Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoE-3-2012.pdf
PDF · 70.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/3/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom G., K. XX, proti povinnej Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom K., S. X, prechodne K., V. XX, o vymoženie 408,28 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o trovách exekúcie, ktorá exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom G., L. XX, na základe odvolania pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, so sídlom Exekútorského úradu L., K. XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/287/2006-25 zo dňa 2.11.2010, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že určuje trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana vo výške 50,22 Eur.
N e d o t k n u t ý m z o s t á v a uznesenie okresného súdu vo výrokoch o vyhovení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a o poverení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie, ktoré výroky neboli odvolaním napadnuté.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonávaním exekúcie (namiesto pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana) súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Vychádzal z návrhu oprávneného a zo znenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku (ďalej len EP); citovaného v napadnutom rozhodnutí. Zároveň exekučný súd určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana vo výške 47,88 eur. V tomto smere konštatoval, že pri zmene súdneho exekútora nedochádza k zastaveniu exekúcie, a teda nie je potrebné rozhodovať o tom, kto uhradí tieto trovy exekúcie. Okresný súd podrobne (konkrétnym vymedzením a rozborom jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, vrátane ich právneho posúdenia) zdôvodnil, prečo neakceptoval vyúčtovanie JUDr. Rišiana. Súčasne uzavrel, že zvýšenie sumy trov exekúcie o daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) patrí súdnemu exekútorovi iba z odmeny, a nie aj z hotových výdavkov.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie pôvodný súdny exekútor JUDr. Jozef Rišian, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že oprávnený bude povinný uhradiť mu trovy exekúcie v sume „50,22 eur s DPH“. Namietal, že bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 EP). Napadnuté rozhodnutie je v dotknutej časti nepreskúmateľné, keďže mu síce trovy exekúcie boli priznané, ale nebolo rozhodnuté, kto ich má uhradiť. Vzhľadom k tomu, že oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora bez opodstatneného dôvodu, mal by byť zaviazaný k úhrade trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora.
Odvolateľ nesúhlasil taktiež s nepriznaním DPH aj z hotových výdavkov, čo odporuje (i) nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 31/04. Napokon namietal nepriznanie mu náhrady hotových výdavkov - poštovného za „ukončenie, vyúčtovanie a vrátanie poverenia“, ktoré, hoci vzniknú až v budúcnosti, sú spojené s predmetnou exekúciou.
Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho dôvodu nedotknutým zostalo uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutých výrokoch o vyhovení návrhu na zmenu súdneho exekútora a o poverení nového súdneho exekútora vykonaním exekúcie) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnuté uznesenie súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku.
Z ustanovenia § 200 ods. 2 EP vyplýva, že exekučný súd je oprávnený rozhodnúť o tom, kto platí trovy exekúcie, len v prípade, že rozhodne súčasne o zastavení exekúcie. V prejednávanej veci však nedošlo (v čase vydania napadnutého uznesenia) k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej vo vyššie označenom ustanovení, keďže súd nerozhodol o zastavení exekúcie. Tá pokračovala, pričom jej vykonaním bol poverený iný súdny exekútor, čo zákon priamo predpokladá a dovoľuje. Súd nemohol nad rámec svojej právomoci (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) rozhodovať o tom, kto bude hradiť trovy exekúcie; uvedené totiž závisí až od výsledku exekúcie. Trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora, ako aj trovy exekúcie "súčasného" súdneho exekútora sú trovami tej istej exekúcie. Preto niet dôvodu (a predovšetkým ani právneho základu), aby o náhrade časti trov prebiehajúcej exekúcie - o trovách pôvodného súdneho exekútora, bolo rozhodnuté už pri vyhovení návrhu na zmenu súdneho exekútora, a o náhrade ich zvyšku - o trovách "súčasného" súdneho exekútora, až neskôr podľa výsledku exekúcie. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že možnosť uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie je v § 203 ods. 1 EP podmienená jeho zavinením vo vzťahu k procesnému výsledku exekúcie
- k jej zastaveniu, nie však vo vzťahu k zmene osoby súdneho exekútora. Nie je preto namieste ani hovoriť o zavinení oprávneného v prípade, keď tento „len“ využíva svoje právo v zmysle § 44 ods. 9 EP; čo môže vykonať aj bez uvedenia dôvodu. Platná právna úprava totiž nerozlišuje medzi opodstatneným a neopodstatneným uplatnením práva na zmenu súdneho exekútora zo strany oprávneného.
Tak isto nedôvodná je námietka odvolateľa ohľadom nepriznania náhrady hotových výdavkov spojených s ukončením exekúcie. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že pôvodný súdny exekútor si náhradu (týchto) trov - hotových výdavkov z titulu poštovného „za ukončenie, vyúčtovanie účastníkom a vrátenie poverenia“, ako budúcich nákladov, ani neuplatňoval. Zároveň vo všeobecnosti platí, že možno priznať len náhradu výdavkov skutočne vynaložených a riadne preukázaných. Nie je možné rozhodovať o náhrade výdavku, ktorý má byť ešte len vynaložený, keďže nie je, okrem iného, známa ani jeho konkrétna výška, prípadne vôbec jeho vynaloženie.
Odvolanie JUDr. Rišiana je čiastočne opodstatnené, pokiaľ ide o nepriznanie zvýšenia hodnoty trov o DPH z hotových výdavkov. S účinnosťou od 1.1.2012 Exekučný poriadok v ustanovení § 196 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi DPH aj z náhrad určených podľa uvedeného zákona, teda aj z hotových výdavkov. K predmetnej novelizácii (zák. č. 348/2011 Z. z.) neboli zákonodarcom prijaté osobitné prechodné ustanovenia, v dôsledku čoho je nutné aplikovať všeobecný princíp účinnosti procesných predpisov (medzi ktoré Exekučný poriadok patrí), a to, že odo dňa účinnosti právneho predpisu, resp. jeho novelizácie, sa tento vzťahuje na všetky prebiehajúce konania. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu zákon priznával súdnemu exekútorovi zvýšenie trov o DPH aj z hotových výdavkov, odvolací súd zvýšil hodnotu trov priznaných súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi súdom prvého stupňa o 2,34 Eur (19 % z priznaných hotových výdavkov 12,33 Eur) na 50,22 Eur.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko títo si predmetný procesný nárok neuplatnili (§ 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.