Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-25Cb-179-2020.pdf
PDF · 104.94 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-25Cb/179/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: eZmluva.sk, s.r.o., Bajkalská 5/A, Bratislava- mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 47 537 817, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, Trenčín 911 40, IČO: 36 837 857, proti žalovanej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXXX/XX, H. XXX XX, o zaplatenie 2.000,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 24.8.2020 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 3.9.2020 domáhal zaplatenia sumy 2.000,- EUR s prísl., titulom neuhradenia odplaty za prevod obchodného podielu.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so ako prevodca uzavrel so žalovanou ako nadobúdateľom dňa 29.5.2019 Zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej ako „Zmluva“) v spoločnosti eZmluva.sk 280, s.r.o., Moravská 13, 020 01 Púchov, IČO: 52 253 147, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, odd.: sro, vložka č. 139520/R (ďalej ako „Spoločnosť“). Ako jediný spoločník Spoločnosti na základe Zmluvy previedol na žalovanú a za podmienok ustanovených Zmluvou celý svoj obchodný podiel na Spoločnosti predstavujúci 100 % obchodného imania spoločnosti, ktorému zodpovedal vklad do základného imania spoločnosti vo výške 5.000,- EUR a žalovaná prevádzaný obchodný podiel prijala. Odo dňa 19.7.2019 má uvedená obchodná spoločnosť nové obchodné meno Alita Service s.r.o. a nové sídlo na adrese: Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača. V bode 5 Zmluvy si zmluvné strany spoločne dojednali odplatu za prevod 100 % obchodného podielu v sume 2.000,- EUR, ktorá doposiaľ nebola zo strany žalovanej uhradená. Predmetná suma nebola žalovanou uhradená ani napriek výzve na zaplatenie zo dňa 5.8.2020 (ďalej len ako „Výzva“), v obsahu ktorej vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 2.000,- EUR v lehote najneskôr do 3 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto Výzvy. Predmetná Výzva bola žalovanej doručená dňa 20.8.2020, avšak ku dňu podania tohto návrhu žalovaná svoj dlh neuhradila. Z doručenky vyplýva, že žalovaná prevzala výzvu na zaplatenie dňa 20.8.2020, pričom jej určil lehotu na zaplatenie dlžnej sumy do 3 dní odo dňa jej doručenia, t.j. do 23.8.2020, čo však neurobila a dostala sa tak od 24.8.2020 do omeškania.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci. (Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, z neúčasti sa ospravedlnila a zároveň požiadala o konanie v jej neprítomnosti)
4. Medzi sporovými stranami bola dňa 29.5.2019 uzavretá Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti eZmluva.sk 280, s.r.o., Moravská 13, 020 01 Púchov, IČO: 52 253 147, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, odd.: sro, vložka č. 139520/R predstavujúci 100 % obchodného imania spoločnosti, ktorému zodpovedal vklad do základného imania spoločnosti vo výške 5.000,- EUR. Z rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 29.5.2019 vyplýva, že tento v bode 5. vyslovil súhlas s prevodom celého obchodného podielu na osobu stojacu mimo spoločnosť. Odplata za prevod obchodného podielu bola dohodnutá v sume 2.000,- EUR. Žalovaný Výzvou na zaplatenie zo dňa 5.8.2020 vyzval žalovanú na zaplatenie uvedenej odplaty v lehote troch kalendárnych dní od jej doručenia na účet žalobcu. Žalovaná predmetnú výzvu prevzala dňa 20.8.2020, uvedenú sumu však doposiaľ neuhradila.
5. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, kúpna cena 2.000,- EUR za prevod obchodného podielu bola uhradená v hotovosti do rúk prevodcu na valnom zhromaždení. Na tomto základe prevodca notársky overil uznesenie z valného zhromaždenia a dal vykonať všetky právne úkony smerujúce k prevodu obchodného podielu. Žalobca nijako neosvedčil tvrdenie, že mu kúpna cena nebola uhradená.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že rozporuje argumentáciu žalovanej v celom rozsahu a zastáva názor, že žalovaná v obsahu podaného odporu nerozporuje uplatňovaný nárok po skutkovej ani právnej stránke. Žalovaná svoje tvrdené skutočnosti, že mu zaplatila za obchodný podiel sumu vo výške 2.000,- EUR nepodložila žiadnym relevantným dôkazom. Jedná sa len o účelové tvrdenia žalovanej, ničím nepodložené a už vôbec nie preukázané. Dáva do pozornosti, že Zmluva o prevode obchodného podielu bola vyhotovená dňa 29.5.2019 v meste Púchov zamestnancom - právnikom žalobcu I.. N. N.. Zmluva o prevode obchodného podielu bola žalovanou podpísaná a pravosť tohto podpisu deklarovaná bola dňa 6.6.2019 v Bratislave na notárskom úrade N.. J. G.. Predmetná zmluva bola po doručení do kancelárie žalobcu podpísaná a pravosť podpisu žalobcu, resp. zamestnanca žalobcu I.. N. N. bola osvedčená dňa 11.06.2019 v Púchove. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že žalovaná v rámci časového a územného sledu udalostí sa so žalobcom ani nikdy nestretla a teda ani nemohla uhradiť odplatu za prevod vo výške 2.000,- EUR v hotovosti do rúk žalobcu. Má za to, že žalovaná podaným odporom nepreukázala jeho dôvodnosť, podaný odpor žalovanej považuje v celom rozsahu za nedôvodný v snahe oddialiť právoplatnosť rozhodnutia súdu.
7. Žalovaný vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) uviedla, že kúpna cena vo výške 2.000,- EUR bola scudzovateľovi v celosti zaplatená hotovostne, tj. v celej výške 2.000,- EUR, peniaze v hotovosti boli odovzdané na adrese: Y. XX, XXX XX H., začiatkom augusta roku 2019. Je toho názoru, že podaný odpor proti platobnému rozkazu v upomínacom konaní spĺňa všetky náležitosti stanovené osobitným právnym predpisom, ktorý takýto postup pri podaní odporu upravuje, nie je daný žiaden dôvod na odmietnutie/neprihliadnutie na podaný odpor voči platobnému rozkazu. Nakoľko žalovanú sumu v celosti uhradila, tak nie je žiaden dôvod, aby bola zaviazaná k platobnej povinnosti.
8. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obch. zák., touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
9. Podľa § 115 ods. 1 Obch. zák., so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
10. Podľa § 115 ods. 2 Obch. zák., spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
11. Podľa § 115 ods. 4 Obch. zák., zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
12. Podľa § 115 ods. 5 Obch. zák., účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.
13. Podľa článku 1. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na uzavretí tejto zmluvy o prevode obchodného podielu na spoločnosti eZmluva.sk 280, s.r.o., Moravská 13, 020 01 Púchov, IČO: 52 253 147, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, odd.: sro, vložka č. 139520/R (ďalej len „spoločnosť“) za nižšie uvedených podmienok.
14. Podľa článku 2. Zmluvy, prevodca ako jediný spoločník spoločnosti prevádza na nadobúdateľa touto zmluvou a za podmienok dojednaných v tejto zmluve celý svoj obchodný podiel na spoločnosti predstavujúci 100 % obchodného imania spoločnosti, ktorému zodpovedá vklad do základného imania spoločnosti vo výške 5.000,- EUR.
15. Podľa článku 3. Zmluvy, prevod obchodného podielu prevodcu schválilo valné zhromaždenie spoločnosti podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Nakoľko prevodca je jediným spoločníkom spoločnosti, vykonáva zároveň pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti.
16. Podľa článku 4. Zmluvy, výška základného imania spoločnosti je 5.000,- EUR, pričom je vytvorené výlučne peňažným vkladom prevodcu, ktorý sa ako jediný spoločník na základnom imaní spoločnosti podieľa peňažným vkladom vo výške 5.000,- EUR, ktorý je splatený v celej výške.
17. Podľa článku 5. Zmluvy, prevodca prevádza celý svoj obchodný podiel uvedený v 2. bode tejto zmluvy odplatne za cenu 2.000,- EUR.
18. Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák., ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
19. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
21. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
23. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.3.2016 do 17.9.2019 bola 0,00 %.
24. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
26. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.000,- EUR vrátane úroku z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 24.8.2020 ako odplaty za prevod obchodného podielu v zmysle Zmluvy zo dňa 29.5.2019.
27. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle § 115 Obch. zák., ktorú skutočnosť mal súd preukázanú a ani samotné sporové strany existenciu predmetnej zmluvy nespochybňovali. Žalovaná nijako nenamietala samotný prevod obchodného podielu, argumentovala iba tým, že za tento prevod už zaplatila, a to v hotovosti žalobcovi.
28. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.
29. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má sporová strana jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, čo je v tomto prípade žalovaná. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto možno konštatovať, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, nakoľko preukázal, že žalovanej previedol za odplatu svoj obchodný podiel a žalovaná bola zapísaná do obchodného registra ako nový spoločník.
30. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť sporových strán v konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.
31. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností sporovou stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre sporovú stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
32. V danom spore o zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel príslušnú zmluvu a že žalovaná dojednanú odplatu riadne a včas nezaplatila. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá a obchodný podiel bol prevedený. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaná, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že odplatu zaplatila a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy, alebo že plnenie jej nebolo poskytnuté. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma, resp. zmluva ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
33. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Od žalobcu preto nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaná neuhradila odplatu za prevod obchodného podielu. V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanej, aby tvrdila a preukazovala, že odplatu uhradila.
34. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu, že tento aj reálne previedol a že žalovaná dohodnutú odplatu neuhradila. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu zo zmluvy a skutočný prevod obchodného podielu. Ako súd uviedol už vyššie, uzavretie zmluvy žalobca preukázal predložením jej písomného vyhotovenia (medzi sporovými stranami ani nebola táto skutočnosť sporná). Pokiaľ sa žalovaná proti žalobe bránila tvrdením, že odplatu uhradila, bolo jej povinnosťou preukázať svoje toto svoje tvrdenie. Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením spomínanej tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Žalobca tým, že poprel uhradenie dojednanej odplaty žalovanou tvrdil neexistenciu tejto právnej skutočnosti. Preukázanie reálnej neexistencie úhrady nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje.
35. Žalovaná, pokiaľ chcela uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia o úhrade dojednanej odplaty za obchodný podiel, mala k tomu produkovať relevantný dôkaz (príjmový pokladničný doklad, výpis z účtu, poštovú poukážku a pod.). Žalovaná síce navrhovala za účelom preukázania úhrady vykonať výsluchy svedkov, nakoľko však neuhradila v určenej lehote preddavok na svedočné, súd tento navrhovaný dôkaz nevykonal. Z vyššie uvedených dôvodov možno bez pochyby konštatovať, že žalobca preukázal dôvodnosť žalovaného nároku, a preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny 2.000,- EUR.
36. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)
37. Je nesporné, že žalovaná je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania za obdobie od 24.8.2020 (výzvu na plnenie v lehote 3 dní prevzala 20.8.2020) je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,00 % ročne. . Nakoľko je žalovaná v omeškaní, popri úroku z omeškania mu vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.