Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/3/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobkyne H.. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XX, X. H. X. Y., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou KELLER & Partners, s.r.o., so sídlom Panská 33, Bratislava, IČO: 47 235 217, v mene ktorej koná Mgr. Ing. Rastislav Keller, konateľ, proti žalovanému E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X. F. X, V., o zaplatenie 10.754,82 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 10.754,82 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.754,82 € odo dňa 7.5.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyňa je p o v i n n á vrátiť žalobcovi osobné motorové vozidlo Š. S. M., číslo podvozku: V., pôvodné evidenčné číslo: F., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 1.600,38 € a iných trov konania 645,-€ (súdny poplatok), celkom 2.245,38 € na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v R. R.Ľ., C..R.., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom došlým súdu dňa 19.8.2011 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 10.754,82 € s príslušenstvom, na základe tej skutočnosti, že spoločne uzatvorili dňa 28.9.2008 kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej žalovaný predal osobné motorové vozidlo Š. S. M. za kúpnu cenu 10.754,82 €. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. -49 zo dňa 27.10.2009 doplneného rozsudkom č.k. -67 zo dňa 27.7.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. zo dňa 19.1.2011 bolo určené, že kúpna zmluva je neplatná. Dôvodom neplatnosti bola tá skutočnosť, že manželka žalovaného nedala žalovanému svoj súhlas s predajom predmetného motorového vozidla. Listom zo dňa 20.4.2011 oznámili žalovanému, že je žalobkyňa pripravená mu vrátiť predmetné motorové vozidlo. Zároveň v tomto liste vyzvali žalovaného na vrátenie kúpnej ceny do 6.5.2011. Na túto výzvu žalovaný nijakým spôsobom nereagoval a kúpnu cenu doposiaľ nevrátil.

Na základe uvedeného návrhu Okresný súd Čadca vydal vo veci dňa 10.10.2011 platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného aj k zaplateniu trov konania. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 10.11.2011 platobný rozkaz. V platobnom rozkaze uviedol, že žalobkyňa mohla podľa kúpnej zmluvy vrátiť motorové vozidlo do 6 mesiacov o kúpy auta, nakoľko spor o neplatnosť zmluvy začal 4 až 5 mesiacov od predaja. Nespravila tak, auto naďalej používala, čo svedčí o tom, že predmetné vozidlo ani vrátiť nechcela, aj keď o tomto probléme vedela. Po troch rokoch používania auta nemôže byť už v takom technickom stave a počtom najazdených kilometrov ako bolo pri jeho kúpe. Nesúhlasí s nahradením plnej výšky ceny za auto, pretože žalobkyňa

ho používa tri roky na osobné účely, čím cena auta podstatne klesla, nakoľko sa tri roky vozila v jeho aute. Voči uvedenému odporu sa vyjadrila žalobkyňa dňa 15.12.2011 (č.l.17 spisu). Vo svojom vyjadrení uviedla, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí s vrátením plnej výšky kúpnej ceny za predmet kúpy a to motorové vozidlo, nakoľko žalobkyňa mohla predmetné vozidlo vrátiť do 6 mesiacov od kúpy, ale tak nespravila a po troch rokoch užívania žalobkyňou sa technický stav predmetu kúpy musel zhoršiť a tým mala klesnúť aj podstatne cena predmetu kúpy, pričom žalobkyňa užívala motorové vozidlo na osobné účely sú ničím nepodloženými a nepreukázanými dohadmi, ktoré odmietajú ako účelové a bez akéhokoľvek právneho základu. Ak je zmluva neplatná alebo ak je zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyňa dostala podľa kúpnej zmluvy, ktorá bola súdom určená za neplatnú predmet kúpy. Žalobca dostal podľa neplatnej kúpnej zmluvy kúpnu cenu, preto je zrejmé, čo má byť vrátené zo strany žalobcu. Poukázali na to, že ak má vec vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej ceny na ne upozorniť. Taktiež je predávajúci povinný zabezpečiť, aby predávaná vec bola v takom technickom a právnom stave, ktorý umožňuje riadny prevod vlastníckeho práva k veci a jej riadne užívanie kupujúcim. Ak vec v takomto stave nie je, je predávajúci povinný na to kupujúceho upozorniť pri dojednávaní zmluvy. Žalobca musel vedieť, že predmet kúpy je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, že nemal zabezpečený súhlas svojej manželky s predajom motorového vozidla žalobkyni a túto právnu vadu predmetu kúpy žalovaný žalobkyni vedome zatajil, čím porušil právne povinnosti, ktoré mu ukladá ustanovenie § 596 Obč. zákonníka a § 415 Obč. zákonníka zodpovedá teda za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Majú za to, že neplatnosť zmluvy zavinil výlučne žalobca tým, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť súhlas svojej manželky s predmetom predaja kúpy, resp. informovať žalobkyňu o absencii takéhoto súhlasu. Potom všetky prípadné negatívne dôsledky v majetkovej sfére žalovaného spôsobujú relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú musí znášať výlučne žalovaný. Pritom je nepochybné, že ak by žalobkyňa pri dojednávaní kúpnej zmluvy o vyššie uvedených skutočnostiach vedela, že kúpnu zmluvu by neuzavrela a predmet kúpy by neužívala. S poukazom na ustanovenie nakoľko odpor bol zo strany žalovaného podaný voči platobnému rozkazu včas podaním odporu vo veci samej sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a súd nariadil vo veci pojednávanie.

