Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-252-2007.pdf
PDF · 175.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/252/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: MONAQ Leasing, a.s., Panská 13, Bratislava, IČO: 35 864 001, zastúpeného Krivak & Co, Spoločenstvo advokátov s. r. o, Gajova 13, Bratislava, IČO: 36 863 475, proti odporcovi: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpeného Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 4 968,13 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške vo výške 3 181,26 eura (z čoho náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa predstavuje sumu 3 051,90 eura) na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 04. 12. 2007 domáhal od odporcu uhradenia sumy 149 670,- Sk (= 4 968,13 eura) s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej odcudzením navigačného systému s DVD prehrávačom a LCD monitorom zn. Alpine, zabudovaného v prístrojovom paneli motorového vozidla zn. R. H2, ev.č. BA XXXHU, ktoré bolo vyšetrovateľom Úradu boja proti korupcii zaistené v súvislosti so spáchaním trestného činu od podozrivej osoby a po zaistení bolo vozidlo umiestnené za účelom úschovy u odporcu, ktorý mal predmetné vozidlo odo dňa zaistenia až do jeho vrátenia v dispozičnej moci spolu s kľúčmi od vozidla. Navrhovateľ požiadal vyšetrovateľa, ktorý realizoval úkon zaistenia motorového vozidla o zaslanie fotodokumentácie k vozidlu pri jeho zaistení. Z predmetnej dokumentácie a odpovede mal navrhovateľ za preukázané, že v čase prevzatia vozidla do úschovy sa navigačný systém s DVD prehrávačom a LCD monitorom zn. Alpine vo vozidle nachádzal. Následne navrhovateľ podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré však bolo uznesením zo dňa 21. 11. 2005 prerušené, nakoľko sa v priebehu vyšetrovania nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Listom zo dňa 02. 02. 2007 si navrhovateľ u odporcu uplatnil náhradu škody vo výške 149 670,- Sk (= 4 968,13 eura), pričom pri uplatnení škody vychádzal z nákladov spojených s obstaraním odcudzeného prístroja spolu s jeho montážou, ktoré vynaložil leasingový nájomca na obstaranie veci.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca po zaistení vozidla políciou vozidlo na základe poverenia orgánov činných v trestnom konaní prevzal do úschovy, za čo si od navrhovateľa účtoval úschovné, ktoré mu navrhovateľ uhradil a to aj napriek tomu, že vozidlo u odporcu z vlastnej vôle neponechal. Navrhovateľ mal za to, že odporca sa nezbavil svojej zodpovednosti za škodu tvrdením, že s navrhovateľom nie je v
žiadnom zmluvnom vzťahu, a preto navrhovateľovi za škodu nezodpovedá. Navrhovateľ mal tiež za to, že zodpovednosť odporcu za škodu je daná v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a tejto by sa zbavil iba v prípade, pokiaľ by preukázal, že škodu nezavinil.
Odporca sa vo veci vyjadril tak, že žiadal návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť s tým, že odmietol zodpovednosť za vznik údajnej škody nakoľko jednoznačne nevyplývalo, že navigačný systém s LCD monitorom zn. Alpine bol súčasťou motorového vozidla HUMMER H2, ev.č. BA 585HU v čase jeho odparkovania v priestoroch odporcu. Odporca mal za to, že navrhovateľom predložená fotodokumentácia jednoznačne nepotvrdzuje, že v čase odparkovania predmetného vozidla v priestoroch odporcu sa v ňom navigačný systém nachádzal. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa ďalej uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že si odporca voči nemu účtoval tzv. úschovné sa nezakladá na pravde, nakoľko ako je zrejmé z daňového dokladu, navrhovateľ uhradil odporcovi náklady spojené s parkovaním. Odporca mal za to, že tvrdenie navrhovateľa, že orgány činné v trestnom konaní poverili odporcu úschovou predmetného motorového vozidla nie sú ničím podložené vzhľadom k tomu, že v prípade, že by bol odporca poverený orgánom činným v trestnom konaní uschovať vec, v tomto prípade by si náklady s tým spojené uplatňoval u orgánu, ktorý ho touto úschovou poveril. Odporca mal za to, že nejde o odplatu za úschovu, ale o odplatu za parkovacie miesto, pretože to vyplýva aj z položiek úhrady navrhovateľa odporcovi. Odporca neporušil žiadnu právnu povinnosť voči navrhovateľovi a preto nezodpovedá za údajnú škodu, ktorej sa navrhovateľ domáha, nakoľko odporca nemá v predmete podnikania činnosť uschovávateľa, ako to tvrdí navrhovateľ. Odporca v tomto prípade neprevzal predmetné motorové vozidlo do úschovy, ale predmetné motorové vozidlo bolo odparkované na ploche patriacej odporcovi a za to si odporca vyúčtoval parkovné, avšak odporca v žiadnom prípade neporušil ani zmluvnú, ani mimozmluvnú povinnosť.
