d) a e) SSP a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Rozsudok verejne vyhlásil 23.11.2023.
20. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100251648/2019 zo dňa 21. januára 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, č. 101916377/2018 zo dňa 27. septembra 2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. „Daňový poriadok" žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 1009,80 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. 22. Relevantná právna úprava:
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 23. Správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d a e/ SSP. Súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a z takto vymedzeného rozsahu uzavrel, že správne orgány neposúdili otázku odpočtu DPH zákonne a správne. Odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatky správnej úvahy vo vzťahu k ustáleniu právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2, a to v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty. Zároveň má súd za to, že žalovaný vec vzhľadom na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ aj nesprávne právne vec posúdil, a teda žaloba žalobcu je dôvodná. 24. Správna úvaha orgánu verejnej správy orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť v rozhodnutí, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým účastníkovi konania z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré skutkové okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia. 25. V danom prípade žalovaný postupoval nedôsledne a tu správny súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.. 26. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 2005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1) to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2) to že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3) že prijaté plnenie je daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, /dôkazné bremeno je na subjekte, ktoré právo na odpočítanie dane uplatňuje/, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. 27. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: Prvým dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty) - daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) II. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) vznik jeho daňovej povinnosti. III. má disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. 28. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní 1.hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) ak došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k prípadu zneužitia práva. V rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, je obsiahnutý právny názor, ktorý predstavuje významný posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní vykonanie a nie je možné priznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane aj žalovaný v kontexte nami preskúmavaného rozhodnutia neviedli úplne svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné. Súd poukazuje na to, že z uvedeného správcom dane: “dodávateľ ADVERTISING & MÉDIA s.r.o. odvysielanie reklamného spotu na LED obrazovke v PO OC nepreukázal. Správca dane uviedol, že Spoločnosť ADVERTISING & MÉDIA s.r.o. si uplatnila
odpočítanie dane od dodávateľov, ktorí v roku 2015 a 2016 zanikli. V daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2014 vykázal vysoký základ dane uvedený na r. 03 daňového priznania“. 29. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že sa porušilo ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, keďže podľa neho žalobcom nebolo preukázané, že pri predmetnom dodaní služby vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a nebolo preukázané, že predmetné služby použil daňový subjekt na dodávky a služby. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane jednoznačným a preukázateľným spôsobom spochybnil pravdivosť a vierohodnosť faktúry, z ktorej nepriznal žalobcovi odpočet DPH a vyrubil rozdiel DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ daňového subjektu nevedel preukázať, že ich reálne vykonal - dodal ako je deklarované. Dodanie služieb finančnými orgánmi nebolo spochybnené. 30. Správny súd poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kenwater ProChemie, konštatoval, že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa ako platiteľa je hmotnoprávnou podmienkou a dôkazné bremeno má osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca). Aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu SR, odkazuje na otázku statusu osoby deklarovaného dodávateľa. 