Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-157-2022.pdf
PDF · 114.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/157/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F., zast.: F. G. H., bytom I. J., B. K. XXXX, proti žalovaným: 1. G. L., 2. G. M., 3. N. M., 4. O. P., 5. N. C., 6. G. C. (žena N. C.), 7. G. C. (sestra Q., N., G. C.), 8. R. C., 9. Q. C., 10. F. F., 11. G. B., 12. N. H., 13. H. S., všetci nezistení vlastníci, zastúpení: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zast. JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Hečkova 18, 14. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XX, zast.: B. R., bytom N. XXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 13. rade a žalovaného v 14. rade k nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcemu sa v okrese F., obec F. J., katastrálne územie F. J., zapísaného Okresným úradom F., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, označeného ako
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere XX XXX m2. Súd vyporiadava zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere XX XXX m2, evidované na LV č.XXXX pre kat. úz. F. J. prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 13. rade na účet správcu LESY SR, š.p., IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, náhradu za vysporiadané podiely, a to v súhrnnej výške 5.578,70 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 14. rade na jeho bankový účet náhradu za vysporiadané podiely sumu 305,63 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti, a to k pozemku nachádzajúcemu sa v okrese F., obec F. J., katastrálne územie F. J., zapísaného Okresným úradom F., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, označeného ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere XX XXX m2. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní v 1. až 13. rade sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti v zapísaných podieloch, kde sú uvedení v časti B pod príslušnými poradovými číslami. Žalovaní v 1. až 13. rade sú neznámymi vlastníkmi a ich spoluvlastnícky podiel zo zákona spravuje správca, LESY SR, š.p., IČO: 36 038 351 so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica podľa ust. § 50 ods. 6 Zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch. 3. Žalobca je tak podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá sa reálne dlhodobo nevyužíva na žiadne účely. Žalobca je síce menšinovým spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, je však vylúčené, aby bol vo svojich vlastníckych právach obmedzovaný v prípade, ak jeho záujmom je uvedenú nehnuteľnosť využívať v súlade s najlepším účelom, ktorým by táto nehnuteľnosť mohla
slúžiť. Keďže žalovaní sú neznámymi vlastníkmi (okrem žalovaného v 14. rade), je vysoký predpoklad, že uvedená nehnuteľnosť zostane bez účelného využitia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že v konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže veci za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk vyslovene uvedených v § 142 ods. 1 Obč. zák., ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Poukázal pri tom na judikát R37/2012. 4. Žalobca ďalej uviedol vo svojej žalobe, že v prípade spoločnej parcely, nie je účelné jej rozdelenie a to s ohľadom na zákaz drobenia pozemkov, kedy by rozdelením veci vznikol žalobcovi pozemok menší ako 5000 m2 a preto je podľa jeho názoru nutné použiť zákonný postup ohľadne potreby dodržania zákonného poradia spôsobov vysporiadania a teda prikázať vec žalobcovi do výlučného vlastníctva za náhradu. Primeraná náhrada by mala zodpovedať všeobecnej cene, teda cene, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z „voľnej ruky“ v mieste, kde sa nachádza v čase nadobudnutia vlastníctva (R43/1997), tak aby ani jeden zo spoluvlastníkov nebol rozhodnutím súdu zvýhodnený, či znevýhodnený. Nadobúdateľ teda má zaplatiť skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastníci za svoj podiel dostanú taký finančný ekvivalent, za ktorý sa môže v prípade potreby zaobstarať podobná vec alebo podielať na takej, ktorú v tomto konaní stratil.
5. Žalobca napokon uviedol, že nechce ďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými, keď účelné využitie nehnuteľnosti nie je reálne možné a je nedeliteľné, a poukázal na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v takomto vzťahu. Preto navrhoval podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti zrušiť a túto prikázať do jeho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 za finančnú náhradu vychádzajúcu z hodnoty stanovenej znaleckým posudkom č. 22/2022 vypracovaným znalcom P. I. H. zo dňa 30.10.2022, podľa ktorého v danej lokalite, resp. v mieste a čase predstavuje kúpna cena za takéto pozemky hodnotu vo výške 0,2989 Eur/m2.