Na pojednávanie dňa 17.2.2012 sa žalovaný nedostavil napriek tomu, že mu bolo predvolanie doručené dňa 6.2.2012 riadne a včas. Dňa 15.2.2012 súdu uviedol, že žiada ospravedlniť svoju neúčasť z toho dôvodu, že je nezamestnaný a že si hľadá právneho zástupcu a požiada právnika cez centrum právnej pomoci. Súd z dôvodu, aby si žalovaný zabezpečil právneho zástupcu pojednávanie odročil na deň 28.3.2012. Na toto pojednávanie sa žalovaný opätovne nedostavil. Predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 16.3.2012. Opätovne sa na pojednávanie nedostavil. Dňa 27.3.2012 doložil do spisu ospravedlnenie, že centrum právnej pomoci jeho žiadosť o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu zamietlo. Od 17.3.2012 sa zamestnal a nemôže si zobrať voľno, nakoľko pracuje celé 2 týždne a má strach, že zamestnávateľ by ho mohol počas skúšobnej doby prepustiť, preto opätovne žiadal o zmenu pojednávania.

Podľa ,

(1) Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

(2) Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa na pojednávanie súdu napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a ani neuviedol dôležité dôvody, pre ktoré by malo byť pojednávanie odročené, súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.

Napriek tomu, že žalovaný bol súdom poučený podľa § 114 ods.2, § 120 ods.4 okrem svojho vyjadrenia v odpore došlom súdu dňa 10.11.2011 neoznačil žiadne dôkazy a ani neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodovanie súdu vo veci samej. Nakoľko zo strany žalobkyne boli predložené

všetky potrebné listinné dôkazy na rozhodnutie súdu, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

Z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 28.3.2012 a to z prečítaných a oboznámených listinných dôkazov - obsahu spisu - najmä rozsudku č.k. zo dňa 27.júla 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -74 zo dňa 19.1.2011, návrhu č.l. 1, výzvy na vrátenie kúpnej ceny č.l. 7, platobného rozkazu č.l. 12, odporu č.l. 14, vyjadrenia k odporu č.l. 17 a ospravedlnenia žalovaného č.l. 28 súd zistil nasledujúci skutkový stav.

Z odôvodnenia týchto rozsudkov mal súd preukázané, že žalovaný odpredal žalobkyni motorové vozidlo v čase, keď žil v manželstve so svojou manželkou, ktorá mu súhlas s odpredajom vozidla nedala, pričom vozidlo bolo v čase predaja v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky. Počas konania opakovane tvrdil, že jeho manželka mu súhlas s odpredajom spoločného motorového vozidla udelila, ktorá skutočnosť však nebola preukázaná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 14.4.2011.

Na základe uvedených rozsudkov žalobkyňa výzvou zo dňa 20.4.2011 (viď č.l. 7 spisu) vyzvala žalovaného, aby jej vrátil kúpnu cenu zaplatenú za motorové vozidlo do 6.5.2011 s tým, že pokiaľ uvedená suma nebude pripísaná na jej účet, bude nútená pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Žalovaný na výzvu žalobkyne reagoval len telefonicky. Povedal jej, že sa chce s ňou nejakým spôsobom dohodnúť, avšak nič nevyrieši, vždy do ostalo len v rovine sľubov.

Podľa ,

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 459 druhá veta Obč. zákonníka dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Žalobkyňa síce v podanom návrhu neuviedla, že žiada, aby bola zaviazaná vrátiť žalobcovi motorové vozidlo a ani žalovaný toto protinávrhom nepožadoval, ale z konkrétne z ustanovenia vyplýva, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, čiže jedná sa o synalagmatický záväzok priamo určený zákonom.

Z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. zo dňa 27.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -74 zo dňa 19.1.2011 mal súd nesporne preukázané, že kúpna zmluva, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným bola vyhlásená za neplatnú. Nakoľko táto zmluva bola

vyhlásená za neplatnú na strane žalobkyne aj žalovaného v prípade plnení, ktoré obdŕžali sa jedná s poukazom na ustanovenie § 451 ods.2 Obč. zákonníka o bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 458 ods.1, 2 Obč. zákonníka musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca získal prijatím plnenia so zrušenej kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 20.4.2011 vyzvala žalovaného na vrátenie kúpnej ceny s tým, že bola pripravená vrátiť žalovanému predmetné motorové vozidlo hneď potom, ako jej bude suma 10.754,82 € uhradená. Vrátenie kúpnej ceny očakávala do 6.5.2011. Žalovaný žalobkyni doposiaľ nevrátil ani časť kúpnej ceny. V tomto konaní nebolo sporné, že došlo rozhodnutím Okresného súdu Čadca v spojení s rozsudkom Krajského súdu k vysloveniu neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla. V dôsledku právoplatného rozhodnutia súdu o vyslovení neplatnosti tejto kúpnej zmluvy došlo k jej neplatnosti ex tuns. Za tohto stavu kúpna zmluva sa vyslovením jej neplatnosti zrušila od počiatku. Následkom vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy právne následky sú také, že dochádza k zrušeniu zmluvy od začiatku a účastníkom takejto zrušenej kúpnej zmluvy vzniká povinnosť vzájomne sa majetkovo vyporiadať a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Za situácie kedy je kúpna zmluva neplatná alebo kedy je zmluva zrušená nastupuje režim , ktorý špeciálne upravuje dôsledky bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu alebo zo zrušenej zmluvy. Nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej kúpnej zmluvy je podmienený nárokom zo zákona a to povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo za kúpnu cenu. Pokiaľ sa niekto domáha vrátenia kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy je povinnosťou súdu vo výroku vyjadriť vzájomný synalagmatický záväzok oboch účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy a to vrátiť si navzájom prijaté plnenia. Vrátením veci môže dôjsť k situácii, že predaná vec je kupujúcim vrátená v opotrebovanom stave( na ktorú skutočnosť v podanom odpore poukázal aj žalovaný). Touto problematikou sa zaoberalo vo svojom stanovisku Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod číslom súdnych rozhodnutí a stanovísk, podľa záverov ktorého, ak vracia kupujúci po účinnom uplatnení práva na zrušenie zmluvy alebo práva na výmenu vecí, vec už používanú , nemá predávajúci právo na náhradu za znehodnotenie tejto veci vzniknutej jej užívaním a opotrebením do okamihu neplatnosti zmluvy. Citovaný právny názor vychádza z toho, že kupujúci užíval vec až do zrušenia zmluvy, prípadne vyslovenia neplatnosti tejto zmluvy v dobrej viere ako vlastník, takže voči nemu nemožno požadovať vydanie úžitkov za túto dobu, ktorých výška býva posudzovaná podľa miery vzniknutého opotrebenia veci. Vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy prestala byť žalobkyňa v dobrej viere ohľadom svojho vlastníckeho práva k tejto veci a oprávnenosti jej ďalšieho užívania. Ak by žalobkyňa užívala predmetné motorové vozidlo aj potom, ako bola kúpna zmluva právoplatne súdom vyhlásená za neplatnú, až vtedy by prichádzala do úvahy požiadavka odporcu na vydanie takto vzniknutých úžitkov, výšku ktorých by bolo možné posúdiť najmä podľa miery opotrebenia motorového vozidla, ktoré vzniklo za dobu jej neoprávneného užívania, čiže za dobu od vtedy ako bola právoplatným rozsudkom kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú do vydania vozidla žalovanému. Takže súd na námietku žalovaného, že žalobkyňa vozidlo odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy do vyhlásenia neplatnosti zmluvy užívala a vozidlo opotrebovala, čím sa znížila jeho hodnota a teda je povinný jej vrátiť ňou poskytnuté plnenie krátené o sumu touto náhradou vzniknutou je neopodstatnené a súd naň neprihliadal. O tom, že by žalobkyňa užívala motorové vozidlo aj potom, ako bola právoplatne kúpna zmluva vyhlásená súdom za neplatnú, žalovaný súdu nepredložil žiaden dôkaz, preto na túto jeho námietku súd neprihliadal.