31. V tomto prípade medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom žalobcu bolo podstatou spochybnenia zo strany správcu dane, či dodávky služieb nemohli byť dodané tak, ako to označil konateľ spoločnosti dodávateľa. Správca dane a žalovaný vychádzali z dokazovania a odpovedí ostatných konateľov zainteresovaných spoločností. Nakoľko v rámci zabezpečenia plnenia a v súvislosti s dodaním, správca dane zistil narušenie princípu neutrality /deklarovaným dodávateľom, resp. jeho subdodávateľom, ktorý podliehal preverovaniu/, ale neuzavrel, či sa dodanie uskutočnilo platiteľom. Pri tomto preukazovaní má dôkaznú povinnosť správca dane. Po zistení registrácie platiteľa a porušenia daňovej neutrality, postačoval na začatie preukazovania vykonanie Axel Kittel testu. Správca dane však uzavrel, že žalobca nepreukázal dodanie, ale súčasne z daňových kontrol pokračoval uvedením faktov o porušení daňovej neutrality. 32. Súd opakuje, že hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, ktoré musia byť spojené kumulatívne sú: 1) to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2) to že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia) a 3) že prijaté plnenie je daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. 33. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca (daňový subjekt) nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie. Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné. 34. Zamietnutie odpočtu DPH bolo možné odôvodniť i tým, že je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca,. Dôvodmi sú: 1) osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť mala byť určená, 2) neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, 3) dodávateľský reťazec, ktorí viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a 4) v prípade niektorých transakcií, ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. 35. V tomto prípade však ani správca dane ani žalovaný nezaujali v rámci správnej úvahy a v zmysle platnej judikatúry - na ktorú poukázal žalobca v správnej žalobe, že ku nepriznaniu odpočtu DPH z predmetných faktúr nedošlo preto, že za zdaniteľnú osobu konal zástupca, alebo plnil subdodávateľ a žalobca vedel, že tento sa aktívne podieľal na daňovom podvode a bol osobou, ktorá vedela alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, o čom by žalobca vedel, alebo vedieť mal. 36. Správna úvaha pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok nie je vylúčená. Dôkaznú povinnosť mal žalobca, avšak v danom prípade je správna úvaha založená žalovaným a správcom dane na závere, že k dodaniu žalobcovi došlo, dodanie reklamných služieb bolo nesporné, sporné bolo kto vlastne služby
dodal, či deklarovaný dodávateľ a platiteľ, alebo v jeho mene tretí subjekt, ktorý nebol platiteľom. Správca dane vyhodnotil dokazovanie tak, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný uzavrel, že z „povedaného“ vyplýva absencia poverenia obstarať dodanie služieb. Správca dane nehovorí o porušení daňovej neutrality nezaplatením dane dodávateľom služby, a to bez jasného zodpovedania vo vzájomnej súvislosti výpovedí dotknutých konateľov spoločnosti, ako i iných indikátorov a rozhodol v neprospech žalobcu. 37. Súd preto konštatuje, že z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň preto, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. Pri aplikácii judikatúry Súdneho dvora EÚ na predmetnú vec, preto bolo namieste , aby zrušil napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písmeno d) a e) SSP a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. 