Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-32-2011.pdf
PDF · 74.17 KB
No categories available
16Cob/32/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35787783, zast. G.. L. H., advokátkou v D., L. X, proti žalobcovi: E. H., bytom D. O. XXX, o zaplatenie 717,26 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/129/2010-100 zo dňa 22. decembra 2010 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu žalobcu na zaplatenie 717,26 eur s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 185,28 eur so 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.11.2007 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 11.12.2001 konkludentne zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Obč. zák., na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku 1 035,65 eur, z ktorej mu žalovaný vrátil len 850,37 eur a doposiaľ mu tak dlhuje 185,28 eur, ktoré je žalobcovi povinný vrátiť spolu so zákonným 8,5 % ročným úrokom z omeškania, stanoveným podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., za dobu od 01.11.2007 až do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že na základe časti C - návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 11.12.2001 žalobca ponúkol žalovanému možnosť uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanému zaslal akceptáciu jeho žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Bolo však nepochybné, že žalobca žalovanému poskytol úverovú kartu a umožnil mu čerpať peniaze z jeho účtu, čím mal súd prvého stupňa za preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi, keď boli určené zmluvné strany a žalobca poskytol žalovanému pôžičku. Nakoľko nedošlo k akceptácii žiadosti žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, nedošlo k dohode o ďalších nárokoch, ktoré žalobca uplatňoval, teda nedošlo k dohode o úrokoch z úveru, ani k dohode o poplatku za poistenie a o poplatku za vedenie revolvingového účtu. Z uvedených dôvodov, keďže zmluvný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke, žalovanému uložil povinnosť vrátiť rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a vrátenými peňažnými prostriedkami vrátane zákonného úroku z omeškania, a vo zvyšnej časti, prevyšujúcu prisúdenú istinu a úrok z omeškania, žalobu zamietol ako nedôvodnú. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2. Žalovanému, ktorý bol v konaní prevažne úspešný a náhrada trov by mu patrila, však náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si ich náhradu neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil nesprávnym skutkovým a právnym posúdením veci.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Žalobca založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že súd prvého stupňa zistil nesprávne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Podľa ods. 2 cit. ust., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi napadnutého rozhodnutia, postupom podľa ust. § 213 ods. 2O.s.p. vyzval žalobcu, aby sa v lehote do 10 dní od doručenia výzva vyjadril k možnému použitiu ust. § 3, § 4 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 v súvislosti s náležitosťami zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje plnenie a tiež k možnému použitiu ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. Žalobca prevzal výzvu odvolacieho súdu dňa 20.02.2012, jeho právna zástupkyňa dňa 21.02.2012, avšak na výzvu odvolacieho súdu žalobca nereagoval a k veci sa nevyjadril.
Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu veci tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že prvostupňový súd vyvodil správny právny záver v tom smere, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a že neboli dohodnuté podmienky revolvingového úveru tak, ako to tvrdil žalobca, lebo v konaní nepreukázal, že akceptoval žiadosť žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru. Správne je tiež skutkové zistenie, že napriek tomu, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, žalobca poskytol žalovanému 1 035,65 eur tým spôsobom, že mu umožnil čerpať túto sumu poskytnutím úverovej karty zo svojho účtu a že z takto poskytnutého plnenia žalovaný žalobcovi vrátil len 850,37 eur a zvyšok vo výške 185,28 eur mu doposiaľ dlhuje. Súd prvého stupňa sa však pri posudzovaní predmetného záväzkového vzťahu vôbec nezaoberal možnou aplikáciou ustanovení zák.č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého bolo potrebné posúdiť vzťah medzi účastníkmi z hľadiska spotrebiteľského práva. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť uzavretá obligatórne v písomnej forme, inak je neplatná. Ak teda žalobca nepreukázal, že písomne akceptoval s poukazom na ust. § 46 ods. 2 Obč. zák. a § 43 ods. 2 Obč. zák. žiadosť žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá bola obsiahnutá v časti C ako návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.12.2001, odvolací súd je názoru, že k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zák.č. 258/2001 Z.z. nedošlo pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy s poukazom na § 4 ods. 1cit. zák. Plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť vo výške správne ustálenej súdom prvého stupňa v sume 185,28 eur spolu s príslušenstvom, je tak potrebné posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. ako plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré je v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. žalovaný povinný žalobcovi vydať spolu s príslušenstvom. Uvedený právny záver však nič nemení na vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým bola žaloba v časti prevyšujúcej prisúdenú istinu s príslušenstvom zamietnutá a ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že ich náhradu nepriznal žalovanému, ktorý, hoci by na ich náhradu mal právo podľa § 142 ods. 2 O.s.p., si ich nevyčíslil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., aj keď z iných právnych dôvodov.
Náhrada trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému nebola priznaná, pretože mu preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.