Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-200-2011.pdf
PDF · 99.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/200/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporkyni: F. F., K.. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX F.Á. X. F., štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, o zaplatenie 150,51 eur (4.534,18 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,51 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 97,58 eur za čas od 25.9.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania z titulu poplatkovej povinnosti vo výške 16,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 28,81 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu: 2510483654/0200, VS: 7694469919 a to všetko v splátkach vo výške po 20,- eur mesačne, splatných vždy najneskôr do posledného kalendárneho dňa príslušného mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou v prvom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania odporkyne so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
Vo zvyšku - v zostávajúcej č a s t i návrhu o zaplatenie úroku z omeškania - súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 16.11.2011, sa navrhovateľ (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 - titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2008) domáha zaviazania odporkyne povinnosťou zaplatenia istiny spolu vo výške 150,51 eur (4.534,18 Sk), spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 97,58 eur (2.939,68 Sk) za čas od 25.9.2008 až do zaplatenia, ako pohľadávky zo Zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 7694469919 zo dňa 17.3.2005, uzavretej medzi spoločnosťou predchodcu navrhovateľa a odporkyňou, na základe ktorej banka poskytla odporkyni úver do výšky dohodnutého úverového limitu. Pretože odporkyňa ako dlžník neplnila riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy, banka vypovedala zmluvu a vyzvala odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky navrhovateľovi jej výška pozostávajúca z dlžnej istiny úveru a príslušenstva predstavovala spolu sumu 482,86 eur (z toho dlžná suma istiny 429,93 eur, vyčíslený úrok z úveru 8,24 eur, vyčíslený úrok z omeškania 1,54 eur a ostatné príslušenstvo a poplatky 43,15 eur), z ktorej odporkyňa ku dňu podania návrhu na súd uhradila sumu 332,35 eur; okrem toho navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške vypočítanej podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, za omeškanie počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky na navrhovateľa.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa po jeho doručení súdom na výzvu súdu písomne nevyjadrila. Na pojednávaní vo veci samej dňa 28.3.2012, uskutočnenom v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, ktorý
svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s takýmto procesným postupom súdu (podľa ust. § 101 ods.1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - „OSP“) výslovne súhlasil, vecne nenamietala proti navrhovateľom uplatnenému nároku čo do dôvodu ani výšky - tak ako existenciu svojho záväzku potvrdila i uzavretím navrhovateľom v priebehu konania predloženej písomnej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 02.02.2011, na základe ktorej však zaplatila len dve dohodnuté splátky, ďalej jej to neumožňovala finančná situácia, keď prišla o zamestnanie, bola odkázaná na dávky v nezamestnanosti, v súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu, čaká na rozhodnutie o priznaní dávok v hmotnej núdzi, naviac jej manžel, s ktorým už pol roka spolu nežijú a sú v rozvodovom konaní, neprispieva riadne na jej výživu, ani na výživu maloletých detí (predložila súdu i potvrdenie o podaní svojho návrhu dňa 28.3.2012 na Okresnom súde Čadca proti odporcovi H. F. o manželské výživné). Žije s deťmi u svojich rodičov, ktorí ju finančne podporujú. Vzhľadom na svoju aktuálnu osobnú a finančnú situáciu požiadala o možnosť plnenia v splátkach, deklarujúc svoju schopnosť uhrádzať navrhovateľovi na splnenie svojho záväzku sumu po 20,- eur mesačne.
Vykonaným dokazovaním - navrhovateľmi predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom odporkyne na pojednávaní - súd zistil nasledovný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), na základe ktorého prijal nasledovné skutkové a právne závery:
Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu zmluvy uzavretej prijatím žiadosti odporkyne o vydanie / aktiváciu kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 17.3.2005 predchodcom navrhovateľa podľa ust. §§ 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) a ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, vrátane Obchodných podmienok predchodcu navrhovateľa pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, postúpenie pohľadávky s príslušenstvom (podľa výpisu z účtovných kníh predchodcu navrhovateľa) pôvodného veriteľa na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2008, rozsah vzájomných plnení účastníkov z tohto právneho vzťahu, potvrdený i následne už medzi účastníkmi uzavretou cit. dohodou zo dňa 02.02.2011 (medzi účastníkmi nebol sporný, § 120 ods.3 OSP), navrhovateľ preukázal predložením cit. listinných dôkazov. Ako už je uvedené, odporkyňa v priebehu konania nenamietala, nepredložila ani neoznačila, ani súd sám nezistil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie navrhovateľa a jeho právneho predchodcu o základe a výške jeho nároku voči odporkyni na vrátenie finančných prostriedkov, poskytnutých predchodcom navrhovateľa odporkyni formou spotrebiteľského úveru v zmysle citovanej právnej úpravy za podmienok dohodnutých v zmluve, vrátane všeobecných obchodných podmienok predchodcu navrhovateľa.
Vo vzťahu k predmetu návrhu navrhovateľa v tejto veci súd konštatuje, že predchodca navrhovateľa v súlade s ust. čl. XI jeho všeobecných obchodných podmienok bol oprávnený zmluvu vypovedať, pokiaľ ide o navrhovateľom deklarovaný dôvod - v dôsledku riadneho neplnenia dohodnutých splátok úveru odporkyňou v lehotách ich splatnosti, tiež v zmysle ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá právna úprava sa vzhľadom na osoby účastníkov takisto vzťahuje na ich posudzovaný právny vzťah, zakladajúce právo na odstúpenie od zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere a požadovať od dlžníka predčasné splatenie úveru v plnej výške dlžnej sumy, v celkovej sume istiny vyčíslenej navrhovateľom, vrátane dohodnutého úroku a sankčných nárokov z titulu omeškania dlžníka, vyčíslených ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu účastníkov. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej dlžnej sume istiny úveru v dôsledku odstúpenia od zmluvy veriteľom a tým predčasnej splatnosti úveru za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým úrokom z úveru, je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského. Pretože odporkyňa túto svoju povinnosť ako dlžníčka riadne a včas v celom rozsahu nesplnila (v konaní nebol preukázaný opak), navrhovateľ ako súčasný vlastník pohľadávky pôvodného veriteľa sa voči nej domáhal vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu dôvodne. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci preto návrhu navrhovateľa proti odporkyni v časti uplatneného nároku o zaplatenie zostávajúcej dlžnej istiny úveru spolu s navrhovateľom vyčísleným príslušenstvom ako dôvodnému vyhovel.
Okrem nároku na zaplatenie istiny a zmluvného úroku z úveru navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku odporkyne, za podmienok ust. § 369 ods.1 Obch. zákonníka v znení účinnom do 14.01.2009, vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy.
V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy v zmysle právnej úpravy účinnej i v čase uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy, v ust. § 23a ods.1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), pri ktorej uzatváraní s predchodcom navrhovateľa bola odporkyňa jednoznačne v postavení spotrebiteľa. V čase uzavretia zmluvy, pripravenej predchodcom navrhovateľa (vrátane všeobecných obchodných podmienok ako súčasti zmluvy), ktorej obsah odporkyňa nemala možnosť reálne ovplyvniť, nejestvovala z hľadiska už v tom čase zákonodarcom zreteľne sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. právnej úpravy žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy Obchodného zákonníka na omeškanie so splácaním úveru.
K možnej argumentácii navrhovateľa o tom, že i právny vzťah účastníkov založený takto uzavretou úverovou zmluvou, podliehajúcou všeobecnej právnej úprave úverovej zmluvy v ust. §§ 497 a nasl. Obch. zák., je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. súd dodáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v cit. zák. č. 258/2001 Z.z. (nadväzujúcou na úpravu v ust. § 23a ods.1,2 zák. č. 634/1992 Zb.) a podľa názoru súdu sa preto na právne vzťahy z nej vznikajúce ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. nevzťahuje. Pri zachovaní možnosti voľby takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa ust. § 262 Obch. zák., takéto dojednanie by v tomto prípade nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (vyšší úrok z omeškania podľa právnej úpravy v Obch. zák. namiesto nižšieho podľa právnej úpravy v Obč. zák.) a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť v právnom vzťahu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. (a zák. č. 634/1992 Zb.) medzi veriteľom a spotrebiteľom - dojednania zmluvných sankcií vo forme úroku z omeškania podľa právnej úpravy Obch. zák. - súd posúdil i ako odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods.1 Obč. zák. (event. obdobne zásadám poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obch. zák. - ak by mal byť právny vzťah účastníkov v zmysle predloženej zmluvy posudzovaný so zreteľom na všeobecnú úpravu úverovej zmluvy v ust. §§ 497 a nasl. Obch. zák. podľa ustanovení Obchodného zákonníka, čo však, ako je ďalej uvedené, neznamená stratu charakteru spornej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ani stratu práv ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy; k čomu súd dáva do pozornosti právny názor odvolacieho Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/381/2008 v inej obdobnej právnej veci, rozhodovanej Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 10Cb/10/2008) a nepožívajúci preto v tejto časti uplatneného nároku právnu ochranu, ktorej sa navrhovateľ v tejto veci domáha na súde.
Novelizácia Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z., s účinnosťou od 01.01.2008 v ustanoveniach §§ 52 a nasl. Obč. zák. upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, osobitne ust. § 52 ods.1 novo definujúceho spotrebiteľské zmluvy neznamená, že až do 31.12.2007 účastníci zmlúv o spotrebiteľských úveroch - spotrebitelia nepožívali v plnom rozsahu ochranu spotrebiteľa v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ takýmto účastníkom - napriek splneniu všetkých pojmových charakteristík osoby spotrebiteľa na strane jedného z účastníkov sporného právneho vzťahu a charakteristík tohto právneho vzťahu ako spotrebiteľskej zmluvy i v zmysle ust. § 52 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007 - neposkytoval právnu ochranu (na základe doslovného znenia, nie však účelu prijatej právnej úpravy) v tom čase výslovne Občiansky zákonník, v rovnakom rozsahu im však takúto ochranu už v čase uzavretia spornej zmluvy všeobecne zaručovala citovaná právna úprava v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - prostredníctvom označenia za spotrebiteľské zmluvy výslovne „všetky zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“ (§ 23a ods.1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy), ďalej s výslovným odkazom na primeranú aplikáciu ustanovení §§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka (tzn. vrátane posúdenia konkrétnych podmienok v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľných) i na také spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa vtedajšej právnej úpravy Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Prostredníctvom cit. právnej úpravy už pred 01.01.2008 (a to najskôr prostredníctvom právnej úpravy tzv. typových zmlúv v ust. § 23a cit. zák. č. 634/1992 v znení účinnom do 24.11.2004, definujúcej neprimerané podmienky v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľom) Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd obdobne ďalej na podporu svojich záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn. 6Co/95/2010.
Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal odporkyňu, ktorá nepochybne je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi, tiež povinnosťou zaplatenia úroku z omeškania, nie však v navrhovanej výške v zmysle právnej úpravy v § 369 ods.1 Obch. zák. účinnej v čase uzavretia zmluvy, ale len vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy istiny dosiaľ nevrátených úverových prostriedkov za čas omeškania v súlade s návrhom navrhovateľa, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, vo výške zodpovedajúcej úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, tzn. vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a vo zvyšku, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vyššieho úroku z omeškania, jeho návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Pretože navrhovateľ mal v konaní v podstate plný úspech (neúspešný bol len v pomerne nepatrnej časti uplatneného nároku o zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania), za podmienok podľa ust. § 142 ods.1,3 OSP mu proti neúspešnej odporkyni patrí náhrada trov konania v plnej uplatnenej a preukázanej výške účelne vynaložených trov; naopak neúspešná odporkyňa musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sama.
Navrhovateľ, ktorý bol v konaní právne zastúpený (spoločnosťou s ručením obmedzeným, poskytujúcou právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov), vo svojom návrhu v tejto veci a tiež v podaní zo dňa 21.3.2012, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, postupom podľa ust. § 151 ods.1 OSP riadne a včas navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci protistrane - pokus o zmier zo dňa 03.10.2011 a písomné podanie vo veci - návrh na začatie konania) - s odmenou 3x á 19,92 eur za jeden úkon právnej služby vrátane vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH) a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 3x á 8,89 eur vrátane DPH.
Súd konštatuje, že z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov
- podľa ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v správne vyčíslených sadzbách, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právny zástupca navrhovateľa platiteľom), patrí nárok len v rozsahu dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie a podanie návrhu na začatie konania), vychádzajúc z právnej úpravy v ust. §§ 137 a nasledujúcich OSP o trovách konania, podľa názoru súdu neumožňujúcej priznanie i prípadných ďalších trov, hoci súvisiacich s prejednávanou vecou, vynaložených však pred začatím súdneho konania (čo sa nevzťahuje na prevzatie a prípravu zastúpenia, ako v cit. vyhláške osobitne vymenovaný, samostatne odmeňovaný úkon právnej služby, podľa svojej povahy nevyhnutný pre zastupovanie účastníka v občianskom súdnom konaní a spravidla jeho začatiu predchádzajúci).
Aplikujúc ďalej pri rozhodovaní o trovách konania vo veci, ktorá je podľa ust. § 200ea ods.1 OSP drobným sporom (keďže hodnota jeho predmetu bez príslušenstva neprevyšuje 500 eur) a v ktorej navrhovateľ podal súčasne a priebežne podáva na tunajšom súde viacero takýchto návrhov na začatie konania (časť z nich prejednávaných konkrétne i v senáte 10C) a pretože i s prihliadnutím na túto skutočnosť trovy konania (z titulu právneho zastúpenia) sú neprimerané voči výške pohľadávky, ktorá je predmetom sporu a osobitne ďalej s prihliadnutím na súčasné sociálne pomery odporkyne ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie časti náhrady trov inak patriacej úspešnému navrhovateľovi, postupom podľa ust. § 150 ods.1 a súčasne § 150 ods.2 OSP súd navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu trov konania znížil a tento obmedzil len na náhradu trov nevyhnutných s uplatnením práva na súdnu ochranu
- konkrétne za zaplatený súdny poplatok z návrhu (16,50 eur) a z titulu trov právneho zastúpenia len na trovy za jeden úkon právnej služby (návrh na začatie konania v tejto veci s odmenou 16,60 eur a paušálnou náhradou režijných výdavkov 7,41 eur, vrátane 20 % DPH), tzn. spolu súdom priznané trovy právneho zastúpenia v sume 28,81 eur. Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, vrátane osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd na vykonanie peňažného plnenia podľa tohto rozsudku vo veci samej i z titulu náhrady trov konania umožnil odporkyni, s prihliadnutím na jej cit. vyhlásenie o osobných a majetkových pomeroch na pojednávaní, vrátane preukázania sa z tohto dôvodu na súde podaným návrhom na začatie konania
o manželské výživné - splátky, vo výške po 20,- eur mesačne, podľa názoru súdu primeranej výške pohľadávky navrhovateľa a v tomto prípade (z hľadiska vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa vo vzťahu k majetkovým pomerom dlžníka) predovšetkým zisteným pomerom odporkyne. Zároveň podľa ust. § 160 ods.1 OSP určil ich podmienky, vrátane stanovenia straty výhody možnosti plnenia v splátkach v prípade omeškania odporkyne s riadnym a včasným plnením čo i len jednej splátky, v ktorom prípade sa pohľadávka navrhovateľa priznaná týmto rozsudkom stane splatnou v celej nesplatenej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).