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo veci vyjadril ešte tak, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudol navrhovateľ, pričom otázkou v spore bolo, či išlo o úschovu alebo nie, nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom nevznikol žiaden právny vzťah. Príslušníkmi Policajného zboru došlo k zaisteniu motorového vozidla, v dôsledku čoho orgány činné v trestnom konaní vykonali úschovu motorového vozidla. Išlo o úschovu a nie parkovné, pretože navrhovateľ nemohol prísť k odporcovi zaplatiť parkovné a na motorovom vozidle odísť, ale musel počkať na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, na základe ktorého bol oprávnený si motorové vozidlo u odporcu vyzdvihnúť. Následne po tom, čo tak navrhovateľ urobil zistil, že v motorovom vozidle chýba navigačný systém, na čo reagoval podaním trestného oznámenia. Po vykonanom šetrení orgán činný v trestnom konaní konštatoval, že skutok sa stal a páchateľ je neznámy. Vzhľadom k tomu, že ku dňu zaistenia motorového vozidla sa navigačný systém v motorovom vozidle nachádzal, odporca je zodpovedný za vzniknutú škodu podľa ust. § 421 Občianskeho zákonníka.
Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo veci vyjadril ešte tak, že medzi navrhovateľom a odporcom nešlo o žiaden zmluvný vzťah a ani žiaden právny vzťah medzi účastníkmi konania neexistoval, nakoľko právny vzťah vznikol medzi odporcom a orgánom činným v trestnom konaní, na základe ktorého mohol odporca vydať vozidlo iba na základe rozhodnutia tohto orgánu. Ak na vozidle vznikla škoda, stalo sa tak na základe právneho vzťahu medzi navrhovateľom a orgánom činným v trestnom konaní, takže ak by aj odporca zodpovedal za takúto škodu, nezodpovedal by navrhovateľovi, ale orgánu činnému v trestnom konaní. Na základe toho odporca nie je v tomto súdnom spore pasívne legitimovaný. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca prevzal motorové vozidlo s určitým elektronickým systémom. Navrhovateľ po vyše roku dňa 02. 02. 2007 oslovil odporcu listom ohľadom náhrady škody. Navrhovateľ navyše nepreukázal ani výšku eventuálnej škody.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov pplk. Ing. N. S. a pplk. JUDr. N. H., ktorí boli ministrom vnútra Slovenskej republiky oslobodení od povinnosti mlčanlivosti za účelom podania svedeckej výpovede v predmetnom súdnom konaní, znaleckým posudkom č. 3/2009, vypracovaným súdnym znalcom Ing. I. D., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zápisnicou o vydaní (odňatí) veci zo dňa XX. XX. XXXX, potvrdením o vrátení veci zo dňa XX. XX. XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX o úhrade úschovy vozidla zo dňa XX. XX. XXXX, uznesením o
prerušení trestného stíhania č.k. Q.:B.- XXXX/X-OSV-BX-XX zo dňa XX. XX. XXXX, listom vyšetrovateľa C. zboru pplk. N.. N. H. právnemu zástupcovi navrhovateľa, čiernobielou fotodokumentáciou motorového vozidla R. R ev.č. BA XXXHU a navigačného systému s DVD prehrávačom a LCD monitorom zn. Alpine, nachádzajúceho sa v predmetnom motorovom vozidle zn. R. R pričom fotodokumentácia pochádza z času, keď bolo predmetné motorové vozidlo po zaistení orgánom činným v trestnom konaní odstavené v stráženom objekte spoločnosti odporcu, faktúrou č. 2005026 o obstaraní veci zo dňa 01. 12. 2005
- a to za DVD s monitorom IVA -D310R, navigačný systém NVE-N099P, modulátor CRM 1652 RF, spotrebný materiál, montáž a demontáž vo výške 149 670,- Sk (= 4 968,13 eura), čiernobielou fotografiou obstaraného navigačného systému IVA, ktorý nahradil odcudzený model navigačného systému CVA, odpoveďou právneho zástupcu odporcu na list právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 02. 02. 2007, farebnou fotografiou navigačného systému CVA s DVD prehrávačom a LCD monitorom zn. Alpine, výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj inými listinami, založenými v spise, a zistil stav veci vykonaním uvedených dôkazov.
Svedok pplk. Ing. N. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pri výkone domovej prehliadky mu predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zaisťovacieho úkonu, bolo dobrovoľne vydané pánom Y., avšak neexistoval k vozidlu súpis vecí, ktoré sa v ňom nachádzali, takže nevedel uviesť, či bol vo vozidle nejaký navigačný systém; svedok disponoval len farebnou fotografiou z interiéru palubnej dosky vozidla, ktorú predložil súdu a ktorá bola totožná s jej čiernobielou kópiou, nachádzajúcou sa na čl. 17 súdneho spisu. Vozidlo bolo v čase jeho vydania funkčné, pričom rádio ani navigačný systém sa neskúšali. Systém zn. Alpine, ktorý bol zobrazený na fotografii, bol v čase vydania súčasťou palubnej dosky. V ten deň sa zaisťoval väčší počet motorových vozidiel, pričom tieto vozidlá si preberala firma, ktorá mala byť podľa vtedajších informácií ich vlastníkom a z tohto dôvodu ani prevoz ani úschovu vozidla nezabezpečovala polícia, pričom nevedel uviesť, o akú firmu išlo.
Svedok pplk. JUDr. N. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že do meritórneho rozhodnutia o vydaní dali motorové vozidlo do úschovy odporcu, pretože o jej vlastníctve nebolo v tom čase pochýb. Nakoľko toto vozidlo preberal, ani pri odovzdávaní si nevšimol, či navigačný systém alebo rádio sa nachádza vo vozidle. Vyzvali p. G. ako leasingového nájomcu, aby sa dostavil k budove odporcu na Tuhovskej ulici v Bratislave, kde mu oficiálne vozidlo odovzdali a zároveň ho vyzvali, aby ho obhliadol s tým, v akom stave vozidlo je a či má všetky súčiastky. P. G. vykonal prehliadku vozidla a povedal, že všetko je v poriadku a následne podpísal potvrdenie o odovzdaní veci, načo mu vozidlo bolo odovzdané. Následne svedok spolu s kolegom odišiel do Pezinka, pričom keď boli na ceste pred Pezinkom im p. G. telefonoval s tým, že zistil, že vo vozidle chýba prehrávač zn. Alpine. Po návrte späť sa vozidlo pravdepodobne nachádzalo v dielni odporcu, pričom p. G. im oznámil, že namiesto prehrávača je umiestnený iba kryt z plastu. Nakoľko však bolo vozidlo predtým riadne odovzdané, oni danú situáciou nemohli riešiť a tak svedok odporučil p. G., aby zavolal políciu, čo on následne urobil. Pri podpisovaní protokolu o odovzdaní p. G. nevzniesol žiadnu námietku, že na vozidle niečo chýba. Pred odovzdaním vozidla si p. G. vozidlo prezeral cca 5 minút, pričom niekoľkokrát si ho obišiel, pozrel do kufra a bol aj vo vnútri vozidla. Po návrate späť bolo vozidlo na inom mieste ako pri odovzdávaní, p. G. však povedal, že je to preto, že vozidlo bolo treba oživiť, nakoľko dlhší čas stálo. Nevedel, či vozidlo pri odovzdaní bolo pojazdné a neskúšal, či vozidlo naštartuje. Pri odovzdávaní stálo vozidlo na parkovisku pred firmou odporcu a po jeho návrate z Pezinka stálo už v hale firmy odporcu.
Súd zo znaleckého posudku č. 3/2009, vypracovaného súdnym znalcom Ing. I. D. mal za preukázané, že na základe predloženej fotografie po jej zväčšení a prezretí lupou je možné identifikovať navigačný systém ako ALPINE CVA - 1003 R, pričom túto skutočnosť potvrdil aj Ing. G. s tým, že tieto systémy boli v SR dodávané cca do konca roku 2002. Všeobecná hodnota kompletného navigačného systému CVA
- 1003 R k termínu odcudzenia dňa XX. XX. XXXX je v úrovni bez DPH 2 281,12 eura (= 68 720,93 Sk) a v úrovni s DPH 2 714,53 eura (= 81 777,90Sk). Súd mal ďalej zo znaleckého posudku za preukázané, že technické parametre CVA systému a modelu IVA sú porovnateľné, pričom model IVA má navyše zabudovaný CD/DVD prehrávač. Ako navigačný systém k CVA sa dodával systém ALPINE NVE - N077 PS v cene 2 987,12 eura (= 89 990,- Sk) s DPH a k modulu IVA systém ALPINE NVE - N099P. Systém IVA plne nahrádza systém CVA po technickej, funkčnej a tiež aj cenovej stránke.
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vypracovanému znaleckému posudku vyjadril tak, že zakúpením ďalšieho navigačného systému prišlo k uvedeniu motorového vozidla do jeho pôvodného stavu, resp. že zakúpením nového navigačného systému neprišlo k zhodnoteniu stavu motorového vozidla. Ďalej poukázal na stranu 3 znaleckého posudku, kde znalec ohodnotil pôvodný prístroj v cene takmer rovnakej, ako je tá, ktorú si návrhom na začatie konania uplatnil navrhovateľ, pričom stanovená cena prístroja v čase odcudzenia nebola pre rozhodovanie vo veci podstatná, nakoľko prišlo zo strany navrhovateľa k uvedeniu do pôvodného stavu. Ani Ministerstvo vnútra, ani orgány činné v trestnom konaní nemali uzavretý zmluvný vzťah s odporcom, ale iba direktívne určili, kto bude úschovu vykonávať, pričom ohľadom zodpovednosti za úschovu platia podporne ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vypracovanému znaleckému posudku vyjadril tak, že zo znaleckého posudku nebolo možné vyvodiť, či zakúpením a montážou nového navigačného systému prišlo alebo neprišlo k zhodnoteniu motorového vozidla. Tiež poukázal na to, že znalec určil cenu pôvodného navigačného systému na sumu 2 714,53 eura (= 81 777,90 Sk), pričom s poukazom na navrhovateľom uplatnenú výšku škody to dáva predpoklad, že prišlo kúpou a montážou nového navigačného systému k zhodnoteniu motorového vozidla. Medzi navrhovateľom a odporcom nebol uzavretý priamy zmluvný vzťah a motorové vozidlo od navrhovateľa zaistila polícia, takže z týchto dôvodov odporca namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Odporca mal navyše za to, že v konaní nebolo preukázané zavinenie odporcu.