6. Žalobca tiež uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je výsledná, objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti, ktorá je odborným odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji. Postup pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bol pri tom určený odborne spôsobilou osobou a táto metóda je v predloženom znaleckom posudku riadne a podľa názoru žalobcu dostatočne zdôvodnená. V tomto kontexte žalobca zdôraznil, že všeobecnú hodnotu dotknutých pozemkov je možné určiť len odborným posúdením, pričom zdôraznil, že predložený znalecký posudok vypracoval znalec z odboru lesníctvo, odvetvie hospodárska úprava lesov, pestovanie lesov, spracovanie dreva, odhad hodnoty lesov, odhad škôd lesných pozemkov, pričom znalec v predloženom znaleckom posudku použil všetky faktory a nástroje odborného a objektívneho ocenenia lesných pozemkov. Žalobca poukázal tiež na to, že on sám svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol v súkromnoprávnom vzťahu za cenu 0,10 Eur/m2, čomu koreluje aj hodnota pozemku za 1 m2 objektivizovaná predmetným znaleckým posudkom.
7. LESY SR, š.p., zákonný zástupca neznámych vlastníkov, sa k žalobe písomne vyjadril. Uviedol, že dospel k záveru, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelenej veci v tomto prípade nie je možné, ak by sa striktne výmera spoluvlastníka pre vytvorenie samostatnej parcely pre každého spoluvlastníka určovala podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Toto jednoznačne vyplýva z veľkosti jednotlivých podielov žalovaných a právnych noriem upravujúcich zákaz drobenia a to s poukazom na ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutí o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok. Prikázanie veci do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov preto štátny podnik ako zástupca podielov neznámych vlastníkov pokladá za najvhodnejší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a preto tento navrhnutý spôsob nenapáda, vzhľadom na zákonnú možnosť zrušenia spoluvlastníctva súdom aj proti vôli niektorého spoluvlastníka pri splnení zákonných podmienok, za ktorých je možné súdne zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.
8. Zástupca žalovaných nesúhlasil s výškou primeranej náhrady pre odstupujúcich spoluvlastníkov z titulu vyrovnania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Poukázal na to, že v predloženom znaleckom posudku č. 22/2022 vypracovanom znalcom P. I. H. chýba v znaleckej doložke prehlásenie znalca o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a preto predložený znalecký posudok má charakter súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 C.s.p. a pri jeho vykonávaní sa nemôže postupovať tak, ako keby znalecké dokazovanie nariadil súd.
9. Zástupca žalovaných k určeniu primeranej náhrady poukázal na Stanovisko občiansko-právneho kolégia najvyššieho súdu SR z 20.10.1997, Cpj 30/1997, ktoré citoval. Rovnako zástupca nezistených vlastníkov poukázal aj na rozhodnutie NS SR v konaní sp. zn. M Cdo6/2003.
10. Ďalej tiež poukázal na konkrétne ponuky podobných lesných nehnuteľností, ktoré boli uvádzané ako inzeráty uverejnené na inzertnej stránke T. a nachádzali sa v obci U., okres F., za ponúkanú cenu 15,53 Eur/m2, v obci J. V. I., okres W., za ponúkanú cenu 5,73 Eur/m2, v obci F. W. N., okres W., za ponúkanú cenu 3,64 Eur/m2, v obci B., okres W., za ponúkanú cenu 7,50 Eur/m2 a v obci X., okres W. za ponúkanú cenu 21 Eur/m2.
11. Žalovaný v 14. rade sa k žalobe písomne vyjadril, tak že so žalobou súhlasí, keďže predmetnú nehnuteľnosť nevyužíva a ani v budúcnosti ju nebude využívať. Nemá tiež záujem na rozdelení veci, keďže by to bolo vzhľadom na vyporiadavané podiely zjavne neúčelné. Nemal záujem na zotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu s ďalšími spoluvlastníkmi a žiadal, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal podľa návrhu žalobcu. Súhlasil aj s navrhovanou cenou za vyporiadanie, ktorú považoval za reálnu hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti.
