Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-127-2011.pdf
PDF · 143.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/127/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: PANNA s.r.o., Jilemnického 4, Palárikovo, zastúpená Advokátskou spoločnosťou s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Bratislava, Vazovova 2, Bratislava, (predchodca do 01. 01. 2012 Daňové riaditeľstvo SR, so sídlom Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. mája 2011 č. I/224/9671-48865/2011/990013-r, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 04. 05. 2011 č. I/224/9671-48865/2011/990013-r potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky (dodatočný platobný výmer) zo dňa 28. 09. 2010 č. 631/230/57799/10/Ši, vydaný podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“), ktorým správca dane po daňovej kontrole vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 102.903,87 eur porušenia ust. § 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov z dôvodu, že daňový subjekt si v daňovom priznaní priznal daň 14.072,- Sk (467,10 eur), správcom dane bola zistená daň pri daňovej kontrole 3.114.154,- Sk (103.370,97 eur), teda rozdiel dane činí na dani 3.100.082,- Sk (102. 903,87 eur).
Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového daňového orgánu - Daňového úradu Nové Zámky zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že týmito rozhodnutiami, ako i postupom daňových orgánov bol ukrátený na svojich právach, pretože tieto trpia vadami spočívajúcimi v tom, že boli vydané v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že v daňovom konaní sa neprihliadalo na práva a zákonom chránené záujmy daňového subjektu. Správca dane pri vydaní rozhodnutí neprihliadal na všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo a z výsledkov vykonanej kontroly vyvodil záver, ktorý z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva. Zdôraznil, že správca dane počas celej daňovej kontroly a následne aj v dodatočnom platobnom výmere spochybňoval reálne dodanie tovarov a služieb od obchodnej spoločnosti Stavebniny Čiki s.r.o., resp. Stavebniny Néma s.r.o., ktoré sú totožné a tiež od spoločnosti Lenka s.r.o. Poukázal hlavne na skutočnosť, že na faktúrach je uvedené č. účtu, ktoré je osobným účtom bývalej konateľky spoločnosti. Spochybňoval reálne dodanie služby tiež z dôvodu, že konateľ žalobcu mal byť činný vo viacerých spoločnostiach, ktoré medzi sebou obchodovali. V neposlednom rade vznikli pochybnosti súvisiace s tým, že dodávateľská spoločnosť na adrese uvedenej ako sídlo firmy
nevykonáva podnikateľskú činnosť, prípadne, že so správcom dane nespolupracovala v požadovanom rozsahu. V priebehu daňovej kontroly sa žalobca podrobne vyjadroval a viackrát podal vysvetlenia, ktorými zdôvodňoval potrebu zabezpečiť práce pre výkon svoje podnikateľskej činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti Stavebniny Néma s.r.o. a prostredníctvom obchodnej spoločnosti Lenka s.r.o. s tým, že náklady vynaložené na služby, ktoré žalobca zabezpečoval prostredníctvom týchto spoločností, sú v priamej súvislosti s príjmami a tržbami žalobcu, výsledkom čoho je dosiahnutý hospodársky výsledok žalobcu. Medzi všetkými subjektmi obchodných vzťahov, ktoré žalovaný spochybňuje, prebiehalo reálne plnenie, ktoré bolo podložené riadnymi účtovnými dokladmi. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca nemá vlastných zamestnancov napriek tomu, že podnikateľskú činnosť reálne vykonáva, jeho dodávatelia služieb pracovnou silou disponujú a výkon služieb pre žalobcu dodávatelia služieb vedeli zabezpečiť. Žiadne iné konkrétne skutočnosti, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so závermi správcu dane a žalovaného, z napadnutých rozhodnutí nevyplývajú. Od žalobcu sa nad rámec jeho možností počas daňovej kontroly požadovalo preukázať skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť a ku ktorým nemôže zabezpečiť listinné dôkazy. Na dodatočné dorubenie rozdielu dane z príjmu preto nie je postačujúca existencia pochybností správcu dane o reálne dodaných službách a tovaru. Tvrdí, že tieto skutočnosti musia byť nad všetky pochybnosti preukázané. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno podľa jeho názoru podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov). Na tento účel má správca dane využiť prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie toho ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Keďže správca dane nespochybnil u daňovníka vykázané tržby za predané výrobky a uznal u neho výnosy, musí prijať aj argumentáciu daňovníka o tom, že na dosiahnutie výnosov je potrebné vynaložiť určité náklady. Žalobca tvrdil, že pri výnose podnikateľskej činnosti sa správal trhovo a zabezpečoval si za účelom dosiahnutia zisku vstupy pre svoje podnikanie v rámci svojich možností a v rámci zákonom povolených úkonov a v súlade s tým si náklady na zabezpečenie vstupov pri zdaňovaní príjmov aj uplatňuje.
Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 28. 09. 2011, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodne podanú zamietnuť. Popísal postup správcu dane pri daňovej kontrole a podrobne sa vyjadril k námietkam žalobcu uvedenými v podanej žalobe. Poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu, ktorého predmetom podnikania v kontrolovanom zdaňovacom období bola obchodná činnosť, kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, z ktorej vypracoval protokol č. 631/320/50732/2010/Ga, Kľ zo dňa 12. 07. 2010. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 102.903,87 eura. Kontrolou bolo preukázateľne zistené, že daňový subjekt vykázal za kontrolované zdaňovacie obdobie v podanom daňovom priznaní výnosy vo výške 21.512.202,- Sk, náklady vo výške 21.164.702,- Sk, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 347.500,- Sk a základ dane 74.065,- Sk. V kontrolovanom zdaňovacom období boli spoločníkmi spoločnosti žalobcu O. G. a U. S. (rod. G.), konateľom spoločnosti bol Pavol Križan, predtým O. G., splnomocneným zástupcom bol A. G.. Správca dane pri kontrole účtovníctva zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval na strane MD účtu 518003- ostatné práce, zoznam zápisov riadok č. 1845 úhradu faktúry č. VF 07/041 zo dňa 31. 12. 2007 v sume 1.088.141,20 Sk, ktoré vystavil dodávateľ Stavebniny Néma s.r.o. Tehla 162, IČO: 35 761 563 (pred zmenou obchodného mena Stavebniny Čiky s.r.o., 941 11 Čiky, Palárikovo). Správca dane za účelom preverenia uplatneného výdavku požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Levice o preverenie dodania služieb uvedených na faktúre VF 07/041 vyhotovenej v mene daňového subjektu Stavebniny Néma s.r.o., Tehla č. 162. Uvedenou faktúrou bolo vyfakturované spracovanie účtovníctva rok 2007 v hodnote 214.200,- Sk a práca managementu v hodnote 873.941,- Sk. Ako podklad k fakturácii boli doložené doklady: mzdový list A. G., F. XX, N. X - celková cena práce 832.325,- Sk + 5% = 873.941,- Sk a mzdový list W. F., O. 4, A. - celková cena práce 404.652,- Sk. Podľa poznámok na predloženom mzdovom liste W. F. viedla účtovnú evidenciu spoločnosti Lenka s.r.o. a PANNA s.r.o., fakturovaná je časť z ceny práce + 5 %, celková suma 214.200,- Sk. Podľa zistení miestne príslušného správcu dane daňový subjekt na adrese zapísanej v obchodnom registri v skutočnosti nesídli. Na adrese sídla spoločnosti sa nenachádzajú žiadne priestory na podnikanie. Na uvedenej adrese je rodinný dom, ktorý vlastní otec konateľa spoločnosti. Podľa vykonaného zistenia sa konateľ spoločnosti Miroslav Néma dlhodobo v období viacerých rokov zdržiaval v zahraničí. Daňové priznania vrátane Hlásenia o vyúčtovaní dane vyhotovené v mene spoločnosti Stavebniny Néma s.r.o. boli podávané poštou, podacia pošta Nové Zámky. Na Hláseniach, daňových priznaniach, ale aj na preverovaných faktúrach je uvedené,