Súd vydal vo veci dňa 16. 11. 2009 rozsudok č.k. 23Cb 252/2007, ktorým návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že „skúmal zodpovednosť za škodu podľa ust. § 421 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že je daná občianskoprávna zodpovednosť účastníkov predmetného konania vzhľadom k tomu, že vzájomný právny (nie zmluvný) vzťah účastníkov konania nie je možné subsumovať pod ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného mal za to, že ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny vzťah účastníkov konania. Občiansky zákonník obsahuje kogentnú úpravu zodpovednosti za škodu, postavenú na princípe prezumovaného zavinenia okrem prípadov osobitnej zodpovednosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, vznik škody, zavinenie (okrem prípadov osobitnej zodpovednosti) a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus). Súd sa teda zaoberal otázkou, či došlo k porušeniu určitej právnej povinnosti zo strany odporcu, či navrhovateľovi v dôsledku porušenia právnej povinnosti škodcu (odporcu) vznikla na jeho majetku škoda, či výška škody uplatnená navrhovateľom zodpovedá reálne vzniknutej škode, zavinenia škodcu (či sa vyžaduje zavinenie), ako aj príčinnou súvislosťou medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti (kauzálny nexus) odporcu.
Súd mal za to, že navrhovateľovi vznikla škoda na jeho majetku odcudzením navigačného systému s DVD prehrávačom a LCD monitorom zn. Alpine z motorového vozidla zn. R. H2 ev.č. BA XXXHU. K odcudzeniu predmetného navigačného systému z motorového vozidla došlo počas obdobia, keď bolo motorové vozidlo zn. R. H2 ev.č. BA XXXHU v úschove u odporcu z dôvodu jeho zaistenia vyšetrovateľom Úradu boja proti korupcii. Súd z priloženej fotodokumentácie k zaistenému vozidlu zn. R. H2 ev.č. BA XXXHU v čase, keď bolo po zaistení orgánom činným v trestnom konaní odstavené v stráženom objekte spoločnosti odporcu zistil, že v čase prevzatia vozidla do úschovy odporcu sa navigačný systém s DVD prehrávačom a LCD monitorom zn. Alpine vo vozidle nachádzal. Po prevzatí motorového vozidla navrhovateľom v priestoroch odporcu však navrhovateľ zistil, že z motorového vozidla bol bez použitia násilia odcudzený v prístrojovom paneli zabudovaný navigačný systém s DVD prehrávačom a LCD monitorom zn. Alpine, čím reálne vznikla navrhovateľovi škoda na majetku, ktorej výšku si uplatnil návrhom na začatie konania v sume 149 670,- Sk (= 4 968,13 eura) a súdu zdokladoval faktúrou č. 2005026 o obstaraní veci zo dňa 01. 12. 2005 (zakúpenie a montáž nového navigačného systému - DVD s monitorom IVA -D310R, navigačný systém NVE-N099P, modulátor CRM 1652 RF, spotrebný materiál, montáž a demontáž = 4 968,13 eura, ktorý mal nahradiť pôvodný odcudzený model). Súd zo znaleckého posudku č. 3/2009 zistil, že technické parametre odcudzeného navigačného systému (CVA systému) a nového modelu IVA sú porovnateľné, pričom model IVA má navyše zabudovaný CD/ DVD prehrávač, t.j. že systém IVA plne nahrádza systém CVA tak po technickej, funkčnej a tiež cenovej
stránke. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že navrhovateľom uplatnená výška náhrady škody približne zodpovedá reálne vzniknutej škode.
Súd tvrdenie odporcu, že medzi účastníkmi predmetného súdneho konania nevznikol žiaden zmluvný resp. záväzkový vzťah nie je pravdivé, pretože medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu konkludentnej zmluvy o úschove podľa ust. § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom okamihom uzavretia zmluvy o úschove, t.j. akceptáciou návrhu zmluvy bolo podľa ust. § 43c Občianskeho zákonníka prijatie motorového vozidla zn. R. H2 ev.č. BA XXXHU odporcom do úschovy od príslušného policajného orgánu. Pojmovými znakmi zmluvy o úschove je prevzatie hnuteľnej veci na účely jej riadneho opatrovania, pričom na uzavretie zmluvy o úschove sa nevyžaduje písomná forma. Zmluva o úschove je neformálnou zmluvou, možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Charakteristickou črtou tejto zmluvy nie je odplatnosť, pretože odmena za úschovu veci podľa ust. § 748 Občianskeho zákonníka prislúcha uschovávateľovi len vtedy, keď to bolo dohodnuté, resp. keď to zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa alebo zvyklostiam. V zmysle ust. § 748 Občianskeho zákonníka má však uschovávateľ právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré na vec pri jej opatrovaní vynaložil. Odporca si voči ovi uplatnil tzv. úschovné (náklady spojené s odparkovaním motorového vozidla navrhovateľa na parkovacom priestore odporcu) t.j. nahradenie nevyhnutných nákladov, ktoré boli pri úschove vynaložené podľa ust. § 748 Občianskeho zákonníka. Tieto náklady si odporca vyúčtoval faktúrou č. 559000295 zo dňa 21. 10. 2005 vo výške 44 113,30 Sk (= 1 464,29 eura) a navrhovateľ túto sumu odporcovi uhradil. Odporca nemá nárok na odmenu za úschovu vzhľadom k tomu, že táto nebola dohodnutá a odporca tiež nemá v predmete činnosti zapísanom v obchodnom registri povolenú činnosť uschovávateľa.
