Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/274/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX C. proti povinnému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX, XXX XX C., o vymoženie 238,40 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 382EX 6/18 u súdneho exekútora JUDr. Lucie Baničovej so sídlom exekútorského úradu v Trnave, B. S. Timravy 1, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 3. augusta 2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 3. augusta 2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.08.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov, vydanému súdnym exekútorom JUDr. Luciou Baničovou.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.12.2017 domáhal od povinného vymoženia sumy 238,40 Eur s príslušenstvom, dňa 03.01.2018 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý po vyše 5 rokoch od začatia exekúcie vydal dňa 26.04.2023 upovedomenie o zastavení exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora spolu vo výške 72 Eur. Dôvodom zastavenia exekúcie súdnym exekútorom mala byť skutočnosť, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby (povinného) sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok, alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie, v ktorých uviedol, že nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, keďže povinný podľa lustrácie z katastra nehnuteľností je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.337, okres Hlohovec, obec C. v podiele 1/1, z čoho vyplýva, že je majetný. Zároveň oprávnený namietol, že exekútor ani nezriadil na túto nehnuteľnosť exekučné záložné právo, hoci v roku 2020 takto učinil v súvislosti s inou exekúciou. Exekútor nevykonal žiadne opatrenia, ktoré by smerovali k zisteniu a následnému predaju hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v predmetných nehnuteľnostiach a sú postihnuté exekúciou. Nevykonal ani účinné opatrenia pri zisťovaní príjmov povinného, nakoľko je predpoklad, že tento musí mať príjem, keďže je vlastníkom nehnuteľnosti a odoberá energie súvisiace s nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného oprávnený požiadal súd, aby zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol, že pokiaľ ide o tvrdeniu oprávneného vo veci zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného, je nutné povedať, že oprávnený doposiaľ nepodal exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom však vzhľadom na výšku pohľadávky (238,40 Eur) nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti. Napriek tomu, že exekútor po začatí exekúcie zablokoval 2 bankové účty povinného v Slovenskej sporiteľni, a.s. a UniCredit Bank, a.s., tieto sú však v zápornom zostatku. V predmetnej exekúcii došlo rovnako k zablokovaniu vozidiel, v ktorých je povinný evidovaný ako vlastník. Povinný bol zamestnaný na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u zamestnávateľa G. G., Dedinka 129, 941 50, ktorému exekútor doručoval Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a Exekučný príkaz, doposiaľ však neeviduje ani čiastočne plnenie v prospech tejto exekúcie.

4. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie dôvodov na pokračovanie v exekúcii, resp. existencie konkrétneho relatívne exekvovateľného majetku povinného a súd dospel k záveru, že súdny exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby (povinného) sa do piatich rokov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť relevantný exekvovateľný majetok v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Po preskúmaní výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. zistil, že povinný má vo výlučnom vlastníctve rodinný dom súp. č. 289 spolu s parcelou CKN č. 767/2, na ktorej je postavený. Na túto nehnuteľnosť je zriadené v poradí skoršie záložné právo v prospech: Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava IČO:00151653, dve daňové záložné práva Daňového úradu Trnava, ako aj exekučné záložné právo súdneho exekútora v inej exekúcii, čo podľa názoru súdu výrazne oslabuje oprávneným predpokladanú úspešnosť predaja predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň je otázna primeranosť spôsobu vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti a je tiež otázne, či by výťažok z prípadnej dražby prevýšil náklady spojené s jej konaním. Samotný fakt existencie vlastníctva nehnuteľnosti však nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. V námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku môže účastník konania, ktorý námietky podal, argumentovať len tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, avšak takéto tvrdenia je povinný preukázať. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku povinného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, prípadne samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky podal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval vyšší súdny úradník námietky oprávneného za nedôvodné, preto ich s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené oprávnenému dňa 23.08.2023, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

6. V podanej sťažnosti oprávnený zopakoval argumentáciu z námietok proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie, pričom doplnil, že exekútor ho neinformoval o možnosti zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť povinného, hoci tak urobil v roku 2020 v súvislosti s inou exekúciou. Aj sám exekútor potvrdil, že pvinný je zamestnaný na základe dohody o prácach, z čoho vyplýva, že poberá príjem a je len na exekútorovi, aby cestou zamestnávateľa žiadal výkon exekúcie. To, že exekútor neeviduje ani čiastočné plnenie, je len dôkazom, že exekútor nepostupoval s odbornou starostlivosťou, postupoval pasívne, nezodpovedne, niekedy až nečinne. Dôkazom toho je skutočnosť, že za 5 rokov doručoval len jeden Príkaz na začatie exekúcie zrážkami, čo považuje oprávnený za alibistické konanie s cieľom zakryť pasivitu a nečinnosť exekútora. Skutočnosť, že povinný nemá v súčasnej dobe na účtoch kladnú finančnú čiastku, ešte nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekútor nevykonal počas piatich rokov účinné opatrenia ohľadom exekúcie všetkých ostatných príjmov povinného, nakoľko tento si má privyrábať v zahraničí, pričom má používať svoje motorové vozidlo, cestou internetu sa pravidelne vychvaľoval zahraničnými dovolenkami. S poukazom na uvedené oprávnený žiadal, aby súd zrušil napadnuté uznesenie a prikázal pokračovať v exekúcii.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa a v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

15. Sudca má po preskúmaní sťažnosti oprávneného za to, že vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, na základe zisteného skutkového stavu veci správne pristúpil k prieskumu postupu súdneho exekútora a po posúdení zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru, keď námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie zamietol.

16. Nad rámec odôvodnenia poskytnutého zo strany vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie uvádza, že Exekučný poriadok v ustanovení § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Samotné ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predpokladá ako dôvod na zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, tzn. relatívnu nemajetnosť, a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Súdny exekútor po doručení poverenia zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale u ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. V podaných námietkach môže účastník argumentovať

jedine tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

17. Je potrebné zdôrazniť, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, toto preskúmavanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom, pričom súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil.

18. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje jednu z možností zastavenia exekúcií exekútorom, pričom predpokladom pre takéto zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku povinného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, prípadne samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky podal. Súd však tvrdenia oprávneného uvedené v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie preukázané nemal, jedná sa de facto iba o domnienky o rentabilite nehnuteľnosti (ktorý je však vzhľadom na sumu vymáhanej pohľadávky vylúčený) a domnienky o zamestnaní povinného v zahraničí.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 26.04.2023. Sťažnostný súd, rovnako ako predtým vyšší súdny úradník má za to, že súdny exekútor vykonal dostatočné zisťovanie pomerov povinného tak, ako mu to ukladá § 63 a nasl. Exekučného poriadku, pričom objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí výhradne do jeho kompetencie. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného, a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor vykonal lustrácie na základe ktorých zistil, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok a počas celého exekučného konania nebolo možné vymôcť nárok oprávneného ani čiastočne. Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 30 mesiacov, postupoval správne v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne

20. Súd záverom dodáva, že za skutkového stavu, keď povinný preukázateľne nedisponuje žiadnym majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a spôsoby vykonania exekúcie uplatnené zo strany súdneho exekútora neviedli k žiadnemu výsledku, exekučný súd musí konštatovať, že vydanie Upovedomenia o zastavení predmetnej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, a námietky oprávneného voči nemu nie sú dôvodné. S poukazom na všetko uvedené potom súd prvej inštancie zamietol aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp.zn. zo dňa 03.08.2023, nakoľko nebola dôvodná.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 9. novembra 2023

JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa