Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-9-2012.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. R., nar. X.X.XXXX, bytom u matky a zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova 88, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky F. R., nar. X.XX.XXXX, bytom D., N. XX a otca M. R., nar. X.X.XXXX, bytom D., N. 4, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu na návrh matky dieťaťa, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 11P/467/2010-102 zo dňa 16. novembra 2011 - len v časti zročného výživného, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky zročného výživného a jeho splatnosti p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Na základe návrhu matky zo dňa 14. 12. 2010 Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o tom, že mal. M. R. zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca dieťaťa zaväzuje prispievať na jej výživu výživným v sume 80 eur mesačne a to od 01. 09. 2010, pričom výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Ďalej súd prvého stupňa rozhodol o tom, že zročné výživné zo strany otca pre maloletú M. za obdobie od 01. 09. 2010 do 02. 06. 2011 predstavuje sumu 725,33 eura, ktorú zaväzuje otca dieťaťa zaplatiť k rukám matky dieťaťa vo dvoch po sebe nasledujúcich rovnakých splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoniec o trovách účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. - § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1) tým, že považoval za dôvodné upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov k mal. M. na čas do rozvodu manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 9C/228/2010-51 zo dňa 31. 03. 2001 právoplatne dňa 03. 06. 2011. V období, ktoré predchádzalo uvedenému rozsudku, ktorým bola mal. na čas po rozvode zverená do starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť sumou 80 eur mesačne, rodičia mal. bývali spolu v byte na H. ul. č. X v D., pričom otec mal. platil výdavky na bývanie vo výške 220 eur mesačne a matke mal. žiadne peniaze na dcéru M. nedával, v dôsledku čoho matka dieťaťa, poberajúca len invalidný dôchodok vo výške 116,90 eur a prídavok na jedno dieťa vo výške 22,01 eur, bola nútená požičiavať si peniaze od známych, až kým sa v januári 2011 nezamestnala (priemerná mesačná mzda 357,85 eura). V spoločnom byte rodičia mal. bývali do 14. apríla 2011, kedy sa matka s mal. odsťahovala a následne po rozvode manželstva spoločný byt odpredali za 58 000 eur, z ktorej kúpnej ceny každý dostal polovicu. Mal. M. od 01. 09. 2010 je žiačkou Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre a
náklady na ňu v dôsledku toho vzrástli, na ktorých výdavkoch sa však otec s príjmom 587,71 eura a s príjmom z ďalšej činnosti cca 10-12 eur mesačne okrem platenia nákladov bývania nepodieľal. Matka si zakúpila garsónku a otec mal. svoje peniaze z predaja spoločného bytu použil v prospech svojho staršieho syna, ktorý si zakúpil jednoizbový byt, v ktorom otec mal. sám býva a sám uhrádza náklady spojené s jeho užívaním. S poukazom na uvedené považoval súd prvého stupňa za dôvodné upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči mal. na sumu 80 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú potrebám mal. a tiež možnostiam schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Bolo v možnostiach a schopnostiach otca mal. prispievať na dcéru M. určeným výživným, keďže s matkou dieťaťa už spolu nežili, hoci ešte zdieľali spoločné bývanie, keď pri svojom rozhodovaní zohľadnil stav, že na výžive mal. sa otec nepodieľal tým, že by hradil výdavky na mal., platil však náklady na bývanie do 14. 04. 2011, kedy matka s mal. zo spoločného bytu odišli. Pri rozhodovaní vzal zreteľ na preukázateľne existujúce výdavky na strane mal., ktoré hradila jej matka a na stav príjmov na stranách oboch rodičov, keď výživné na dcéru M. určil v nadväznosti na stav, kedy mal. začala navštevovať stredný stupeň školy a výdavky na jej strane nadobudli rozsah, ktorý už nebola schopná matka dieťaťa financovať v ich existujúcej výške (len) zo svojho príjmu. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutiu o určení vyživovacej povinnosti otca k mal. rozhodol aj o zročnom - zameškanom (splatnom) výživnom za uvedené obdobie, pričom odôvodnil výpočet žalovanej sumy. Poukázal i na majetkové pomery otca a na to, že prihliadal predovšetkým na záujem mal. dieťaťa, aby mu bolo výživné, ktoré mu patrilo už v predchádzajúcom období, bolo uhradené. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Z. z.).
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len otec mal. domáhajúci sa jeho zmeny len v časti určeného zročného výživného tak, aby bolo určené zročné výživné vychádzajúce z výživného 80 eur mesačne len za obdobie od 15. 04. 2011 do 02. 06. 2011 a aby mu toto bolo umožnené splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s riadnym výživným. Poukázal na to, že do 14. 04. 2011 bývali s rodinou v jednej domácnosti a počas tohto obdobia riadne platil poplatky spojené s užívaním bytu, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, a teda svoje výživné za obdobie od 01. 09. 2010 do 14. 04. 2011 realizoval tak, že zabezpečoval strechu nad hlavou pre matku mal. ako i pre mal. samotnú, pričom podľa jeho názoru nie je možné požadovať od manželov a rodičov súčasne, aby sa každý z nich podieľal na nákladoch spojených s výživou, bývaním a obliekaním mal., nakoľko sú v rodine jednotlivé činnosti rozdelené medzi rodičov a teda on svoj podiel starostlivosti znášal v tom smere, že platil poplatky za bývanie. Rovnako v tomto období kupoval potraviny, z ktorých sa stravovala aj mal. a občas prispel aj finančne na potreby mal., ktoré nemohla matka zabezpečiť z vlastných zdrojov. Vzhľadom k tomu, že je poberateľom dôchodku nie je v jeho schopnostiach zročné výživné uhradiť v dvoch splátkach, ale môže ho uhradiť v mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s riadnym výživným.
Kolízny opatrovník mal. dieťaťa sa k podanému odvolaniu otca dieťaťa nevyjadril, matka mal. vyjadrila nesúhlas s podaným odvolaním otca.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti výroku o určení výšky zročného výživného a jeho splatnosti podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a zároveň o trovách účastníkov v odvolacom konaní rozhodnúť v zmysle ust. § 224 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Napadnutým rozsudkom bola mal. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bola určená vyživovacia povinnosť sumou 80 eur mesačne počnúc od 01. 09. 2010, ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa otec mal. svojím odvolaním nenapadol. Vychádzajúc z uvedeného a z toho, že výživné sa platí v pravidelne opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) bolo preto možné pri určení zročného výživného prihliadať len na peňažné plnenia výživného otca voči mal. k rukám matky mal., pričom však v podanom odvolaní otec mal. netvrdí, že by za označené obdobie k rukám matky mal. platil akékoľvek finančné čiastky určené na výživu mal.. Skutočnosť, akou sumou sa otec mal. podieľal na nákladoch spoločného bývania bola otcovi mal. zohľadnená aj pri samotnom určení výšky jeho vyživovacej povinnosti a preto táto skutočnosť nemôže byť zohľadnená
pri určení výšky zročného výživného. Za správne odvolací súd vzhliadol aj to, že pri určení splatnosti zročného výživného súd prvého stupňa prihliadol predovšetkým na záujem a potreby mal. dieťaťa, aby zročné - zameškané výživné bolo čo najskôr doplatené, keď bolo potrebné prihliadnuť na príjem otca mal. získaný z odpredaja spoločného bytu, z vyplateného odstupného a tiež na to, že plnenie si jeho vyživovacej povinnosti predstavuje prednostnú pohľadávku. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutkové i právne závery týkajúce sa napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré preto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.