Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-247-2011.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/247/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: B.. Y. C., bytom Ľ. W. č. XXXX/XX, R., zast. JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: C. C., bytom Ľ. W. XX, R., o zaplatenie sumy 2.565,47 eura, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu vo výške 2.565,47 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 28.9.2011 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 326,17.- eura a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 154 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi žalobkyne, JUDr. Drahomírovi Tomčovi, advokátovi so sídlom Koceľova 9, Bratislava.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej peňažnú sumu vo výške 2.565,47 eura, a to titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázala na to, že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 18 C 16/05 zo dňa 31.1.2006 bolo jej manželstvo so žalovaným rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku o rozvode manželstva dňom 31. marca 2006.
Počas manželstva so žalovaným nadobudli byt č. XX v bytovom dome na ul. Ľ. W. XX v R., do bezpodielového spoluvlastníctva. V súčasnosti je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu ona, a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava 4 zo dňa 29.3. 2001, sp. zn. 18 C 47/2006, ktorým bol schválený súdny zmier o vyporiadaní BSM účastníkov. Uznesenie sa stalo právoplatné dňom 16.4.2011. Taktiež sa na základe označeného uznesenia o schválení zmieru stala výlučnou vlastníčkou motorového vozidla H. W., H.T. XXXH.ktoré nadobudli počas trvania ich manželstva.
Hoci žalovaný v byte nepretržite býval a tento riadne užíval a po zániku manželstva užíval aj motorové vozidloX.X., za obdobie od 1.1. 2009 do 31. 5. 2011 jej finančne neprispieval riadne na úhradu nájomného, spotrebu elektrickej energie , za dodávku plynu, za TV a rozhlas /SIPO/, za káblovú televíziu a výdavky za užívanie motorového vozidla. Tieto výdavky podľa priložených dokladov skoro výlučne zaplatila len ona, ako to vyplýva z výpisu z jej účtu vedeného v E. F. a.s. za toto obdobie. Tieto výdavky predstavovali celkovo sumu 6.930,94 € za toto obdobie. Z toho jedna polovica z nich predstavuje sumu 3465,47 €, ktorú by jej mal žalovaný zaplatiť a z ktorej sumy uhradil len sumu 900 € . Potom celková
suma, ktorú jej má žalovaný uhradiť predstavuje 2565,47 €. Žalovaný jej túto sumu doposiaľ neuhradil, hoci ho listom zo dňa 4.7. 2011 vyzvala na jej uhradenie. Vzhľadom na vyššie citované skutočnosti je nepochybné, že žalovanému vzniká na jej úkor bezdôvodné obohatenie a preto s poukazom na ustanovenie § 451 a nasl. Obč. zák. žiada, aby súd po vykonanom dokazované žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní bol celkom nečinný, hoci žalobu s prílohami a tiež predvolanie na pojednávanie si osobne prevzal.
Súd v konaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 18 C 16/05-47, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV o schválení zmieru vo veci 18 C 47/06 zo dňa 29.3.2011, listinné dôkazy o úhrade nákladov za byt - potvrdenky SIPO o úhrade plynu a úhrady koncesionárskych poplatkov, vyúčtovanie nákladov za byt za roky 2009, 2010, doklady o úhrade platieb za dodávku elektriny ZSE, doklady o úhrade poistného, doklady o úhrade platieb za dodávku plynu SPP a výpisy z účtu navrhovateľky v E. E., a.s.
Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:
Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 18 C 16/05-47, vyplynulo, že účastníci konania sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 31.3.2006.
Z uznesenia tunajšieho súdu vo veci 18 C 47/06 zo dňa 29.3.2011 o schválení zmieru, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2011 a vykonateľnosť dňa 17.5.2011, vyplynulo, že účastníci mali v zaniknutom BSM okrem iného aj byt č. XX na R. poschodí bytového domu Ľ: W. č. XX v R. a osobné motorové vozidlo H. W., ev. č.XX.XXX XXX-XX.XXX (ďalej len „predmetné motorové vozidlo“), pričom obe tieto veci na základe súdom schváleného zmieru o vyporiadaní zaniknutého BSM účastníkov pripadli do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej zo zmieru vyplýva povinnosť na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku zaplatiť žalovanému sumu 35.000 eur.
Z listinných dôkazov o úhrade nákladov za byt - potvrdeniek SIPO o úhrade plynu a úhrady koncesionárskych poplatkov, vyúčtovania úhrad platieb za dodávku plynu SPP, vyúčtovaní nákladov za byt za roky 2009, 2010, dokladov o úhrade platieb za dodávku elektriny ZSE, dokladov o úhrade poistného za byt, ako aj listín, ktorými bola preukázaná úhrada poistného a nákladov na opravu za predmetného motorového vozidla a tiež z výpisov z účtu navrhovateľky v E.X.X.XXXXa.s. vyplynulo, že žalobkyňa celkovo v období od 1.1.2009 do 31.5.2011 uhradila náklady spojené s užívaním bytu a náklady na predmetné motorové vozidlo, celkovo sumu 6.930,94.- eur.