že dokumenty vyhotovil Miroslav Néma, konateľ spoločnosti. Správca dane na základe zistení miestne príslušného správcu dane skonštatoval, že nebolo možné preveriť, či faktúra č. VF 07/041 zo dňa 31. 12. 2007 bola vyhotovená daňovníkom Stavebniny Néma s.r.o. a či ju eviduje vo svojej účtovnej evidencii. Zamestnanci správcu dane oboznámili žalobcu so zistenými skutočnosťami pri ústnom pojednávaní. Oboznámili žalobcu so skutočnosťami, ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti, a to, že zistil, že konateľ Pavol Križan súčasne vykonával porovnateľnú činnosť v mene viacerých spoločností a že W. F. viedla účtovníctvo aj iným daňovým subjektom. Pavol Križan, konateľ spoločnosti po oboznámení zistení správcu dane vyslovil súhlas so znížením hodnoty faktúry o polovicu vyúčtovaných mzdových nákladov za prácu managementu a za spracovanie účtovníctva z dôvodov zistených správcom dane, nakoľko sa zakladali na pravde. Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval do nákladov faktúry za nákup tovaru a faktúru za províziu na základe mandátnej zmluvy celkovej sume 15.221 231,90 Sk, vyhotovené v mene dodávateľa Lenka s.r.o., Čsl. Armády 546, Selice, DIČ: 202 178 6261.
Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane v zmysle § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. vyzval ústne i písomne žalobcu, aby preukázal reálne dodanie tovarov a služieb v rozsahu, v akom sú uvedené vo faktúrach a aby preukázal, že boli dodané dodávateľom Lenka s.r.o. K písomným vyjadreniam žalobca ako dôkaz priložil kúpnu zmluvu a nájomnú zmluvu, uzatvorenú s odberateľmi na nákup tovaru a na prenájom skladových priestorov. K faktúre za dodanie služieb VF 07/030 uviedol, že nakoľko nemá žiadnych zamestnancov, ani poľnohospodársku techniku, musí prevádzať poľnohospodárske práce dodávateľským spôsobom. K faktúre VF 07/032 uviedol, že táto bola vyhotovená za sprostredkovateľskú činnosť, pri ktorej bola spoločnosť Lenka s.r.o. poverená vyhľadávaním tretích osôb na uzatváranie obchodných prípadov. Ďalej sa vyjadril aj k faktúram DF 07/144, DF 07/133, DF 07/142 a DF 07/143 od dodávateľa Lenka s.r.o. a uviedol, že prvé dve predstavujú typický obchod, nákup a následný predaj, ďalšie dve sú za poskytované služby, poskytovanie ktorých mala spoločnosť Lenka s.r.o. v predmete podnikania. Nakoľko tieto faktúry majú predpísané náležitosti, dodávateľ je registrovaný platca DPH, nemal dôvod na preverovanie podnikania dodávateľa Lenka s.r.o. Nakúpené tovary a služby riadne zaúčtoval, tovary zobchodoval, výnosy zdanil, odviedol DPH, čo je aj podchytené v účtovníctve.
Dňa 07. 04. 2010 sa na Daňovom úrad Nová Baňa v súvislosti s výkonom kontroly u iného daňového subjektu, spoločnosti, v ktorej je konateľom Pavol Križan, uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila konateľka spoločnosti SENMARIA s.r.o., Pod Kláštorom 157/54, Hronský Beňadik (predtým Lenka s.r.o., Čsl. Armády 546, Selice) M. W. a konateľ žalobcu Pavol Križan. M. W. pri ústnom pojednávaní uviedla, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení, že nedostala od spoločnosti žiadne doklady, dokumenty za spoločnosť podpisoval Pavol Križan, O. A. a ona za prítomnosti notára v Galante. Ďalej opätovne potvrdila vyhotovenie splnomocnenie pre Pavla Križana, v súvislosti s ktorým uviedla, že toto splnomocnenie jej bolo doručené už vyhotovené a po podpise u notára ho odovzdala dňa 30. 01. 2009 osobne p. G.. Z čestného prehlásenia zo dňa 24. 02. 2010 preukázala zrušenie splnomocnenia pre Pavla Križana, ktoré Križanovi aj poštou doručila. Správca dane pri výkone kontroly preukázal, že za spoločnosť Lenka s.r.o. vo všetkých oblastiach, týkajúcich sa činnosti tejto spoločnosti okrem zabezpečovania maloobchodnej činnosti na predajni nachádzajúcej sa v Palárikove, Remeselnícka č. 1, až do mesiaca február 2010, konal výlučne Pavol Križan a účtovníctvo spoločnosti bolo vedené W. F.. K faktúram na zabezpečenie poľnohospodárskych prác a vyfakturovanej provízie kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz. Správca dane na základe zistených skutočnosti skonštatoval, že doklady predložené daňovým subjektom, nepreukazujú obstaranie tovarov od spoločnosti SENMARIA s.r.o. (predtým Lenka s.r.o.), ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ a nepreukazujú reálne dodanie fakturovaných služieb touto spoločnosťou. Kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení k zápisnici a nepreukázal, že tovary a služby boli reálne dodané dodávateľom Lenka s.r.o., aj keď bol správcom dane písomne i ústne do zápisnice na preukázanie týchto skutočností vyzvaný. Z uvedeného dôvodu neuznal kontrolovanému daňovému subjektu úhradu faktúr vystavených spoločnosťou Lenka s.r.o. v celkovej sume 15.221.231,90 Sk za náklad v zmysle § 19 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Úlohou správcu dane v priebehu kontroly bolo preveriť daňovým subjektom predkladané doklady u jeho obchodných partnerov. V danom prípade obchodný partneri, a to spoločnosť Stavebniny Néma s.r.o., ani spoločnosť Lenka s.r.o. neumožnili správcovi dane preveriť si doklady vystavené v mene týchto spoločností a žalobcom deklarované skutočnosti nepotvrdili. Zo zistení správcu
dane, ktoré svojimi vyjadreniami Pavol Križan aj potvrdil, jednoznačne vyplynulo, že za obchodných partnerov v kontrolovanom zdaňovacom období konal on sám, a preto zodpovednosť za nepredloženie účtovnej evidencie oboch spoločností je zrejmá.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) na pojednávaní (v neprítomnosti konateľa žalobcu podľa § 101 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 05. 2011, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového Daňového úradu Nové Zámky - správcu dane, súd zistil, že žalobca podal dňa 31. 03. 2008 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podľa zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za rok 2007, z ktorého vyplýva, že za toto obdobie si vyčíslil daň vo výške 14.072,- Sk (467,10 eur). Súčasťou spisu sú fotokópie daňových dokladov, ktoré mala vystaviť spoločnosť Stavebniny Néma s.r.o., Tehla 162, IČO: 357 615 63.
Daňový úrad Nové Zámky oznámil dňa 02. 11. 2009 žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2005, 2007, účtovníctvo - rok 2007. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 05. 11. 2009. Daňová kontrola začatá dňa 10. 12. 2009, bola na základe oznámenia o rozšírení daňovej kontroly zo dňa 16. 07. 2010 rozšírená o daň z pridanej hodnoty prvý až štvrtý štvrťrok 2005 a prvý, tretí a štvrtý štvrťrok 2007. Oznámenie o rozšírení daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 21. 07. 2010. Daňovú kontrolu nemohol správca dane ukončiť do 6 mesiacov odo dňa jej začatia z dôvodu, že Daňový úrad Nové Zámky pri výkone daňovej kontroly pri overovaní nákupu tovaru a služieb zaslal dožiadania na iné miestne príslušné daňové úrady a nebol predpoklad ukončenia jednotlivých šetrení tak, aby kontrola mohla byť ukončená v zákonom stanovenej lehote, preto požiadal nadriadený správny orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Žiadosti bolo vyhovené a lehota na vykonanie daňovej kontroly bola Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky, pracovisko Nitra zo dňa 07. 06. 2010 predĺžená do 09. 12. 2010. Upovedomenie o predlžení lehoty bolo žalobcovi doručené dňa 17. 06. 2010.