Na základe uvedeného bola daná pasívna legitimácia odporcu v predmetnom súdnom konaní vzhľadom k tomu, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe konkludentne uzavretej zmluvy o úschove občiansko-záväzkový právny vzťah a odporca ako uschovávateľ zodpovedá za škodu v zmysle ust. § 421 Občianskeho zákonníka (osobitná zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti z existujúceho záväzkového vzťahu). Ide o záväzkovú zodpovednosť odporcu, ktorá má svoj základ v porušení záväzkovej povinnosti riadne sa starať a opatrovať prevzatú vec. Podľa ust. § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto prevzal určitú vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie. Táto zodpovednosť je objektívna a nezáleží na tom, či ten, kto prevzal vec, poškodenie, stratu alebo zničenie veci zavinil alebo nie. Rozhodujúce je len to, že ten, kto je za škodu zodpovedný, prevzal od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku a že na tejto veci bola spôsobená škoda. Nejde však o absolútnu objektívnu zodpovednosť, pretože ust. § 421 Občianskeho zákonníka pripúšťa liberačný dôvod pre zbavenia sa zodpovednosti, a to skutočnosť, že ku škode by došlo aj inak, napr. ak by sa vec poškodila alebo zničila buď na základe nejakého vnútorného fyzikálneho alebo chemického procesu alebo pôsobením objektívnych vonkajších okolností, ktoré s činnosťou zodpovednostného subjektu nemajú nič spoločné (napr. zemetrasenie).
S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že škoda navrhovateľa vznikla v dôsledku porušenia záväzkovej povinnosti odporcu prevzatú vec riadne opatrovať, t.j. odporca zodpovedá za stratu navigačného systému, ktorý bol súčasťou motorového vozidla zn. R. H2 ev.č. BA XXXHU vzhľadom k tomu, že odporca sa nezbavil svojej zodpovednosti preukázaním, že by ku škode došlo aj inak. Existuje aj príčinná súvislosť medzi porušením záväzkovej povinnosti odporcu a vznikom škody, nakoľko bolo preukázané, že k odcudzeniu, resp. k strate navigačného systému z motorového vozidla došlo v čase, keď predmetné vozidlo bolo v úschove odporcu. Súd sa nezaoberal otázkou zavinenia škodcu, ktorým bol odporca vzhľadom k tomu, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť a rozhodujúcou skutočnosťou je, že došlo k poškodeniu, strate alebo zničeniu veci a nie je podstatné, či k tomu došlo na základe zavinenia škodcu. Boli teda naplnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle ust. § 421 Občianskeho zákonníka, t.j. prevzatie veci odporcom do úschovy, poškodenie, resp. strata veci (navigačného systému) a príčinná súvislosť medzi prevzatím veci, ktorá mala byť predmetom záväzku odporcu na základe konkludentne uzavretej zmluvy o úschove a poškodením, resp. stratou veci (kauzálny nexus).
Súd mal za to, že v zmysle ust. § 753 Občianskeho zákonníka sa vzájomných práv z úschovy možno domáhať iba do šiestich mesiacov po vrátení veci, inak zaniknú. Ide o prekluzívnu (prepadnú) lehotu podľa ust. § 583 Občianskeho zákonníka a ak v tejto šesťmesačnej lehote nebolo právo uplatnené, zo zákona (na základe vyššie uvedeného zákonného ust. § 753 Občianskeho zákonníka) zanikne. Na preklúziu (na rozdiel od premlčania) súd prihliadne ex offo (z úradnej moci), aj keď to dlžník nenamietne.
Súd mal potvrdenia o vrátení veci za preukázané, že k vráteniu veci - motorového vozidla zn. R. H2 ev.č. BA XXXHU navrhovateľovi došlo dňa XX. XX. XXXX, t.j. od tohto dňa začala plynúť šesťmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej na predmetnom motorovom vozidle voči odporcovi. V zmysle ust. § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka k uplynutiu šesťmesačnej prekluzívnej lehoty potom došlo dňa 25. 04. 2006. Navrhovateľ si však na súde uplatnil právo na náhradu škody až dňa 04. 12. 2007, t.j. až po uplynutí prekluzívnej lehoty, a preto mu toto právo zaniklo, nakoľko nebolo uplatnené v zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote podľa ust. § 753 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľove uplatnené právo zaniklo a súd mu ho nemohol v súdnom konaní priznať.“
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 1Cob 75/2010 zo dňa 28. 10. 2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že „nariadil doplniť dokazovanie výsluchom niektorých osôb, ktoré boli dňa XX. XX. XXXX prítomné pri odňatí vozidla, podrobne vypočuť vtedajšieho konateľa navrhovateľa, pracovníkov odporcu, následne zvážiť prípadne aj opätovný výsluch policajných vyšetrovateľov, zistiť údaje o osobe p. G., ktorý mal vozidlo prevziať, ako to uviedol svedok Ing. H. vo svojej výpovedi.“
Tunajší súd ako prvostupňový súd, súc viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu podľa ust. § 226 O.s.p. doplniť dokazovanie v predchádzajúcom odseku uvedenými dôkazmi, v ďalšom priebehu konania vypočul svedkov W. G. I. Y., U. Y., pplk. M. S., opätovne pplk. N.. N. H. a súdnych znalcov V.. I. D. a V.. Juraja I..
G. W. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v tom čase bol konateľom spoločnosti s názvom buď J., alebo S. X., pričom tento názov nevedel presne vzhľadom k tomu, že sa spoločnosť behom času premenovala. Táto spoločnosť mala od leasingovej spoločnosť motorové vozidlo v užívaní. Toto vozidlo im bolo odobraté políciou pre podozrenie zo spáchanie trestného činu a bolo dané do úschovy na parkovisko odporcu. V čase odobratia vozidla bola urobená fotodokumentácia na všetky ďalšie úkony, ktoré polícia v takomto prípade robieva. Po 11 mesiacoch, keď im vozidlo vrátili, bola z neho odcudzená aparatúra autorádia - špeciálne zariadenie zn. Pioneer, v ktorom bol navigačný systém, televízia, DVD prehrávač a ktoré museli nanovo kúpiť, čím im bola spôsobená škoda. Odporca mal podmienku, že musia zaplatiť parkovné. Sedeli pri pokladni u odporcu, kde svedok podpísal p. H. protokol o prevzatí, následne zaplatil parkovné a s týmto dokladom spolu s pracovníkom odporcu išli k parkovisku, pred ktorým čakal a po dovezení vozidla toto ho obzrel. Potvrdenie o vrátení veci zo dňa 25. 10. 2005 v časti veci prevzal JUDr. C. Y. v zastúpení podpísal svedok. Pri preberaní vozidla bol prítomní len svedok a pracovník odporcu, pričom svedok dovnútra ani nenastúpil a okamžite po tom, ako zistil, že v prístrojovej doske je diera a chýba tam autorádio volal advokáta, ktorý mu poradil zavolať políciu a po ich rade som zavolal naspäť p. H.. Na mieste autorádia bola diera a nechýbala len jeho krytka, ale chýbal celý modul. Odcudzené bolo zariadenie zn. Alpine, na fotografii v súdnom spise položené najnižšie. Ak niekedy uvádzal, že išlo o autorádio zn. Pioneer a neskôr uvádzal autorádio zn. Alpine, nevidel v tom veľký rozdiel, pretože ide o japonské značky. Nespomínal si, že by chýbalo niečo iné. Predmetné autorádio bol model, ktorý pasuje len do tohto auta, takže potom tento model objednávali cez servis. Daný prístroj mal navigačnú funkciu, televíziu, DVD a CD prehrávač. Mapy sa do tohto modelu dávali cez modul umiestnený pod sedadlom. Nespomínal si, či takýto modul v aute bol alebo nie. Na zápisnici o vydaní veci zo dňa XX. XX. XXXX by podpis vpravo dole mal byť p. Kolárika, ktorému bolo vozidlo odňaté. Vozidlo odoberali vyšetrovatelia špeciálneho súdu. Pýtali sa vyšetrovateľov, čo majú robiť, a oni im povedali, aby volali políciu. Po ich zavolaní prišla polícia a urobila o tomto záznam.
Svedkyňa I. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že mali motorové vozidlo zn. R., ktoré odovzdali. Nevedela uviesť, či toto motorové vozidlo malo nejaké navigačné zariadenie.
Svedok U. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že motorové vozidlo zn. R. obsahovalo v palubnej doske zabudované rádio a navigačný systém, ktoré boli v čase jeho vydávania polícii funkčné. Nakoľko boli zabudované a boli súčasťou vozidla nevedel, o akú značku išlo. Išlo o nové auto a nevšimol si žiadne stopy po prípadnom vyberaní tohto systému. V amerických autách zabudovaný navigačný systém vôbec
nefunguje a na rádiu fungujú len nepárne stanice. Navigačný systém nevyužíval, nakoľko sa využívať nedal. Ako taký bol funkčný, ale použiteľný bol iba pre USA, pre Európu použiteľný nebol, nakoľko vysiela iným spôsobom a satelity v Európe nie sú schopné tento prenos zabezpečiť. S týmto sa v Európe nedá nič urobiť, čo platí aj pre rádio. Podľa jeho vedomostí je neekonomické toto nejako riešiť, zvykne sa vymeniť celý systém. Prišla polícia spolu so zopár ľuďmi v civile a zabavili im všetky motorové vozidla vrátane R.. Nevedel, kto R. šoféroval. Polícia si sama zabezpečovala odvoz áut, pričom počul, že pri tomto asistovali aj nejakí ľudia z firmy, ktorá pre leasingovú spoločnosť odoberá autá. Vyšetrovatelia spísali zápisnicu, autá prezreli, ale nie s podrobným popisom aktuálneho stavu vozidiel.
