Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-93-2022.pdf
PDF · 122.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/93/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. D. XX, v konaní zastúpená: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka, so sídlom Podzámska 8330/32, Nové Zámky, IČO: 50 364 511, proti žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. D. XX, v konaní zastúpený: KATONA LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 53 098 684, v konaní o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.11.2022 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala nahradenia prejavu vôle, ktorým prejavom by žalovaný ako predávajúci bol povinný so žalobkyňou ako kupujúcou uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by bol žalovaný povinný žalobkyni predať:
- podiel o veľkosti 1/81 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1783/14, o výmere 1 856 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísaný na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v spoluvlastníckom podiele pod BLV13/ (ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 1/),
- podiel o veľkosti 1/81 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1779/8, o výmere 29 982 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v spoluvlastníckom podiele pod BLV10/ (ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 2/),
- podiel o veľkosti 85/2916 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1778/5, o výmere 177 280 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v spoluvlastníckom podiele pod BLV9/ (ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 3/),
- podiel o veľkosti 1/81 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1780/8, o výmere 809 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v spoluvlastníckom podiele pod BLV6/(ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 4/),
- podiel o veľkosti 5/648 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1778/5, o výmere 177 280 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v spoluvlastníckom podiele pod BLV7/ (ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 5/) (ďalej v texte Nehnuteľnosti 1/ až 5/ spolu ako Predmetné nehnuteľnosti).
Žalobkyňa Kúpnu cenu Nehnuteľností 1 až 4 určila na sumu 3.063,87 eura a kúpna cena Nehnuteľnosti mala zodpovedať kúpnej cene vyplývajúcej z Kúpnej zmluvy V-5714/2019 z 16.04.2020, ktorou žalobkyňa v čase podania žaloby nedisponovala. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nadobudol Predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, pričom podielovou spoluvlastníčkou Predmetných nehnuteľností je aj žalobkyňa. Predmetné nehnuteľnosti žalovaný nadobudol na základe H. H. D./2020 z 25.09.2020, Kúpnej zmluvy V-5714/2019 z 16.04.2020 a Darovacej zmluvy V- 4816/2019 z 26.11.2019. Žalobkyňa namietala, že žalovaný, ako nadobúdateľ, nie je v zmysle § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občianskeho zákonníka) blízkou osobou voči pôvodnému spoluvlastníkovi, teda uvedeným konaním došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. Na základe uvedeného preto žiadala, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu s obsahom špecifikovaným v petite rozsudku.
2. Žalovaný k žalobe uviedol, že neuznáva nárok žalobkyne a popiera žalobu v celom rozsahu. Mal za to, že nedošlo k porušeniu predkupného práva. Namietal, že žalovanému nebola doručená zo strany žalobkyne výzva označená ako predsúdna výzva, ktorou by sa žalobkyňa domáhala ponúknutia nadobudnutých spoluvlastníckych podielov na kúpu podľa §603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto považoval žalobu za predčasnú. Namietal, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti od blízkych osôb definovaných v § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej namietal, že v aplikačnej praxi je sporná otázka, či predkupné právo vzniká aj v prípade darovania a ani rozhodovacia činnosť súdov Slovenskej a Českej republiky nie je v tejto otázke jednotná. Tvrdil, že predkupné právo sa vzťahuje iba na odplatné nadobudnutie vlastníckeho práva, ktorý názor opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20. októbra 2008, sp. zn. 22Cdo/2408/2007. Tiež namietal aj stanovenie kúpnej ceny žalobkyňou pre nesprávnosť a neodbornosť, keďže žalovanému nebolo zrejmé, z akých podkladov vychádzala kancelária pri stanovení hodnoty Predmetných nehnuteľností. Navrhol preto, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. V replike žalobkyňa uviedla, že predsúdna výzva bola žalovanému riadne odoslaná dňa 07.11.2022 na jedinú adresu, ktorá bola žalobkyni známa, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že má za to, že žalovaný si zásielku neprebral úmyselne. Žalobkyňa v celom rozsahu rozporovala tvrdenie žalovaného, že by pôvodní vlastníci spoluvlastníckych podielov k Predmetným nehnuteľnostiam, boli voči žalovanému blízkymi osobami. Aj na základe podkladov predložených žalovaným je zrejmé, že sa nejedná o osoby príbuzné v priamom rade, súrodencov, ani manželov. Žalobkyňa odmietla, že by malo ísť o osoby, ktorých vzájomná blízkosť má byť založená na tom, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú ujmu. Ďalej uviedla, že judikatúra najvyšších súdnych inštancií Slovenskej republiky zaujala jednoznačné stanovisko, že predkupné právo je dané aj v prípade bezodplatných zmlúv. V tomto smere poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 186/2012-11 zo dňa 21.06.2012. Ďalej namietala, že ak mal žalovaný pochybnosť o trhovej cene nehnuteľností v k. ú. G., mal ku svojmu vyjadreniu predložiť dôkazy spôsobilé vyvrátiť tento právne relevantný argument žalobkyne. Uviedla, že realitná kancelária ohodnocovala nehnuteľnosť ako celok (hodnota v EUR za 1 hektár) a následne došlo k prepočtu sumy za jeden meter štvorcový. Realitná kancelária, ako ani žalobkyňa, neurčovala hodnotu konkrétneho podielu na pozemku. Ďalej uviedla, že v čase podania žaloby nemala žalobkyňa vedomosť o kúpnej cene, za ktorú žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnosti 5/, z ktorej predmetnej časti pozemku má žalobkyňa právny nárok na odkúpenie podielu vo výške 5/648 k celku, čo predstavuje časť pozemku o výmere 1 367,90 m2, a to za sumu 410,37 eura, ktorá suma zodpovedá podmienkam, ktoré sú totožné s podmienkami, za akých spoluvlastnícky podiel k pozemku nadobudol žalovaný na základe Kúpnej zmluvy, od pôvodného podielového spoluvlastníka, teda za sumu 0,30 eur/ m2.
4. V duplike žalovaný uviedol, že doteraz nebolo zo strany žalobkyne preukázané, že došlo k odoslaniu výzvy spomenutej v žalobe. Namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný neudržiavajú dobrý vzťah, žalobkyňa nemôže mať vedomosť o tom, s kým a ako často sa stretáva žalovaný a v akom rozsahu je nápomocný žalovaný iným členom rodiny, tiež oni jemu. Namietal ďalej, že žalobkyňa nesie dôkazné bremeno na preukázanie ceny Predmetných nehnuteľností, pričom sama nedoložila odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení o trhovej cene, ale predložila iba vyjadrenie realitnej kancelárie. Predložením inzerátov žalovaný chcel poukázať práve na tú
skutočnosť, že vyjadrenie od realitnej kancelárie sa nezakladá na skutočných a aktuálnych informáciách, nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzala kancelária pri stanovení hodnoty pozemkov, keď určila trhovú cenu cca 0,40 eur/m2. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je pasívne vecne legitimovaný v spore k Nehnuteľnostiam 2/, 3/ a 5/ a preto navrhol konanie voči nemu zastaviť.
5. K duplike sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá rozporovala vyjadrenia žalovaného uvádzané v duplike v celom rozsahu ako účelové a bez opory v zákone, pričom účelovosť konania žalovaného mala za zrejmú aj z jeho správania, keď časť pozemkov po začatí konania darovacou zmluvou previedol na tretiu osobu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že inzeráty predložené žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť záver realitnej kancelárie pri ohodnotení pozemkov. Uviedla, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pričom poukázala na to, že žalovaný špekulatívnym a účelovým spôsobom pristúpil k prevodu spoluvlastníckych podielov dotknutých podanou žalobou až po tom, ako mal vedomosť o tunajšom konaní, čím porušil zásadu nemo plus iuris, a preto právny úkon, ktorým vykonal prevod podielov na tretiu osobu, je absolútne neplatný. Zároveň opakovane v celom rozsahu rozporovala tvrdenie žalovaného, že by pôvodní vlastníci spoluvlastníckych podielov k Predmetným nehnuteľnostiam boli voči žalovanému blízkymi osobami.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom zástupkyňa žalobkyne zotrvala na všetkých svojich písomných vyjadreniach v konaní. K pasívnej vecnej legitimácii uviedla, že žaloba bola podaná dňa 25.11.2022, pričom v zmysle vyjadrenia žalovaného mu bola žaloba doručená 30.12.2022 a dňa 04.01.2023 žalovaný podal návrh na vklad darovacej zmluvy, ktorou previedol podiel k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Mala za to, že týmto právnym úkonom došlo opätovne k porušeniu predkupného práva žalobkyne aj ostatných spoluvlastníkov. Na dotknutých listoch vlastníctva tak žalovaný pri uskutočnení tohto právneho úkonu nekonal v dobrej viere, úkon vykonal s úmyslom obísť zákon, čo spôsobilo jeho absolútnu neplatnosť v zmysle §39 Občianskeho zákonníka a zároveň došlo k porušeniu zásady nemo plus iuris, nakoľko žalovaný v čase vykonania prevodu z dôvodu podanej žaloby, o ktorej mal vedomosť v rozhodnom období, nemohol disponovať s predmetnými spoluvlastníckymi podielmi, ktoré boli predmetom žaloby.
7. Zástupca žalovaného zotrval na všetkých písomných vyjadreniach, pričom mal za to, že pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k niektorým spoluvlastníckym podielom, nie je daná, pretože žalovaný toho času nie je vlastníkom týchto spoluvlastníckych podielov. Tieto spoluvlastnícke podiely previedol na osobu, ktorú považoval za jemu blízku. Vo vzťahu k ostatným spoluvlastníckym podielom uviedol, že tieto boli prevádzané na tzv. blízke osoby.
8. Zástupkyňa žalobkyne mala za to, že znenie kúpnej zmluvy bolo zahrnuté v petite žaloby a žiadala o prerušenie konania z dôvodu, že žalobkyňa bude žalovať žalovaného z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodu na tretiu osobu, pričom poukázala na skutočnosť, že žalovaný disponuje podielom na Predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania a presahujú nároky uplatňované v tomto konaní. Uviedla, že kúpna zmluva nemusí obsahovať náležitosti týkajúcej sa spôsobu vyplatenia kúpnej ceny, pričom v danom prípade vo vzťahu k dvom nehnuteľnostiam nedošlo k zmene, ktorá by sa mala dotknúť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
9. Zástupca žalovaného uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú právne neprípustné, keďže predmetom konania sú určité spoluvlastnícke podiely a čo sa týka samotnej kúpnej zmluvy obsiahnutej v petite a doplnení žaloby, tak táto listina nie je vkladu schopná. Uviedol, že vo vzťahu k dvom nehnuteľnostiam je potrebné kúpnu zmluvu prerobiť, keďže k zvyšným dvom nehnuteľnostiam nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného.
10. Súd sa na pojednávaní oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených v spise, a to predovšetkým listom vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, 7610,13993, vyjadrením sa k trhovej cene nehnuteľností v katastrálnom území G. zo dňa 25.11.2022, Kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2019, darovacou zmluvou zo dňa 28.10.2019, rozhodnutím o povolení vkladu č. V28/2023 zo dňa 16.01.2023, predsúdnou výzvou zo dňa 08.11.2022, znaleckým posudkom č. 3/2023 – stanovenie všeobecnej ceny hodnoty pozemkov, a ostatnými v spise pripojenými listinami, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
11. Žalovaný nadobudol do podielového spoluvlastníctva
- LV č. XXXX pre obec Komárno, k. ú. G.: pozemok „E“ KN, parcelné č. 1783/14 – ostatná plocha o výmere 1 856 m2; predmetný pozemok žalovaný nadobudol v spoluvlastníckom podiele pod BLV13/ vo výške 1/36 k celku (výmera 51,56 m2), a to na základe H. H. D./2020 z 25.09.2020,
- LV č. XXXXX pre obec Komárno, k. ú. G.: pozemok „E“ KN, parcelné č. 1779/8 – trvalý trávny porast o výmere 29 982 m2; predmetný pozemok žalovaný nadobudol v spoluvlastníckom podiele pod BLV10/ vo výške 1/36 k celku (výmera 832,83 m2), a to na základe H. H. D./2020 z 25.09.2020,
- LV č. XXXXX pre obec Komárno, k. ú. G.: pozemok „E“ KN, parcelné č. 1778/5 – trvalý trávny porast o výmere 177 280 m2; predmetný pozemok žalovaný nadobudol v spoluvlastníckom podiele pod BLV9/ vo výške 1/36 k celku (výmera 4 924,44 m2) na základe H. H. D./2020 z 25.09.2020, pod BLV7/ v podiele 1/36 k celku (výmera 4 924,44 m2) na základe Kúpnej zmluvy V-5714/2019 z 16.04.2020 a pod BLV15/ v podiele 25/324 k celku (výmera 13 679,01 m2) na základe Darovacej zmluvy V- 4816/2019 z 26.11.2019,
- LV č. XXXXX pre obec Komárno, k. ú. G.: pozemok „E“ KN, parcelné č. 1780/8 – trvalý trávny porast o výmere 809 m2; predmetný pozemok žalovaný nadobudol v spoluvlastníckom podiele pod BLV6/ vo výške 1/36 k celku (výmera 22,47 m2), a to na základe H. H. D./2020 z 25.09.2020.
12. Pozemky, ktoré žalovaný nadobudol do podielového spoluvlastníctva, boli v rozhodnom období vedené v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, nasledovne:
- LV č. XXXX pre obec Komárno, k. ú. G.: pozemok „E“ KN, parcelné č. 1783/14 – ostatná plocha o výmere 1 856 m2,v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne pod BLV3/ v podiele 12/27 k celku (výmera 824,89 m2),
- LV č. XXXXX pre obec Komárno, k. ú. G.: pozemok „E“ KN, parcelné č. 1779/8 – trvalý trávny porast o výmere 29 982 m2, v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne pod BLV3/ v podiele 12/27 k celku (výmera 13 325,33 m2),
- LV č. XXXXX pre obec Komárno, k. ú. G.: pozemok „E“ KN, parcelné č. 1778/5 – trvalý trávny porast o výmere 177 280 m2, v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne pod BLV11/ v podiele 16/81 k celku (výmera 35 018,27 m2) a v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne pod BLV18/ v podiele 26/324 k celku (výmera 14 226,17 m2); spoluvlastnícky podiel žalobkyne spolu predstavuje 5/18 k celku (výmera 49 244,44 m2),
- LV č. XXXXX pre obec Komárno, k. ú. G.: o pozemok „E“ KN, parcelné č. 1780/8 – trvalý trávny porast o výmere 809 m2, v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne pod BLV3/ v podiele 12/27 k celku (výmera 359,55 m2).
13. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 25.11.2022 domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorým prejavom by žalovaný ako predávajúci bol povinný so žalobkyňou ako kupujúcou uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by bol žalovaný povinný žalobkyni predať: -podiel o veľkosti 1/81 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1783/14, o výmere 1 856 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísaný na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v spoluvlastníckom podiele pod BLV13/ (ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 1/),
- podiel o veľkosti 1/81 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1779/8, o výmere 29 982 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v spoluvlastníckom podiele pod BLV10/ (ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 2/),
- podiel o veľkosti 85/2916 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1778/5, o výmere 177 280 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v spoluvlastníckom podiele pod BLV9/ (ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 3/),
- podiel o veľkosti 1/81 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1780/8, o výmere 809 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v spoluvlastníckom podiele pod BLV6/(ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 4/),
- podiel o veľkosti 5/648 k celku na pozemku „E“ KN, parc. č. 1778/5, o výmere 177 280 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie G., vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v spoluvlastníckom podiele pod BLV7/ (ďalej v texte ako Nehnuteľnosť 5/) (ďalej v texte Nehnuteľnosti 1/ až 5/ spolu ako Predmetné nehnuteľnosti). Žalobkyňa Kúpnu cenu Predmetných nehnuteľností určila v priebehu konania na sumu 3.474,24 eura. Žalobkyňa s podanou žalobou a ani v priebehu konania nepredložila znenie kúpnej zmluvy, ktorou mal byť nahradený prejav vôle žalovaného.