Správca dane v priebehu daňovej kontroly nariadil viacero ústnych pojednávaní, na ktoré predvolal konateľa spoločnosti žalobcu Pavla Križana, vyzval ho na predloženie listín, a to na predloženie fotokópií zmlúv, na základe ktorých sa uskutočnila fakturácia poľnohospodárskych prác a mandátnej odmeny faktúrami VF 07/030 a VF 09/032 od dodávateľa Lenka s.r.o., od žalobcu zapožičal doklady nevyhnutné na vykonanie daňovej kontroly (zoznam zápisov podľa jednotlivých mesiacov zdaňovacieho obdobia rok 2007, účtovné doklady za zdaňovacie obdobie rok 2007, predvaha k 31. 12. 2007, účtovná osnova, hlavná kniha analytickej a syntetickej evidencie, pokladňa, zoznam daňových a zoznam účtovných podpisov, kniha HIM č. 07/2003, kniha jázd EČ NZ 656 CU, kniha jázd - traktor EČ NZ 679 AF, EČ NZ PANNA, EČ NZ POMOC, výpisy z účtov vo S. a.s., T. a H. banka a.s., evidencia DPH za zdaňovacie obdobie rok 2007, daňové priznania a platobné výmery na daň z nehnuteľnosti, interné doklady, došlé faktúry atď.). Za účelom preverenia požadovaných skutočností správca dane požiadal v súlade s § 16 zák. č. 511/1992 Zb. iné daňové úrady, a to Daňový úrad Hlohovec, Trnava, Banská Bystrica, Trenčín, Levice, Šaľa, Šurany, Bánovce nad Bebravou. Pri výkone daňovej kontroly vykonal za účelom preverenia potrebných skutočností u obchodných partnerov kontrolovaného daňovníka miestne zisťovania. Pri výkone daňovej kontroly využil poznatky zo šetrení vykonaných inými daňovými úradmi v súvislosti s inými daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom alebo splnomocneným zástupcom spoločnosti konateľ kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu A. G.. Správca dane v priebehu kontroly oboznamoval žalobcu so zisteniami týkajúcimi sa dodávateľov tovaru a služieb, nakoľko tieto zistenia mohli mať vplyv na správne určenie daňovej povinnosti. Ďalej vykonal ústne pojednávania s O. G., U. S. a M. P.. O výsledku zistenia z daňovej kontroly spísal správca dane protokol č. 631/320/50732/2010/Ga, Kľ dňa 09. 08. 2010, ktorý bol prerokovaný dňa 27. 09. 2010. Zástupca žalobcu Pavol Križan sa na prerokovaní protokolu nezúčastnil. Dňa 12. 08. 2010 bol protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie doručený daňovému subjektu. Z prerokovania
protokolu správca dane spísal dňa 27. 09. 2010 úradný záznam, z obsahu ktorého vyplýva, že daňový subjekt, ani jeho splnomocnený zástupca sa k protokolu nevyjadrili.
Správca dane Daňový úrad Nové Zámky dňa 28. 09. 2010 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007 v celkovej sume 102.903,87 eur. Dodatočný platobný výmer bol žalobcovi doručený dňa 04. 10. 2010. Proti tomuto platobnému výmeru podal žalobca zastúpený novým konateľom Petrom Tokárom na Poštu Šaľa 1 dňa 19. 10. 2011 odvolanie (Daňovému úradu Nové Zámky bolo doručené dňa 22. 10. 2010), v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s dodatočným vyrubením dane z príjmov právnických osôb a zdôraznil, že novému konateľovi boli dňa 24. 09. 2010 odovzdané všetky písomnosti, doklady, účtovná agenda spoločnosti za roky 2004 - 2010. Aby mohol reagovať na výsledky kontroly a s tým súvisiace dodatočné platobné výmery, potrebuje dopodrobna preštudovať požadovaný protokol za odbornej pomoci, aby pochopil myšlienky a tvrdenia správcu dane, s ktorými sa stretol v prebranej agende. Z dôvodu, že sa jedná o dlhé spätne časové obdobie kontrolovaných rokov, nie je v jeho možnostiach toto urobiť za 15 dní. Pre zabezpečenie uvedeného žiadal o primerané časové obdobie na vyjadrenie. Súčasne požiadal o zaslanie fotokópií protokolu. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 05. 04. 2011 č. I./224/9671-48865/2011/990013-r tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne.
Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o dodatočnom vyrubení dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 ako rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole 102.903,87 eura vykonanej u žalobcu v roku 2010 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca zahrnul do daňových výdavkov i také výdavky, vynaloženie ktorých dostatočne nepreukázal a porušil tak ust. 21 zákona o dani z príjmov, v dôsledku čoho mu za rok 2007 nebola uznaná daň z príjmov právnických osôb v sume 14.072,- Sk (467,10 eur) a bol mu vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby v sume 3.100.082,- Sk (102.903,87 eur).
Podľa § 2 ods. 1, 2, 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platnom v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa § 29 ods. 4 vyššie citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 vyššie citovaného zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 44 ods. 1, 4, 6, písm. a/, bod 1, písm. b/, bod 1 vyššie citovaného zákona, vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená. O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak. Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový
subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon inak.
Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
a) platobný výmer, ak
1. daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,
b) dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
Podľa § 45 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov predmetom dane sú
a) príjmy zo závislej činnosti (§ 5),
b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6),
c) príjmy z kapitálového majetku (§ 7),
d) ostatné príjmy (§ 8).5 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2001, základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len "zdaňovacie obdobie") presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.
Podľa § 14 zákona o dani z príjmov základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení do 31.12.2007 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,
g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet,
i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),
j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky dane nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru len preukázaním daňového dokladu
- faktúry s predpísaným obsahom. Na jednej strane daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, na strane druhej je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj prišlo. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane.
Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní musia daňové orgány postupovať v zmysle základných zásad daňového konania zakotvených v ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, z ktorých okrem iného vyplýva, že v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Uvedené výkladové pravidlo ustanovuje, že v daňovom konaní je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu, t. j. ekonomický charakter plnení jednotlivých zmluvných strán, ktoré sú obsahom právneho úkonu. I pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu dane je na základe daňovej kontroly (alebo opakovanej daňovej kontroly) zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť.
S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správcu dane, vyplynulo, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie k preukázaniu samotnej realizácie dodávky tovaru a výdavky medzi dodávateľom a samotným žalobcom. Správca dane daňovou kontrolou zabezpečil dôkazy a listiny, ktorými mal byť preukázaný spôsob, akým sa preukazovala dodávka tovaru a výdavky, a to pre správne posúdenie veci.
Správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období do 11. 03. 2007 bol Pavol Križan splnomocneným zástupcom žalobcu a od 12. 03. 2007 bol konateľom žalobcu. V rovnakom zdaňovacom období bol zároveň aj splnomocneným zástupcom spoločnosti Lenka s.r.o. Obchodné spoločnosti PANNA s.r.o., t. j. žalobca a Lenka s.r.o. boli personálne prepojené a podľa predložených účtovných dokladov mali vzájomné obchodné vzťahy (napr. nákup, predaj tovaru medzi týmito spoločnosťami, vykonávanie služieb spoločnosťou Lenka s.r.o. pre PANNA s.r.o., sprostredkovanie a pod.). V mene oboch spoločností konal Pavol Križan, ktorý pre správcu dane potvrdil, že pri vybavovaní záležitostí pre jednu spoločnosť vybavoval záležitosti aj pre druhú spoločnosť. Správca dane vykonanou kontrolou zistil, že napriek uvedenému sú na faktúrach celé mzdové náklady zamestnanca Pavla Križana, i keď v rovnakom období vykonával rovnakú, resp. porovnateľnú činnosť v oboch obchodných spoločnostiach a súčasne mal byť zamestnancom tretej obchodnej spoločnosti Stavebniny Néma s.r.o., v mene ktorej taktiež vykonával určité činnosti. Miestnymi zisťovaniami u rôznych daňových subjektov a zisťovaniami u daňových subjektov, ktoré vo svojej evidencii evidujú faktúry vyhotovené v mene Stavebniny Néma s.r.o. správca dane daňovou kontrolou jednoznačne preukázal, že pri dojednaní obchodných prípadov v rokoch 2005 - 2007 komunikovali s Pavlom Križanom. Ako miesto rokovaní uviedli najmä Palárikovo
- Čiky. Vo väčšine prípadov sa jednalo o dodanie služby - uloženie stavebnej sute v Palárikove - časť Čiky, ale aj o dodávky tovarov. Platby v hotovosti odberatelia realizovali osobne s Pavlom Križanom, bezhotovostné úhrady boli realizované na účet uvedený vo faktúrach, t. j. na osobný nepodnikateľský účet O. Križanovej. Uvedené skutočnosti boli zistené u daňových subjektov REAL FLOOR spol. s r.o. Leopoldov, KOVYT spol. s r.o. Bánovce nad Bebravou, VODOMONT - VODOHOSPODÁRSKE STAVBY Šaľa, T. B., N., M. G., Z., O. G., M. XX, D. R. a ONYX s.r.o., Viničná 1, Nové Zámky. Daňový subjekt svoje tvrdenie, že ako splnomocnený zástupca spoločnosti Lenka s.r.o. túto spoločnosť zastupoval len pred daňovým úradom a inú činnosť podstate nevykonával, žiadnym spôsobom nepreukázal. To znamená, že správca dane počas daňovej kontroly náležite zistil a vykonaným dokazovaním preukázal, že Pavol Križan zastupoval súčasne spoločnosť žalobcu PANNA s.r.o. aj spoločnosť Lenka s.r.o. V priebehu daňovej kontroly sa k preukázaným zisteniam týkajúcim sa zastupovania Pavla Križana vyjadrila aj konateľka spoločnosti Lenka s.r.o. - Lenka Šimková, ktorá potvrdila, že okrem chodu maloobchodnej predajne všetky ostatné aktivity spoločnosti zabezpečoval Pavol Križan (otec konateľky spoločnosti na základe plnej moci). Spoločnosť Lenka s.r.o. tak zastupoval až do mesiaca február 2010. Za preukázané súčasne bolo, že Pavol Križan v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával rovnakú, resp. porovnateľnú činnosť v mene viacerých spoločností. Túto skutočnosť potvrdila aj Magdaléna Križanová, bývalá manželka Pavla Križana, predchádzajúca konateľka spoločnosti Stavebniny Néma s.r.o., ktorá potvrdila, že pri dojednaní obchodov uvedených na faktúrach vyhotovených v mene Stavebniny Néma s.r.o. jednali s Pavlom Križanom väčšinou v kancelárskych priestoroch v Čikoch. Účtovné doklady vystavila v jednotlivých obchodných prípadoch ekonómka pani G..
Vzhľadom na zistené skutočnosti v zmysle § 29 ods. 8 a v zmysle § 15 ods. 6, písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. bolo povinnosťou správcu dane vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby preukázal splnenie podmienok pre uznanie výdavkov (nákladov) z faktúry vyhotovenej v mene spoločnosti Stavebniny Néma s.r.o. a Lenka s.r.o. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu Pavol Križan písomne potvrdil, že tovar nakúpený od spoločnosti Lenka s.r.o. predal so ziskom iným odberateľom, o čom ako dôkaz predložil kúpnu zmluvu a nájomnú zmluvu, ktorou preukazoval úhradu nájomného za prenajaté skladové priestory. Nakoľko spoločnosť Lenka s.r.o., ktorá mala v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť, daňový subjekt s touto obchodnou spoločnosťou uzatvoril dohodu o zabezpečení poľnohospodárskych prác podľa pokynov Pavla Križana. Faktúry vystavené spoločnosťou Lenka s.r.o. podľa jeho tvrdení mali všetky predpísané náležitosti a dodávateľ bol platca DPH, nemal dôvod na preverovanie podnikania dodávateľa Lenka s.r.o. Účtovníctvo pre nich zabezpečovala spoločnosť Stavebniny Néma s.r.o., v priebehu daňovej kontroly sa však správcovi dane nepodarilo preveriť tvrdenie, že tovary a služby deklarované predloženými dokladmi boli reálne spoločnosťou Lenka s.r.o. dodané a vykonané, nakoľko súčasná konateľka spoločnosti SENMARIA s.r.o. (predtým Lenka s.r.o.) pani W. nepredložila správcovi dane účtovníctvo spoločnosti. To, že doklady vystavené v mene spoločnosti Lenka s.r.o. spĺňali predpísané náležitosti účtovných dokladov, neznamená, že nimi deklarované skutočnosti aj nastali.
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu i súd dospel k rovnakému záveru ako správca dane, a to, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávky deklarovaného tovaru a služieb, ktoré mu mala podľa predložených dodacích listov a faktúr dodať spoločnosť Stavebniny Néma s.r.o.
Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru a služieb žalobcovi zo strany tejto spoločnosti, teda dodanie reálneho plnenia, nebolo možné ani výdavky vynaložené podľa výdavkových a príjmových pokladničných dokladov uznať ako daňové výdavky, a to s poukazom na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v platnom znení do 31. 12. 2007, v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky alebo služby podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi za účastníkov obchodného vzťahu. Uvedené znamená, že všetky účtovné doklady preukazujúce dodanie tovaru, resp. služby a zaplatenie ceny musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a prevzatia tovaru, resp. služby.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 21 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v platnom znení do 31. 12. 2007) jednoznačne vyplýva, že základ dane je definovaný ako rozdiel medzi príjmami a daňovými výdavkami, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli príjmy dosiahnuté a výdavky uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých nákladových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom.
Zákon akceptuje len tie výdavky, ktoré vyplývajú z účtovníctva a ktoré boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), boli daňovníkom riadne preukázané (podmienka preukázateľnosti) a uplatnené vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom. V prípade, že nie je preukázané, že osoba uvedená ako dodávateľ v daňových dokladoch, reálne dodala tovar alebo službu žalobcovi, potom nejde o výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu v zmysle ust. § 21 ods. 1 a zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení platnom do 31. 12. 2007.
V predmetnej veci súd rovnako ako správca dane a žalovaný dospel k tomu záveru, že žalobcovi nemožno uznať ako daňové výdavky (náklady) tie výdavky, resp. náklady, ktoré podľa predložených výdavkových pokladničných dokladov mal vynaložiť na úhradu predložených faktúrach vystavených v období kalendárneho roka 2007 za poskytnutie hlasových služieb v sume 6.850,- Sk, t. j. 10 % z celkových výdavkov (nákladov) nesúvisiacich so zdaniteľným príjmom a nebolo preukázané ich vynaloženie na daňové účely. Správca dane preto v súlade so zákonom zvýšil daňovníkom vykázaný výsledok hospodárenia v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o sumu 6.850,- Sk a zhodne aj o 1.088.141,20 Sk na základe faktúry vyhotovenej v mene dodávateľa Stavebniny Néma s.r.o. Tehla 162 , konkrétne za spracovanie účtovníctva fa č. VF 07/041 v hodnote 214 200 Sk a prácu managementu v hodnote 873.941,- Sk. Žalobcovi bola dorubená daň z príjmov fyzickej osoby z dôvodu, že sám nepreukázal, že služby mohli byť poskytnuté v rozsahu, v akom boli fakturované, aj keď bol na preukázanie týchto skutočností správcom dane písomne i ústne do zápisnice vyzvaný.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi dodatočne vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 102.903,87 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 09. 2010 - dodatočný platobný výmer potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane. So závermi daňových orgánov sa súd stotožnil a žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).