Svedok pplk. M. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na ich úrade sa vo veci p. Y. viedlo vyšetrovanie, pričom pri niektorých úkonoch bol prítomný, ale s odstupom času si nepamätal pri ktorých. Po zaistení motorové vozidlo zn. R. nešoféroval. Zápisnicu vyhotovoval niektorí z kolegov a svedok domnieval sa, že všetky skutočnosti v nej uvedené boli buď ním alebo kolegami skontrolované. Viditeľné poškodenia zaistených motorových vozidiel by boli v zápisnici uvedené. Nevedel, prečo boli zaistené motorové vozidlá odovzdávané odporcovi, pretože danú akciu neriadil a ani ten prípad nevyšetroval. Ak sa rozhodne že motorové vozidlo bude zaistené, odvezie sa na určité miesto, o ktorom rozhodne ten, kto akciu riadi. Ja si myslím, že v danom prípade som ja žiadne zo zaistených vozidiel nešoféroval.
Svedok pplk. JUDr. N. H. vo svojej opätovnej svedeckej výpovedi uviedol, že bol osobne prítomný pri odovzdaní predmetného motorového vozidla p. G., pričom k tomuto prišlo po právoplatnosti ich rozhodnutia, po ktorom vyzvali PABK Leasing s.r.o., Gorkého 3, Bratislava na prevzatie vozidla. K tomuto vozidlu sa na prevzatie dostavil p. G., ktorý bol na prevzatie vozidla splnomocnený. Je možné, že tam od nich bola ešte jedna osoba, s odstupom času si týmto nebol istý. Vozidlo odovzdali štandardným spôsobom oprávnenému, teda p. G. a vyzvali ho, aby si ho riadne prezrel. Tento si auto prezrel aj zvonku aj zvnútra a uviedol, že je všetko v poriadku, pričom odmietol vykonať skúšobnú jazdu. Spísali zápisnicu o odovzdaní vozidla a odišli smerom na Pezinok. Po zhruba 15 min. mu p. G. volal, že v aute chýba rádio. Následne sa vrátili na miesto odovzdania, kde zistili, že motorové vozidlo už stojí v garáži na zdvihákoch. Na mieste autorádia bola vložená krytka, pričom na zadnej strane mala znak Mercedes. Toto oznámili polícii a po jej príchode z miesta odišli, pretože týmto sa pre nich vec skončila. Kľúče od predmetného motorového vozidla mal odporca, pretože od začiatku vyšetrovania bolo z rozličných dôkazov zrejmé, že je jeho vlastníkom. Preto bolo vozidlo parkované v areáli ich predajne pod kamerami. Odporca obdržal tiež uznesenie o vrátenie veci a nakoľko proti nemu nepodal opravný prostriedok vedel, že vozidlo bude vrátané. Nakoľko vozidlo je plne elektronizované a dlhšiu dobu stálo, bolo ho treba naštartovať a spojazdniť. Pri naštartovaní vozidla nebol a ani neskúšal, či štartuje, nakoľko p. G. odmietol skúšobnú jazdu, takže nemali dôvod auto štartovať.
Právny zástupca odporcu súdu predložil znalecký posudok č. 10/2011, vypracovaný súdnym znalcom Ing. N. I., v ktorom súdny znalec uviedol, že na základe predložených podkladov (príslušnej fotografie palubnej dosky) je možné jednoznačne identifikovať iba zabudovaný audiosystém s označením DVA-1003R. Prítomnosť navigačného systému s označením NVE-N077PS na základe predložených podkladov znalec nedokázal potvrdiť. Všeobecná hodnota audiosystému s označením CVA-1003R je ku dňu domnelého odcudzenia 17 690,- Sk vrátane 19% DPH. Všeobecná hodnota navigačného systému NVE-N077PS v prípade, že bol namontovaný v automobile, je k rozhodujúcemu dátumu 36 495,- Sk vrátane 19% DPH. K rozhodujúcemu dátumu po prepočte aktuálnym kurzom NBS SKK/ EUR, všeobecná hodnota CVA-1003R je 455,- eura a všeobecná hodnota NVE-N077PS je 938,- eura. Technické parametre skúmaného audiosystému CVA-1003R v konfigurácii s navigačným systémom NVE-N077P (ak bola nainštalovaný) sú porovnateľné s uvádzanou náhradou IVA-D310R a NVE- N099P. Zakúpená náhrada v porovnaní s pôvodným systémom má vzhľadom na technický pokrok v danej oblasti naviac zabudovaný CD/DVD prehrávač. Zakúpená náhrada za odcudzený systém je po technickej a cenovej stránke adekvátnou náhradou. Informáciu o tom, či v čase domnelého odcudzenia bol v automobile nainštalovaný navigačný systém nie je možné z predložených podkladov potvrdiť. Za predpokladu, že vozidlo malo v tom čase uzatvorené havarijné poistenie, je možné, že údaje o nainštalovanom audiosystéme môžu byť dostupné v poistnej zmluve. Navigačný systém GPS zakúpený napríklad v USA je bez akýchkoľek problémov funkčný aj v európskych krajinách za predpokladu, že sú v ňom nainštalované príslušné mapy. V prípade, že v audiosystéme bol nainštalovaný prijímač tzv.
