Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-2-2012.pdf
PDF · 69.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/2/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci exekučného konania oprávneného: Obvodný úrad v Novom Meste nad Váhom, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Hviezdoslavova 36 proti povinnému: C. E., bytom T. X, o vymoženie 165,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1. decembra 2011, č.k. 4Er/2630/2008 - 30, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a zároveň návrh súdnej exekútorky na priznanie náhrady trov exekučného konania vo výške 45 Eur zamietol. Svoje rozhodnutie o zastavení exekučného konania súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že tamojší súd uznesením č.k. 4Er/2630/2008 - 8 zo dňa 12.02.2009 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2009. Ďalej uviedol, že nakoľko v tomto štádiu súdna exekútorka nie je účastníkom konania s poukazom na dikciu ustanovenia § 37 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa jej návrh na priznanie náhrady trov exekučného konania zamietol.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka JUDr. Eva Šteinerová, a to proti výroku o náhrade trov exekučného konania. Mala za to, že ak súd predmetnú exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, mal súčasne rozhodnúť aj o trovách exekučného konania a zaviazať na ich náhradu súdnemu exekútorovi toho z účastníkov exekučného konania, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zastávala názor, že súd nesprávne právne posúdil vec, nesprávne aplikoval právne predpisy a zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej verejnej moci. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že zaviaže oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorky v sume 51,19 Eur.
Krajský súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania súdnej exekútorky proti výroku o náhrade trov exekučného konania (výrok o zastavení exekučného konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný) zaoberal sa tým, či odvolanie súdnej exekútorky možno považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou a či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom. Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia začína až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon však môže exekútor vykonať až potom, ako bol exekučným súdom poverený na vykonanie exekúcie.
Zo spisového materiálu vyplýva, že v posudzovanej veci sa oprávnený návrhom, doručeným súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej dňa 04.11.2008, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 165,97 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č.k. 4Er/2630/2008 - 8 zo dňa 12. februára 2009 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2009. Následne tamojší súd napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a návrh súdnej exekútorky na priznanie trov exekúcie zamietol. Dňa 04.11.2008 bolo začaté predmetné exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie nebolo súdnej exekútorke udelené.
Odvolací súd konštatuje, že súdna exekútorka podala odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania (nie exekúcie), pričom v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku táto nie je účastníkom konania ohľadne rozhodovania o náhrade trov exekučného konania. Preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tomto štádiu konania. Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku priznáva postavenie účastníka konania len poverenému súdnemu exekútorovi, pričom zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v danom prípade nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku.
Exekučné konanie bolo v predmetnej veci zastavené podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, a to na základe skutočnosti, že exekučný súd právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na daný prípad aj ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípady zastavenia exekúcie na základe ustanovení Exekučného poriadku (iných ako sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo ustanovení osobitného zákona v prípadoch, kedy už bolo udelené súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku je pritom samostatným ustanovením, upravujúcim zastavenie exekučného konania, pokiaľ bola žiadosť o udelenie poverenia právoplatne zamietnutá. Odvolací súd zároveň uvádza, že z ustanovení Exekučného poriadku explicitne nevyplýva pre účastníkov konania možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu o náhrade trov exekučného konania v prípadoch, kedy bolo exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavené. Z tohto dôvodu a s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. nie je proti napadnutému výroku uznesenia okresného súdu odvolanie prípustné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. odmietol a nezaoberal sa preto vecnou správnosťou odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia okresného súdu, ani samotnými dôvodmi odvolania. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .