Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_1T-169-2010.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/169/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Malackách, senátom zloženým z predsedu senátu Mgr. Miroslavom Lehoczkým a prísediacich Margita Klempová a Ing. Milan Kopiar v trestnej veci obvineného ml. A. P., pre trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2012 v Malackách, takto
rozhodol:
obžalovaný
ml. A. P., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S. č. XXXXXX/X, V.
sa uznáva vinným,
že
1. napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28P 93/036 zo dňa 20.11.2003, právoplatným dňa 19.03.2004, mu bola uložená ochranná výchova
- dňa 08.09.2005 asi o 21.00 hod utiekol cez okno svojej izby počas z areálu Reedukačného domova pre deti a mládež vo B. J., pričom dňa 19.09.2005 bol zadržaný policajnou hliadkou 00 PZ Prešov,
- dňa 22.09.2005 o 20.50 h utiekol cez okno svojej izby z Reedukačného domova pre deti a mládež vo B. J.,
2. napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28P 93/036 zo dňa 20.11.2003, právoplatným dňa 19.03.2004, mu bola uložená ochranná výchova dňa 06.11.2005 asi o 20.55 hod utiekol z Reedukačného domova pre deti a mládež vo B. J.,
3. spoločným konaním s ml. Q. Q., ml. G., R., ml. X. B. a ml. I. S., po predchádzajúcej dohode dňa 07.11.2005 v čase od
00.00 h do 00.30 h pred vchodom č. XX bytového domu na G. ulici v Q. bez slov napadli pošk. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX Q. a pošk. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad Q., O. str. XX, W., a to tak, že ml. X. B. chytil odzadu za ústa pošk. Ing. P. T. a zhodil ju na zem, udieral a kopal do nej, pričom jej odcudzil kabelku, v ktorej mala zväzky kľúčov, ruženec, 2 rodinné fotografie a iné drobné predmety, čím jej spôsobili opuch a krvácanie z nosa, zatiaľ čo obvinený a ml. I. S. dávali pozor a ml. G. R. a ml. Q. Q. chytili pošk. Y. O., držali jej ústa, zhodili u na zem a prehľadávali ju, pričom jej nespôsobili poranenie ani majetkovú škodu,
4. po tom, ako dňa 07.11.2005 v čase asi o 05.30 h v Q. na ul. P. Z. na chodníku v blízkosti rodinného domu č. XXX/XX, pristúpil spolu s ml. Q. Q. a ml. G. R. odzadu k pošk. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX Q., ktorá kráčala po chodníku smerom k nemocnici, ml. Q. Q. k nej priskočil a vytrhol jej z pravej ruky igelitovú tašku zn. Billa, následne sa všetci traja dali na útek no potom, ako poškodená
na nich kričala, aby jej veci vrátili, sa ml. G. R. otočil a išiel smerom k poškodenej, ktorá sa snažila pred ním utiecť, avšak ju dobehol na ul. P. Z. v blízkosti rodinného domu č. XX, opakovane na ňu kričal aby mu dala kabelku, následne začal kabelku, ktorú mala poškodená prevesenú cez plece a pridŕžala si ju rukami, trhať a mykať a aby ju poškodená pustila ju opakovane asi tri krát rukami udrel do rúk a bokov a kopol ju do nôh, a potom ako jej kabelku vytrhol z rúk, všetci traja utiekli smerom ku križovatke ulíc S., J. a P. Z. a následne pod nadjazdom zvaným W. si prezreli veci v igelitovej taške a kabelke, z ktorých si G. R. ponechal mobilný telefón zn. NOKIA, po predaji ktorého dal ml. Q. Q. sumu 200,- Sk a peniaze z peňaženky ktorá bola v kabelke, z ktorých dal ml. Q. Q. a obvienému po cca 100,- Sk, pričom odcudzením igelitovej tašky s obsahom 4 ks biele tričká, 3 ks biele nohavice, 3 páry ponožiek, 1 ks modrá kockovaná košeľa, 1 ks jogurt a 1 ks žemľa, krištáľový cukor v 3 dcl pohári a odcudzením kabelky s obsahom - 1 ks okuliare s puzdrom, mobilný telefón zn. NOKIA 6100 v puzdre s EASY kartou, 1 ks kožená peňaženka s obsahom 1.290,- Sk (42,82 Eur) v hotovosti, spôsobili pošk. Q. V. škodu vo výške nie menej ako 226,13 Eur.
t e d a
v bode 1 a 2
útekom z ústavu podstatne sťažoval výkon rozhodnutia súdu,
v bode 3
spoločným konaním s ďalšími trestne zodpovednými osobami proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci
v bode 4
na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom inej osoby
č í m s p á c h a l
v bode 1
pokračujúci trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,
v bode 2
trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,
v bode 3
trestný čin lúpeže podľa 234 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku
v bode 4
trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku
Podľa § 44 Trestného zákona súd
u p ú š ť a
od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 8/2009 zo dňa 25.03.2009.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, Q. škodu vo výške 180 eur.
odôvodnenie:
Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku a položil obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky odpovedal „áno“.