14. Z listiny označenej ako Porušenie predkupného práva – Predsúdna výzva zo dňa 08.11.2022 (č. l. 110-111 spisu) vyplynulo, že žalobkyňa žalovaného upozornila na porušenie predkupného práva a zároveň ho vyzvala, aby jej žalovaný ponúkol na odpredaj nadobudnuté podiely Predmetných nehnuteľností za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol žalovaný. Na rozhodnutie mu poskytla trojdňovú lehotu od doručenia výzvy. Z pripojenej kópie poštovej obálky (č.l. 69 spisu) vyplynulo, že Predžalobná výzva bola z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote vrátená adresátovi dňa 06.12.2022, pritom tento si ju vyzdvihol dňa 27.12.2022 (č. l. 79 spisu).
15. Z rozhodnutia Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor č. V 28/2023 zo dňa 16.01.2023 vyplynulo, že v tento deň bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým žalovaný previedol na tretiu osobu podiel o veľkosti:
- 1/36 k pozemku „E“ KN, parcelné č. 1779/8 – trvalý trávny porast o výmere 29 982 m2 vedenom na LV č. XXXXX pre obec Komárno, k. ú. G.,
- 1/18 k pozemku „E“ KN, parcelné č. 1778/5 – trvalý trávny porast o výmere 177 280 m2 vedenom na LV č. XXXXX pre obec Komárno, k. ú. G..
16. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
17. Podľa § 602 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.
18. Podľa § 603 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
19. Podľa § 604 Občianskeho zákonníka, predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu.
20. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
21. Podľa § 606 Občianskeho zákonníka, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
22. Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
23. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
24. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
25. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka upravuje zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov. Jeho podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť
svoj podiel, ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Zákonné predkupné právo obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s jeho podielom, s ktorým inak môže, a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať. Je nutné upozorniť, že predmetom predkupného práva je ideálny podiel spoluvlastníka, nie reálna časť spoločnej veci (hoci by zodpovedala svojou veľkosťou veľkosti spoluvlastníckeho podielu). Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na každého nadobúdateľa. Podstata vecnoprávneho charakteru predkupného práva sa prejavuje aj v tom, že ak podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby svoj podiel predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nebude to mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový nadobúdateľ získal prevádzaný podiel, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy oprávneného podielového spoluvlastníka povinnosť ponúknuť vec na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím. Spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na osobu inú ako osobu jemu blízku, vzniká povinnosť ponúknuť podiel najprv ostatným spoluvlastníkom. Podľa § 605 OZ musí ponuka urobená v rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj, čo znamená oznámenie nielen podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t. j. predmet kúpy a kúpna cena), ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prevodu (splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena a pod.). Zákon v § 605 Občianskeho zákonníka v rámci právnej úpravy zmluvného predkupného práva upravuje formu ponuky len vo vzťahu k nehnuteľným veciam – takáto ponuka musí byť urobená v písomnej forme. Za porušenie povinnosti povinného z predkupného práva možno považovať najmä prípady, kedy voči ostatným spoluvlastníkom vôbec nedošlo k urobeniu ponuky, alebo kedy ponuka síce bola urobená, no za nevýhodnejších podmienok, než za akých bol podiel neskôr scudzený alebo bol podiel prevedený na záujemcu pred uplynutím lehoty na prijatie ponuky. V prípade porušenia povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka má oprávnený spoluvlastník právo a) dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, b) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby alebo c) si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi podielu. Pokiaľ sa oprávnený spoluvlastník nedovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, z predkupného práva oprávnený spoluvlastník má podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu. Na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému spoluvlastníkovi podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za akých mu mal podiel ponúknuť povinný spoluvlastník. Ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník na súde domáhať, aby bol prejav vôle nadobúdateľa nahradený rozhodnutím súdu. Žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa.