12. Zástupca žalovaných poukázal na to, že ustupujúcim spoluvlastníkom náleží náhrada vo výške všeobecnej hodnoty spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je iná, ako to navrhuje žalobca. Právna zástupkyňa zákonného zástupcu žalovaných v 1. až 13. rade poukázala ďalej na to, že predložený znalecký posudok nespĺňa podstatné náležitosti. Preto navrhla, aby v konaní bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve strán sporu. Pokiaľ sa argumentovalo konkrétnou kúpnou zmluvou z roku 2017 uviedla, že je všeobecne známou skutočnosťou, že od roku 2017 sa podstatne zmenili ceny nehnuteľností.
13. Zástupca žalovaného na pojednávaní predložil konkrétnu kúpnu zmluvu z roku 2022, na základe ktorej žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti za cenu 0,10 Eur/m2 a ďalšiu kúpnu zmluvu z roku 2017, kde za lesné pozemky bola dohodnutá kúpna cena v obci Malé Leváre vo výške 0,20 Eur/m2.
14. Na návrh zákonného zástupcu nezistených vlastníkov súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca P. B. W., znalca z odboru lesníctvo, odvetvie hodnoty lesov na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. F. J., evidovanej na LV č. XXXX Okresného úradu F., kat. odbor, lesný pozemok o výmere XX XXX m2, parc. č. XXXXX.
15. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok č. 3/2023, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu lesnej pôdy vrátane porastov sumou 3.005,67 Eur, po zaokrúhlení sumou 3.010 Eur. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov parc. „C“ KN č. XXXXX k. ú. F. J. (1,1679 ha), sumou 206,42 Eur a všeobecnú hodnotu porastov parc. „C“ KN č. XXXXX k. ú. F. J. (1,1679 ha), sumou 2.799,25 Eur (spolu 3.005,67 Eur). Všeobecná hodnota lesnej pôdy vrátane porastov potom predstavuje za m2 sumu 0,2577 Eur (3010:11679).
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, LV Okresného úradu F., katastrálneho odboru č. XXXX pre kat. úz. F. J., so znaleckým posudkom znalca P. I. H. č. 22/2022 zo dňa 30.10.2022 a znaleckým posudkom znalca P. B. W. č. 3/2023 zo dňa 07.07.2023, s písomnými vyjadreniami k žalobe, s ponukami na predaj lesných pozemkov z portálu www.nehnutelnosti.sk , s predloženými kúpnymi zmluvami a ďalším obsahom spisu.
17. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pozemku nachádzajúceho sa v okrese F., obec F. J., kat. úz. F. J., zapísaný Okresným úradom F. katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to parc. reg. „C“ parc. č. XXXXX
vo výmere XXXXX m2, ktorý je už bližšie špecifikovaný vyššie. Spoluvlastnícky podiel žalobcu na predmetnej parcele je XXX/XXXXX z celku. Spoluvlastnícky podiel žalovaného v 14. rade je podiel 593/11679 z celku. Spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 1. rade je XXXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 2. rade je XXX/ XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 3. rade je XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 4. rade je XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 5. rade je XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 6. rade je XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 7. rade je XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 8. rade je XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 9. rade je XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 10. rade je XXXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 11. rade je XXX/ XXXXX, spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 12. rade je XXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel nezisteného spoluvlastníka, žalovaného v 13. rade je XXXX/XXXXX.
18. Po vypracovaní znaleckého posudku znalca P. B. W. č. 3/2023 súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 19.10.2023 a predvolal strany sporu. Na pojednávaní zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch písomne podanej žaloby. Naďalej navrhoval prikázať celú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu, keďže sa jedná o najúčelnejšie riešenie. Poukázal na novú skutočnosť a to, že aj znalecké dokazovanie nariadené súdom potvrdilo správnosť záverov znalca P. I. H., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemku vo svojom posudku č. 22/2022.
19. Zákonný zástupca žalobcu so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu podľa žalobného návrhu žalobcu súhlasil. Súhlasil teda s tým, aby nehnuteľnosť, ktorá je teraz v podielovom spoluvlastníctve strán sporu bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu. Zotrvával však na svojom stanovisku, že súd by mal pri stanovení všeobecnej ceny zobrať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré už uvádzali.
20. Žalobca a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, parcela reg. „C“, v kat. úz. F. J., a to č. 12266 o výmere XXXXX m2 – lesný pozemok. Súd už vyššie uviedol spoluvlastnícke pomery jednotlivých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.
21. Predmetná nehnuteľnosť je evidovaná ako lesný pozemok. Spôsob využívania pozemku 38- pozemok s lesným porastom, dočasne bez lesného porastu a účelu obnovy lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby, spoločná nehnuteľnosť. Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce.
22. Znalec P. I. H., znalec z odboru lesníctvo, odvetvia hospodárska úprava lesov, pestovanie lesov, spracovanie dreva, odhad hodnoty lesov, odhad škôd lesných porastov v znaleckom posudku č. 22/2022 zo dňa 30.10.2022 stanovil zaokrúhlene všeobecnú hodnotu oceňovanej nehnuteľnosti sumou 3.570 Eur. Cenu jedného m2 predmetného pozemku s porastom určil na 0,30 Eur/m2 po zaokrúhlení (0,2989 Eur).
23. Podľa § 207 ods. 1 C.s.p., ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
24. Podľa § 207 ods. 1 C.s.p., súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
25. Podľa § 207 ods. 2 C.s.p., ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
26. Zákonný zástupca žalovaných, neznámych spoluvlastníkov, súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, nesúhlasil však s navrhovanou hodnotou primeranej náhrady. LESY SR, š.p. podrobne vo svojom vyjadrení uviedli dôvody, prečo nesúhlasia s navrhovanou cenou 0,30 Eur/m2. Súd už
vyššie poukázal na tieto dôvody uvedené v písomnom vyjadrení zástupcu žalovaných. Zástupca žalovaných navrhoval hodnotu primeranej náhrady za odstúpené spoluvlastnícke podiely vo výške, ktorá by zodpovedala priemeru ponukových cien za lesné pozemky v okresoch F. a W., ktoré boli zistené na realitnom portáli. Súd nariadil v konaní vypracovanie znaleckého posudku v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 209 a § 207 C.s.p.. Znalecký posudok vypracoval znalec P. B. W., znalec z odboru lesníctvo, odhad hodnoty lesov pod č. 3/2023 zo dňa 07.07.2023. Jedná sa teda o taký znalecký dôkaz, ktorý má rešpektovať vedecké poznatky (§ 207 ods. 1 C.s.p.) a súd nemá dôvod o jeho záveroch pochybovať. Znalec stanovil cenu 0,2577 EUR/m2. Celá nehnuteľnosť bola ohodnotená sumou 3.010 Eur po zaokrúhlení. Zákonný zástupca žalovaných žiadal s poukazom na svoje poznatky určiť všeobecnú hodnotu pre 1 m2 vo výške priemeru ponukových cien na trhu. Súd sa v tomto smere priklonil k stanoveniu všeobecnej ceny vo výške dvojnásobku určenej všeobecnej hodnoty znalcom P. B. W., ZP č. 23/2023. Vychádzal tak z hodnoty spoločnej nehnuteľnosti vo výške 6.020 Eur. Bol toho názoru, že zvýšenie hodnoty stanovenej znalcom o 100% zodpovedá všeobecnej hodnote spoločného pozemku. Žalobcovia do spisu doložili reálne kúpne zmluvy, z ktorých vyplýva, že nákupná cena lesných pozemkov v okrese F. sa pohybovala v rozpätí 0,10-0,30 Eur/m2. Je síce pravda, že zástupca žalovaných nezistených vlastníkov poukázal na ponuku realitného portálu, avšak podľa názoru súdu treba vychádzať najmä zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na základe odborných kritérií a súd takto určenú hodnotu ešte zvýšil násobkom. Súd považoval cenu 0,5154 EUR/m2 za cenu primeranú. Je všeobecne známou skutočnosťou to, že v roku 2023 došlo k poklesu cien nehnuteľností, čo súvisí s výrazným nárastom úrokových mier v peňažných ústavoch, ktoré prevažne financovali nákupy nehnuteľností. Peňažná náhrada, ktorú je tak žalobca povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 13. rade, ktorí vlastnia spolu 10824 podielov spoločnej nehnuteľnosti na účet ŠTÁTNE LESY š.p. predstavuje čiastku 5.578,70 Eur (10824 podielov x 0,5154 = 5.578,70 Eur).