Žalovaný, ktorý spolu so žalobkyňou užíval predmetný byt, no tiež predmetné motorové vozidlo, v konaní nepreukázal, že by uhradil akúkoľvek peňažnú sumu dodávateľom služieb spojených s užívaním bytu, správcovi bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, ani akékoľvek náklady spojených s užívaním predmetného motorového vozidla. Žalovaný v konaní nepreukázal ani to, že by hoci len časť nákladov, ktoré žalobkyňa preukázateľne vynaložila na byt alebo predmetné motorové vozidlo, žalobkyni uhradil (kompenzoval), a to ani dodatočne, po jej výzve zo dňa 4.7.2011. Doručenie tejto výzvy však žalobkyňa nevedela v konaní preukázať, pričom žaloba v prejednávanej veci bol žalovanému doručená dňa 26.11.2011. Pre úplnosť však treba poukázať na to, že samotná žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný z nákladov uhradených žalobkyňou, žalobkyni uhradil sumu 900 eur. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, súd nemal žiadny dôvod pochybovať o pravdivosti tohto tvrdenia žalobkyne a z tohto jej tvrdenia preto pri rozhodovaní bez ďalšieho vychádzal.
Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov, je každý vlastník bytu a nebytového priestoru v dome povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Podľa § 136 ods. 1, v spojení s § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, pričom podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V nadväznosti na skutkový stav veci, ustálený z vykonaných dôkazov, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení Zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka.
V zmysle ustanovení § 136 a § 137 Občianskeho zákonníka sú všetci spoluvlastníci nositeľmi práv, no tiež povinností týkajúcich sa predmetu spoluvlastníctva v miere zodpovedajúcej veľkosti ich podielu. To platí aj pre úhradu nákladov spojených s bytom a motorovým vozidlom v spoluvlastníctve. Keďže účastníci konania boli v rozhodnom období spoluvlastníkmi predmetného bytu a tiež motorového vozidla a v čase od zániku bezpodielového spoluvlastníctva až do jeho vyporiadania, treba vychádzať z toho, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, boli povinní sa podľa svojich podielov, teda každý v jednej polovici, podieľať aj na nákladoch spojených s predmetom ich spoluvlastníctva. Táto ich povinnosť pritom existovala počas celého obdobia, v ktorom žalobkyňa uhradila náklady súvisiace s bytom a ktorých náhrady sa domáha v tomto konaní a to isté platí aj pre motorové vozidlo H. W., ktoré bolo v spoluvlastníctve účastníkov a ktoré naviac obaja v danom období užívali.
Keďže, ako bolo v konaní preukázané, žalobkyňa uhradila náklady za byt správcovi bytového domu, náklady dodávateľom služieb do bytu, no tiež náklady za predmetné motorové vozidlo v spoluvlastníctve a spoločnom užívaní účastníkov, v rozsahu, ktorý presahuje jej spoluvlastnícky podiel a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uhradil z nákladov ktoré žalobkyňa preukázateľne vynaložila na byt alebo predmetné motorové vozidlo, viac, než 900 eur, možno dospieť len k takému záveru, že žalobkyňa na uvedených nákladoch uhradila okrem nákladov, ktoré bola povinná platiť ako spoluvlastníčka v podiele 1, aj náklady, ktoré bol povinný uhradiť žalovaný. Žalobkyňa tak splnila za žalovaného záväzok, ktorý bol povinný splniť sám, ako to má na mysli ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka. Takýmto spôsobom vzniklo žalovanému na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške uhradených nákladov za žalovaného. Samotná výška bezdôvodného obohatenia žalovaného pritom predstavuje sumu zodpovedajúcu polovici peňažných prostriedkov uhradených žalobkyňou.
Keďže žalobkyňa v konaní preukázala, že na nákladoch za byt a motorové vozidlo uhradila celkovo sumu 6.930,94.- eura, v nadväznosti na vyššie uvedené potom suma bezdôvodného obohatenia žalovaného predstavuje polovicu týchto prostriedkov, teda sumu 3.465,47.- eura. Z tejto sumy žalovaný uhradil žalobkyni len časť vo výške 900 eur a preto zvyšná dlžná suma predstavuje 2.565,47.- eura. Keďže žalovaný doposiaľ žalobkyni tieto zvyšné peňažné prostriedky neuhradil, súd ho zaviazal na ich zaplatenie.
Žalobkyňa žiadala žalovaného zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 10.7.2011 až do zaplatenia. Počiatok omeškania odvodzovala od tvrdenia, že žalovaného vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 4.7.2011. Nakoľko však žalobkyňa v konaní nevedela preukázať doručenie tejto výzvy žalovanému, súd nemohol vychádzať z toho, že
žalovaný sa dostal do omeškania dňom 10.7.2011, ale až okamihom doručenia žaloby, ktorú prevzal dňa 26.11.2011. Preto treba vychádzať z toho, že do omeškania sa žalovaný, so zreteľom na preukázaný skutkový stav veci, dostal až dňom 28.9.2011, teda dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na splnenie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie určenej ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobkyni priznal úroky z omeškania v uplatnenej výške, avšak až od 28.9.2011 a vo zvyšku žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná len v pomerne nepatrnej časti a preto boli splnené predpoklady na to, aby jej súd priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobkyni vznikli v konaní trovy na zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 154 eur a trovy právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 28.3.2012) zo základu 2.565,47.- eura po 101,24.- eura + paušálna náhrada 2 x 7,41,- eura a 1 x 7,63 eura, spolu 326,17.- eura. Preto súd žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uvedenej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.