26. Charakter žaloby na nahradenie prejavu vôle ako žaloby na plnenie vyplýva z hmotnoprávnej vecnej legitimácie týchto žalôb, ako aj z procesného rámca. Z hľadiska vecnej legitimácie je zrejmé, že úspešná žaloba o urobenie prejavu vôle uplatňuje právo na splnenie záväzku, ktorého obsahom je práve urobenie prejavu vôle. Ide teda o žalobu uplatňujúcu splnenie povinnosti. Je potrebné, aby text predmetného prejavu vôle bol v žalobe presne predformulovaný. Nepostačí všeobecne formulovaný petit napr. na „uzatvorenie kúpnej zmluvy“, obsah tejto zmluvy musí byť v petite vymedzený. Súd v prípade vyhovenia žaloby do výroku rozhodnutia súd pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu (R 53/1991). Súd však nie je povinný doslovne prebrať petit formulovaný v žalobe. Ak je zo žaloby zjavné, čoho sa žalobca domáha a ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd môže práva a povinnosti, ktorých priznania sa žalobca domáhal, vyjadriť vo výroku rozhodnutia aj inými slovami. Z obsahového hľadiska musí výrok zodpovedať tomu, čoho sa žalobca domáhal (Z IV s. 381). Rozsudok nahradzujúci prejav vôle napĺňa akúkoľvek formu, ktorá je pre daný prejav vôle vyžadovaná. Ak má byť daný právny úkon urobený v písomnej forme alebo aj forme notárskej zápisnice, je táto forma dodržaná pri nahradení prejavu vôle rozsudkom. Rozsudok nahrádza akúkoľvek požadovanú formu právneho úkonu. Rozsudok je preto spôsobilým podkladom pre
zápis práva do príslušných verejných registrov, najmä katastra nehnuteľností a obchodného registra. Rozsudok pritom nahrádza prejav vôle, teda právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku zapísaného práva. Nejde o určenie existencie zapísaného práva.
27. V predmetnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou voči žalovanému domáhala nahradenia prejavu vôle, ktorým prejavom by žalovaný ako predávajúci bol povinný so žalobkyňou ako kupujúcou uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by bol žalovaný povinný žalobkyni predať jej prináležiaci podiel na Predmetných nehnuteľnostiach. V priebehu konania po podaní žaloby žalovaný podiel na Nehnuteľnostiach 2/, 3/ a 5/, ktorý bol predmetom konania vo veci samej, previedol na tretiu osobu. Žalobkyňa v priebehu konania neurobila žiadny právny krok smerujúci k tomu, aby žalovaný nemohol disponovať s Predmetnými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa až na pojednávaní dňa 08.11.2023 uviedla, že bude žiadať prerušenie konania z dôvodu, že bude žalovať žalovaného z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodu na tretiu osobu. V danom prípade súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu možného budúceho (časovo neurčeného) podania žaloby o neplatnosť prevodu podielu na Nehnuteľnostiach 2/, 3/ a 5/ vyhovieť nemohol, keďže takúto možnosť mu CSP neumožňuje. Súd môže konanie prerušiť len vtedy, ak už súdne konanie prebieha. V danom prípade žalobkyňa najneskôr od doručenia dupliky, t. j. od 21.05.2023 musela mať vedomosť o tom, že žalovaný previedol svoj podiel na Nehnuteľnostiach 2/, 3/ a 5/ na tretiu osobu, pričom však žalobkyňa do 08.11.2023 neiniciovala súdne konanie o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu alebo iný procesný návrh, ktorým by sa mohol súd relevantne zaoberať. V danom prípade bolo preto podľa názoru súdu právne neprípustné prerušiť predmetné konanie do skončenia konania o absolútnej neplatnosti prevodu podielu žalovaného na tretiu osobu v čase, keď takéto konanie nebolo zo strany žalobkyne ani iniciované. Na základe uvedeného preto súd analogicky podľa § 162 ods. 3 CSP návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol spolu s rozhodnutím vo veci samej.
28. V danom prípade sa vo veci samej žalobkyňa ako oprávnená spoluvlastníčka domáhala po žalovanom ako nadobúdateľovi, aby jej nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na Predmetných nehnuteľnostiach ponúkol na predaj v rozsahu na ňu pripadajúceho podielu za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol žalovaný od pôvodných podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa žalovaného listom zo dňa 08.11.2022 upozornila na porušenie predkupného práva a zároveň ho vyzvala, aby jej žalovaný ponúkol na odpredaj nadobudnuté podiely Predmetných nehnuteľností za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol žalovaný. Na rozhodnutie mu poskytla trojdňovú lehotu od doručenia výzvy, ktorá výzva sa do dispozičnej sféry žalovaného dostala dňa 10.11.2022, kedy bola uložená na pošte v Komárne (č. l. 79 spisu). Na základe tejto výzvy žalobkyne ako oprávneného spoluvlastníka vznikla žalovanému ako nadobúdateľom právna povinnosť ponúknuť (§ 605 tretia veta Občianskeho zákonníka) žalobkyni na ňu pripadajúci podiel na Predmetných nehnuteľnostiach ku kúpe za podmienok, za ktorých ich žalovaný nadobudol od povinných osôb. K uzavretiu kúpnej zmluvy na základe výzvy žalobkyne zo strany žalovaného nedošlo. Žalobkyňa text kúpnej zmluvy, v ktorej navrhla nahradiť prejav vôle žalovaného ako predávajúceho uviedla v navrhnutom výroku rozsudku a spresnila ho v podanej replike doručenej súdu dňa 28.02.2023.