Súd následne, po kladnom stanovisku prokurátora, rozhodol tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného, vyhlásil, že dokazovanie ohľadne priznaných skutkov sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie ohľadne výroku o treste.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, nakoľko na podklade výsledkov prípravného konania nemal rozumné pochybnosti o skutkových a právnych záveroch uvedených v obžalobe, pričom súd nezistil ani žiadne také pochybenia obžaloby, ktoré by mu bránili prijať vyhlásenie obžalovaného, a preto uznal obžalovaného vinným skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby.
Obžalovanému bola rozhodnutím Okresného súdu Prešov č.k. 28P 93/03 zo dňa 20.11.2003 uložená ochranná výchova, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2004. Obžalovaný bol na základe tohto rozhodnutia umiestnený do Reedukačného domova pre deti a mládež vo B. J., z tohto zariadenia však v dňoch 08.09.2005 a 22.09.2005 utiekol, čím naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Pričom súd vyhodnotil toto konanie uvedené v bode 1 vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ako pokračujúci trestný čin marenia úradného rozhodnutia, nakoľko konanie obžalovaného spájala objektívna súvislosť v čase, mieste a spôsobe konania, ako aj jednotiaci zámer páchateľa, ktorý spočíval v snahe zmariť výkon rozhodnutia súdu. Súd vyhodnotil toto konanie obžalovaného ako priamy úmysel. Rovnako súd vyhodnotil konanie obžalovaného uvedené v bode 2 ako trestný čin marenia úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. d/ trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, a má za to, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky tohto trestného činu.
Obžalovaný spolu s ďalšími osobami napadli poškodené P. T. a Y.. O. a spoločným konaním použitím násilia sa zmocnili vecí, ktoré mali poškodené u seba, týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Obžalovaný sa skutku dopustil v priamom úmysle, nakoľko svojím konaním chcel porušiť zákonom chránený záujem, ktorým je majetok inej osoby, a to použitím násilia na prekonanie odporu.
Tým, že si od inej osoby zobral peňažnú čiastku, pričom vedel, že táto peňažná čiastka bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, naplnil tak znaky skutkovej podstaty trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.
Dňa 05.01.2009 bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. 2T 75/2008, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,ods. 2 písm. a/, Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyri roky. Dňa 25.03.2009 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu vo výroku o treste a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a šesť mesiacov, pričom bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný sa všetkých skutkov pre ktoré je vedené toto trestné konanie dopustil pred tým ako bol súdom prvého stupňa odsúdený za iný trestný čin.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom
Okresný súd Malacky odsudzoval obžalovaného za trestné činy, ktoré spáchal skôr ako bol Okresným súdom Prešov odsúdený za zločin vydierania.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Súd ukladal obžalovanému trest za trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia § 171 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmer až dva roky a tiež za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za ktorý je stanovená trestná sadzba v rozmedzí dva roky až desať rokov a trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za ktorý je stanovená trestná sadzba v rozmedzí až dva roky. Nakoľko obžalovaný spáchal tieto trestné činy ako mladistvý, znižujú sa trestné sadzby o polovicu. Zároveň súd ukladal trest aj za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s určenou trestnou sadzbou štyri roky až desať rokov.
Súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval a jednu priťažujúce okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Trestného zákona - obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Súd sa oboznámil so správami o povesti obžalovaného, a odpisom registra trestov ako aj správou z Reedukačnéjo centra B. J. a zistil, že obžalovaný bol dva krát súdne trestaný, prejednávaný za priestupok nebol. V správe reedukačného centra je uvedené, že obžalovanému bola nariadená ústavná výchova z dôvodu záškoláctva, výchovných problémov a páchania trestnej činnosti. V centre nejavil záujem o vzdelanie, bol problémový v škole aj vo výchove. Niekoľkokrát sa pokúsil o útek.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Súd vychádzal najmä z toho, že obžalovaný sa k spáchanému skutku priznal a svoje konanie oľutoval, a taktiež prihliadal aj na osobu páchateľa, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy. Súd bral do úvahy, že od spáchania trestných činov ubehol dlhší čas, obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v nízkom veku pätnásť rokov, pričom pri páchaní najzávažnejšieho trestného činu lúpeže, sa priamo na tomto konaní nezúčastnil, ale „len dával pozor“.
Podľa § 44 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd usúdil, že trest uložený obžalovanému Krajským súdom v Prešove vo výmere štyri roky a šesť mesiacov je dostačujúcim pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
Súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej Q. V. škodu vo výške 180 eur, tak ako si ju uplatnila v trestnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Malacky. Odvolanie má odkladný účinok.