38. Správny súd si je vedomý toho, že pokiaľ ide o dopady judikatúry Súdneho dvora Európskej únie dôležitou je otázka dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a najmä na faktúra. V kontexte judikatúry dochádza k uzatvoreniu otázky splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane. Pokiaľ bolo zistené, že došlo k úniku jedného z platiteľov dane z pridanej hodnoty teda, že nebola daň zaplatená od deklarovaného dodávateľa, či subdodávateľa, ktorí sú/nie registrovaní pre platenie dane z pridanej hodnoty, v tomto zmysle daňová neutralita bola porušená. Ak došlo k daňovému úniku, bola spochybnená zásada daňovej neutrality, zdaniteľná osoba potom dokazuje či má určitú participáciu na tom, a či sa úmyselne dopustila konania, ktoré napĺňa daňového úniku alebo mala či nemala vedomosť alebo bol predpoklad, aby takú vedomosť mala, t.j. že v reťazci obchodov k takémuto úniku došlo a napriek tomu sa na obchode zúčastnila, a preukazuje zabezpečenie prevencie vzniku podvodu - porušenia neutrality dane. 39. Súd preto konštatuje, že v posudzovanej veci úlohou správcu dane je preukázať narušenie neutrality dane platiteľom, a to či žalobca mal o tom vedomosť a vykonal preventívne opatrenia. Žalobca žiadal odpočet dane a preukazuje to, či vedel alebo vedieť mal o tom, že plnenie, ktoré je predmetom posudzovania bolo uskutočnené s cieľom daňového úniku. Axel Kittel test preukazuje, aké opatrenia vo svojej obchodnej praxi použil daňovník, aby podvodu v obchodnej transakcii zabránil. 40. V rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu č. k. 6Sžfk/76/2020 z 26. októbra 2022, sa uvádza, že pokiaľ ide o situáciu, ak jeden z účastníkov neodvedie vybratú daň a ten ďalší účastník v obchodnom reťazci si daň odpočíta za účelom získania zvýhodnenia, ide o konanie v rozpore s účelom Smernice rady 2006//112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Takéto transakcie nezodpovedajú obchodným podmienkam. Daňový podvod je judikatúrou definovaná situácia, v ktorej subjekt je účastníkom podvodu tým, že neodvedie do štátnej pokladnice daň z pridanej hodnoty, a druhý subjekt si ju naopak odpočíta, aby získal daňovú výhodu. Pri daňových podvodoch ide spravidla o to, že transakcie, ktoré sú uskutočnené v rámci podvodu sa vymykajú bežným obchodným praktikám a podmienkam zaužívaným na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a kľúčové je posúdenie všetkých významných okolností spornej transakcie, a to vrátane právnej obchodnej a osobnej väzby medzi účastníkmi konania. 41. Súd preto konštatuje, že kľúčovým v celej veci je existencia dôkazného bremena. Dôkazné bremeno prvotne patrí tomu, kto uplatňuje odpočítanie dane. Žalobca mal preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok /§ 19 ods. 1 a §49 ods. 1 a 2 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH/. Ak nie sú splnené, čo vyhodnocuje aj spochybňuje správca dane vyzve daňový subjekt, aby predložil ďalšie dôkazy ktoré, správca dane tieto vyhodnocuje. Napríklad nekontaktná osoba, ktorá nepodá daňové priznanie je prvým rizikovým faktorom /rozhodnutie z 26.05.2022 Najvyššieho správneho súdu spisovej značky 6Sžfk/52//2020/ a charakterizuje toto konanie ako podvodné, cieľom ktorého bolo nepriznanie a neodvedenie dane z pridanej hodnoty. 42. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu č. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023 vyplýva, že zistenie daňového podvodu znamená nielen zistenie chýbajúcej dane na ktoromkoľvek článku reťazca, ale súčasne predpokladá zistenie a preukázanie vedomosti alebo predpokladu vedomosti žalobcu o tomto neodvedení dane. Súčasťou tejto časti preukazovania zo strany správcu dane je aj vyžadovanie, aby žalobca daňovník preukázal, že prijal opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby zistil, že takéto konanie obchodných partnerov v jeho obchodnom reťazci nebude viesť ku daňovému podvodu. 43. Správny súd berie na vedomie, že pojmu daňový únik právne odvetvia obchodného, správneho a trestného práva dávajú svoje účinky nimi predpokladané a dotýkajú osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a pri plnení svojich povinností v postavení konateľov, v postavení obchodných partnerov vykonávajú obchodné činnosti, s ktorými sú spájané určité povinnosti, napríklad povinnosti štatutárneho zástupcu vedieť o obchodných aktivitách a obchodných partneroch potrebnej informácie s cieľom
predchádzať uvedeným situáciám a nezamieňať neštandardnými postupmi doplnením obchodných partnerov, vytváraním situácií, ktoré zneprehľadňujú aktivity. 44. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že strane žalobcu podľa správcu dane bola splnená podmienka dodania, spornosť osoby dodania súvisí s podvodom a nezaplatením dane a zmluvným partnerom. Dodanie tovarov žalobcovi bolo správcom dane spochybňované v otázke osoby dodania i osoby platiteľa dodania služby. 45. Na priznanie nároku na odpočítanie dane príjemcovi je potrebné splnenie súčasné jednotlivých hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ktoré vyplývajú z článku 168 písm. a) Smernice rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v. EÚ L347, 2006, S1 a transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. 