Z ustanovenia § 458 ods.2 Obč. zákonníka vyplýva, že ten, kto požaduje vydanie úžitkov môže byť úspešný len vtedy, ak sa mu podarí preukázať, že obohatený v dobe vzniku úžitkov nebol v dobrej viere. Povinnosť vydať úžitky sa týka len úžitkov skutočne získaných, ktoré treba ako samotné neoprávnené získané hodnoty vydať in natura a len ak to nie je dobré možné prichádza do úvahy peňažná náhrada, keďže aj na vydanie úžitkov sa vzťahuje ustanovenie § 458 ods.1 Obč. zákonníka. Úžitkom v zmysle tohto ustanovenia je treba rozumieť aj opotrebenie veci bežným užívaním. Z toho vyplýva, že ak vracia kupujúci predávajúcemu vec, pretože kúpna zmluva bola účinne zrušená alebo je neplatná, nemá predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom jej bežného (obvyklého užívania) a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamžiku zrušenia zmluvy, prípadne do právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určí, že vlastníkom veci je predávajúci z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, ak kupujúci do tej doby vec užíval v dobrej viere, že kúpna zmluva je platná. Okamihom vyslovenia

neplatnosti kúpnej zmluvy prestáva byť v dobrej viere aj predávajúci ohľadom držanej kúpnej ceny predanej veci zaplatenej kupujúcim. Ak predávajúci nezložil kúpnu cenu veci do notárskej úschovy, vzniká mu s kupujúcim zaplatenej čiastky úžitok aj po dobu od zrušenia zmluvy do vrátenia ceny veci a predávajúci vzhľadom k § 458 ods.2 Obč. zákonníka má povinnosť vydať kupujúcemu okrem zaplatenej ceny aj tento úžitok paušálne vyjadrený úrokom ceny predanej veci za dobu od zrušenia zmluvy do odovzdania ceny veci. Pretože povinnosť predávajúceho a kupujúceho vrátiť si plnenie zo zrušenej zmluvy je vzájomné, treba vyvodiť, že vzájomná je aj povinnosť vydania uvedených úžitkov. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti.