29. Čo sa týka samotného textu kúpnej zmluvy, je potrebné, aby text predmetného prejavu vôle bol v žalobe presne predformulovaný. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorým prejavom by žalovaný ako predávajúci bol povinný so žalobkyňou ako kupujúcou uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by bol žalovaný povinný žalobkyni predať na ňu pripadajúci podiel na Predmetných nehnuteľnostiach. V priebehu konania však žalovaný previedol svoje vlastnícke právo k Nehnuteľnosti 2/, 3/ a 5/ na tretiu osobu. Súd mal za to, že žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný v konaní o nahradenie prejavu vôle vo vzťahu k Nehnuteľnosti 2/, 3/ a 5/, keďže vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v čase rozhodovania súdu patrilo inej osobe. Žalobkyňa síce tvrdila, že žalovaný disponuje aj inými podielmi na Predmetných nehnuteľnostiach a tieto podiely presahujú nároky uplatňované v tomto konaní, súd mal však za to, že takýmto spôsobom nie je právne prípustné nahradiť prejav vôle žalovaného. Predmetom tohto konania o nahradenie prejavu vôle žalovaného sú konkrétne podiely pripadajúce ku konkrétnym podielom nadobudnutým konkrétnym spôsobom žalovaným od predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktoré nehnuteľnosti, podiely, právne tituly nadobudnutia a predchádzajúci spoluvlastníci boli špecifikovaní v žalobe. Nie je podľa názoru súdu možné domáhať sa nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k iným podielom vo vlastníctve žalovaného na Predmetných nehnuteľnostiach, aj keď tieto podiely presahujú nároky uplatňované v tomto konaní, keďže nejde o podiely, pri ktorých by bola splnená zákonná podmienka porušenia predkupného práva
žalobkyne. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že v danom prípade vo vzťahu k dvom nehnuteľnostiam nedošlo k zmene, ktorá by sa mala dotknúť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, mal súd za to, že pri žalobe o nahradenie prejavu vôle, súd v prípade, ak žalobe vyhovie, do výroku rozhodnutia pojme buď celé znenie zmluvy alebo prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu; nie je podľa názoru súdu možné o žalobe rozhodnúť čiastočne, keďže je potrebné, aby text predmetného prejavu vôle bol v žalobe presne predformulovaný a obsah tejto zmluvy bol v petite jasne vymedzený. V danom prípade tomu tak ale nebolo, keďže petit žaloby znel na nahradenie prejavu vôle ku konkrétnym (piatim) nehnuteľnostiam. Súd v predmetnom konaní môže nahradiť len vôľu druhej zmluvnej strany, ale do textu samotnej zmluvy zasahovať nemôže, preto je potrebné predmetný právny úkon predložiť v takej verzii, v ktorej by v prípade úspechu v konaní mohlo byť právo úspešne zapísané do príslušných verejných registrov. Nepredloženie podpísanej kúpnej zmluvy ako hmotnoprávnej podmienky nahradenia prejavu vôle však podľa právneho názoru súdu už nebolo možné v tomto štádiu konania riadne napraviť žiadnym úkonom žalobkyne, keďže od podania žaloby do vyhlásenia rozsudku žalovaný previedol časť Predmetných nehnuteľností na tretiu osobu, pričom žalobkyňa na konane žalovaného právne nereflektovala, a tak sa zmenili skutkové okolnosti podanej žaloby tak zásadným spôsobom, že žalobe nebolo možné vyhovieť. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu žalobkyne zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní plne úspešnou stranou sporu, a preto mu súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu – Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.