46. Právo odpočítať daň je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky transakcie na vstupe a na výstupe v prípade podnikateľskej činnosti, v ktorej je treba nájsť, vzhliadnuť a preukázať, že ide o tovary a služby súvisiace s činnosťou zdaniteľnej osoby. Ak daň nebola zaplatená, je povinnosťou správcu dane prostredníctvom preukazovania daňového podvodu v obchodnom reťazci vyžadovať zistenie, kde sa tak stalo a preukázať daňovníkovi, ktorý odpočítava túto daň, že o tom vedel, mal vedieť alebo že konal s úmyslom podviesť a zabezpečiť si majetkový prospech únikom nezaplatením dane. Ako uvádza judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veci KemwaterproChemie, Pokiaľ deklarovaný dodávateľ preukáže, že na výstupe daň zaplatil, niet dôvodu pri splnení ostatných hmotnoprávnych podmienok, odpočet dane zahŕňať do daňovej bilancie obchodov žalobcov alebo daňových daňovníkov. Podmienkou je status deklarovaného dodávateľa, ide o hmotnoprávnu podmienku a dôkazné bremeno ohľadne statusu tejto osoby má ten, kto odpočítava daň, teda žalobca, daňovník, ktorý uplatňuje daň. 47. Súdny dvor EÚ vo veci C-610/19 uvádza, že Smernica rady o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať tak, že bráni takej vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že faktúry, ktoré sa týkajú nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože práve osoba, ktorá vystavila faktúru uvedený tovar nemohla dodať alebo vytvoriť z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov ani dodať, čiže nadobudnúť ho od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená. 48. Pretože Súdny dvor Európskej únie je aprobovaný podávať výklad, a to záväzne práva Európskej únie, tento výklad vo veci Vikingo, ako to z obsahu zhora je zásadnou zmenou v judikatúre pri posudzovaní priznaní odpočtov dane z pridanej hodnoty v situáciách, kedy nedošlo k spochybneniu dodávky, avšak došlo k spochybneniu vybavenosti vykonať túto dodávku za predpokladu, že boli splnené podmienky hmotnoprávne. Teda nie je možné postupovať inak, ako v prípade spochybňovaných subdodávateľov, t.j. nie je možné nepriznať odpočítanie dane len preto, že deklarovaný dodávateľ po splnení hmotnoprávnych podmienok nepreukázal naozaj schopnosť dodať a že podozrenie správcu dane vyplýva z niečoho iného ako z preukázania účasti deklarovaného dodávateľa alebo daňovníka na podvode, t.j. vytvorenie obchodnej situácie, kde jeden v reťazci neodvedie daň. 49. Možno teda uzavrieť, že pokiaľ ide o reálne nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie nestačí spochybniť, že niekto nemal na dodanie, ale pretože tu existuje neodvedená daň dodávateľa, a preto uplatnenie odpočtu dane je namieste za splnenia ostatných podmienok ako bolo uvedené vyššie. Samotné nedisponovanie nevyhnutnými prostriedkami neznamená zákaz odpočítania za preukázania, že sa uplatniteľ odpočtu nepodieľal na daňovom podvode vedome alebo nevedome, o tom vedel alebo nevedel preukazuje správca dane. 50. Žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku bude povinný zvážiť pri svojom ďalšom konaní a rozhodovaní vo veci či je udržateľný záver, a to na základe zisteného skutkového stavu o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Hodnotenie žalovaným, že žalobca nespĺňa hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty preto, že konštatoval zistenia u dodávateľov deklarovaného dodávateľa žalobcu bude musieť doplniť a v novom rozhodnutí preukázať podvod, t.j. vedomosť o daňovom úniku po tom, čo sa vysporiada s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní. Svoje rozhodnutie je povinný taktiež odôvodniť, aby mala správna úvaha, ktorou sa bude riadiť žalovaný pri rozhodovaní o námietkach, základ v zistených skutkových záveroch konštatovaných do právneho záveru, ktorým sa riadil pri rozhodovaní pri posudzovaní odvolania žalobcu. Skutkové a právne posúdenie žalovaného musí korešpondovať a zrozumiteľne a jasne a splatnou právnou úpravou judikatúrou a právnym názorom najvyšších správnych autorít. 51. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 52. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 53. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania. 54. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).