27. Žalovaný v 14. rade je spoluvlastníkom podielu 593/11679. Žalovanému v 14. rade potom patrí finančná náhrada vo výške 305,63 Eur.
28. Podľa § 50 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.3) Ak správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, nadobudne osoba, ktorá nie je správcom podľa prvej vety a nepožiada o trvalé vyňatie [§ 7 ods. 1 písm. a)], správa tohto majetku do jedného roka od nadobudnutia správy bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva okrem vojenských lesov, ktorých správa bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva obrany a lesných pozemkov a iného lesného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorých správa bezodplatne prechádza na organizáciu ochrany prírody. Osoba, ktorá nie je správcom a nadobudla správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, je povinná najneskôr ku dňu prechodu správy vyhotoviť so správcom protokol o prechode správy lesného majetku vo vlastníctve štátu a bezodkladne ho zaslať ministerstvu.
29. Podľa § 50 ods. 6 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka69) k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe69a) (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov69b) vyžaduje súhlasné stanovisko správcu a správca sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom69b) alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom,69b) platí, že správca vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.43c) Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.70)
30. Podľa § 136 ods. 1, 2 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
31. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
32. Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak netvrdia a nepreukazujú žalovaní existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, je na mieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. So zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva zákonný zástupca žalovaných a tiež žalovaný v 14. rade súhlasili.
33. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
34. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
35. Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. V prejednávanej veci nebolo však reálne rozdelenie veci vzhľadom na množstvo spoluvlastníkov, rôznu veľkosť ich spoluvlastníckych podielov a najmä na vyššie cit. ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995, keď nie je možné aby rozdelením jestvujúceho pozemku vznikol pozemok menší ako 5000 m2, jeho rozdelenie, keďže sa jedná o lesný pozemok. S navrhovaným spôsobom zrušenia podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu súhlasil zástupca nezistených vlastníkov (žalovaní v 1. až 13. rade) a aj žalovaný v 14. rade. Žalobca poukazoval na to, že spoločná nehnuteľnosť sa reálne dlhodobo nevyužíva. Pozemok preto dlhodobo neplní účel, ku ktorému by mohol slúžiť. Zákonný zástupca žalovaných uvádzané skutočnosti nenamietal.
36. Súd považuje za správne v tomto konaní citovať odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/33/2010, R 37/2012 v nasledovnej časti: „ z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Dovolací súd by úvahy súdov mohol spochybniť len v prípade, že by boli zjavne neprimerané. Súd preto riadne musí odôvodniť, z akého dôvodu je kritérium, ktoré použil v danom prípade, rozhodujúce.“
37. V prejednávanej veci je spoločná nehnuteľnosť vo vlastníctve konkrétnych fyzických osôb a neznámych vlastníkov, ktorí sú zo zákona zastúpení LESMI SR š.p., ktorý vykonáva správu týchto nehnuteľností.
38. S poukazom najmä na kritérium účelného využitia veci, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalobca a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
39. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, návrhy účastníkov a vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C.s.p.. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, súd preto žiadnej zo strán konania náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).