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založené na princípe naturálnej reštitúcie. To je na princípe navrátenia do pôvodného stavu a tým je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia. Obsah reštitučnej povinnosti je potom vymedzený tak, že musí byť zásadne vrátené to, čo bolo na základe neplatnej zmluvy prijaté. Iba vtedy, ak to nie je dobré možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho čo sa nemohlo vydať. Peňažnou náhradou musí byť dosiahnutý stav, aký tu bol v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané, to je v okamihu poskytnutia plnenia zo zrušenej zmluvy .Nie je rozhodujúce, že v medziobdobí došlo k zníženiu hodnoty získaného obohatenia alebo jeho k spotrebovaniu. To znamená, že z hľadiska výšky peňažnej náhrady je rozhodujúce to, o čo sa povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia obohatil v dobe jeho vzniku. Je to tak preto, že v zmysle § 457 Obč. zákonníka vzniká povinnosť vrátiť plnenie a teda aj právo na jeho vrátenie už v okamihu prijatia takéhoto plnenia. Vzhľadom k tomu, že s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka došlo k vysloveniu neplatnosti kúpnej zmluvy, medzi účastníkmi došlo k synalagmatickému záväzku a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko to, čo podľa tejto zmluvy dostal, čiže žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi motorové vozidlo a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni ňou zaplatenú kúpnu cenu. V tomto prípade majú žalobkyňa aj žalovaný navzájom proti sebe postavenie veriteľa aj dlžníka. Vo vzťahu k žalobkyni je čo sa týka vrátenia kúpnej ceny za motorové vozidlo žalovaný dlžníkom a žalovaný vo vzťahu k žalobkyni o vrátenie motorového vozidla je v postavení veriteľa. Pokiaľ ide o povinnosť žalobkyne vrátiť žalovanému motorové vozidlo, táto prejavila snahu o vrátenie motorového vozidla žalovanému. Žalovaný si však motorové vozidlo od žalovanej neprevzal a ani sa s ňou na spôsobe prevzatia motorového vozidla nedohodol. Z tohto dôvodu s poukazom na ustanovenie § 522 Obč. zákonníka je žalovaný v postavení veriteľa v omeškaní, nakoľko neprijal riadne ponúknuté plnenie zo strany žalobkyne ani jej neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na plnenie jej záväzku. Pokiaľ ide o postavenie žalovaného ako dlžník vzhľadom k tomu, že svoj záväzok voči žalobkyni a to vrátenie kúpnej ceny za motorové vozidlo nesplnil riadne a včas s poukazom na ustanovenie § 517 ods.2 Obč. zákonníka ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, kedy má žalobkyňa ako veriteľ právo požadovať od žalovaného popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je zákonov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , kde podľa výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dňa 7.5.2011 a základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k tomuto dňu činila 1,25 % , preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni odo dňa omeškania, t.j. od 7.5.2011 istinu 10.754,82 € s 9,25 % úrokom ročne z tejto istiny, nakoľko úrok bol žalobkyňou uplatnený v súlade so zákonom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa vyhlášky zákonov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky). Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil podľa vyhlášky na sumu 270, € a túto tarifnú odmenu priznal advokátovi za: 1/ prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 15.4.2011 vo výške 270,54 €, 2/ - za písomné podanie a to návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 16.8.2011 v sume 270,54 €, 3/ - taktiež za vyjadrenie žalobkyne k odporu dňa 1.12.2011- vo výške 270,54.- € a za 4/ účasť na pojednávaní dňa 28.3.2012 tiež vo výške 270,54 €. Za tieto štyri právne úkony súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 1.082,16 €. S poukazom na ustanovenie vyhlášky súd priznal advokátovi aj tzv. režijný paušál za tieto štyri úkony a to za 3 úkony z roku

2011 - (3 x 7,41 €) a za 1/ úkon z roku 2012 - (1 x 7,63 €) spolu 29,86 €. Taktiež mu priznal s poukazom na ustanovenie § 17 ods.1 vyhlášky náhradu za stravu času 10 polhodín x 12,71 € = 127,10 €.

Podľa vyhlášky mu priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov a to za spotrebované pohonné hmoty podľa o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 29,25 € cesta Bratislava - Čadca a späť 460 km, priemerná spotreba 4,3 l na 100 kilometrov, cena pohonných látok 1,479 € na liter. Tiež mu bola priznaná aj základná náhrada za používanie motorového vozidla podľa zákonov v spojení s pís.b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách 84,18 € (460 kilometrov x 0,183 € na kilometer), teda cestovné výdavky spolu 113,43 €. Z odmeny a ostatných náhrad súd priznal aj daň z pridanej hodnoty podľa vyhlášky v sume 270, €, celkom boli priznané trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.623,06 € a zaplateného súdneho poplatku v sume 645,-€, spolu 2.268,06 €. Odmena za úkon právnym zástupcom žalovanej označená ako písomne podanie - výzva na vrátenie kúpnej ceny, predžalobná výzva zo dňa 20.4.2011, režijný paušál a ani iné náhrady súdom advokátovi priznané neboli, nakoľko z ustanovenia vyhlášky nevyplýva, že by mu za tento úkon odmena prináležala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.