XM rádio, tento je funkčný iba na severoamerickom kontinente v obmedzenom množstve štátov, pretože pracuje na princípe satelitného vysielania.
Súdny znalec Ing. I. D. vo svojej výpovedi uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku konzultoval s firmou, ktorá tieto systémy v danom čase na územie SR dovážala, konkrétne poslal fotografie systému Ing. G. a po jeho stanovisku vypracoval znalecký posudok. Nemal možnosť obhliadky ani jedného systému, takže vychádzal len z fotografií, ktoré mu poslal súd. Na základe stanoviska Ing. G. bolo zrejmé, že náhradný systém mal naviac zabudovaný CD a DVD prehrávač a má aj lepší navigačný systém. Na základe tohto a po zvážení všetkých informácií stanovil cenu navigačného systému tak, ako je uvedené v znaleckom posudku. Na základe fotografie, ktorá mu bola zaslaná súdom, nevedel identifikovať konkrétnu navigáciu NVE - N099P. Nevedel určiť v e-maile, zaslanom mu Ing. G., ktorý je súčasťou jeho znaleckého posudku, kde v ňom Ing. G. uvádza konkrétnu navigáciu NVE-N099P. Nevedel na fotografii zaslanej súdom identifikovať príslušný modulátor Alpine CRM - 1652 RF. S odstupom času nevedel konkrétne uviesť, či navigácia NVE-N099P a modulátor Alpine CRM - 1652 RF boli súčasťou predmetného zariadenia. Zaoberal sa opodstatnenosťou jednotlivých koeficientov, pričom je možné na základe uhla pohľadu uvažovať pri koeficiente KPD (koeficient predajnosti) namiesto ním uvádzaného koeficientu 1 uvažovať o koeficiente 0,9. Stanovoval výšku koeficientov s ohľadom na vyrovnanú ponuku a dopytu predmetných zariadení v roku 2005 a stanovil ich na výšku 1. IK stanoveniu výšky koeficientu KPT vo výške 1 ho viedol predpoklad, že v čase dodávania takýchto zariadení sa tieto zariadenia dodávali s príslušnou dokumentáciu, takže majiteľ zariadenia mal príslušnú dokumentáciu k dispozícii. V roku 2002 bol navigačný systém CVE 1003 drahší ako ten, ktorý bol v roku 2005 do vozidla domontovaný.
Súdny znalec Ing. N. I. vo svojej výpovedi uviedol, že na základe predloženej fotografie nedokázal identifikovať zabudovaný autonavigačný systém. Mal k dispozícii čiernobielu fotografiu a na jej základe nevedel identifikovať prítomnosť navigačného systému, takže hodnotil len zabudovaný autonavigačný systém (autorádio), ktorý bolo na fotografii vidieť. Ohľadom identifikovania navigácie tiež oslovil Ing. G., ale vychádzal najmä z informácii, ktoré našiel na internete a z ktorých vyplývalo, že štandardný navigačný systém nebol montovaný automaticky, ale bolo ho treba dokúpiť a v takomto prípade sa montoval v tom čase buď do batožinovej časti, alebo pod sedadlá a dávali sa doň DVD nosiče s automapami. Zo stredového panelu identifikoval zariadenia, ktoré sú štandardné montované výrobcom do vozidla a zariadenie Alpine CVA 1003. Na strane 8 znaleckého posudku uviedol, že v spodnej časti stredového panela je skutočne namontované zariadenie obsahujúce logo výrobcu Alpine s označením CVA 1003. Z predloženej fotografie nie je možné identifikovať, či v danom systéme bola zabudovaná navigácia, resp. nie je možné určiť, či tento systém bol v základnom vybavení alebo v rozšírenom, ale na základe informácií z internetu vylúčil možnosť, že by systém na fotografii bol v inom ako základnom vybavení. Z predložených fotografií neidentifikoval ani navigáciu ani modulátor. Postupoval pri stanovovaní výšky koeficientov z metodiky, ktorá umožňovala znížiť výšku koeficientov a on tak urobil s ohľadom na fakt, že v danom čase bol na trhu prebytok takýchto technických zariadení. Z metodiky vyplýva, že ak je na trhu prebytok tovaru, pohybuje sa výška koeficientov od 0,4 do 0,8 a ak je rovnováha, pohybuje sa od 0,8 do 1. Uviedol preto výšku koeficientov 0,8, nakoľko sa mu takéto hodnotenie zdalo primerané.
Prvostupňový súd, vychádzajuvší z doplneného dokazovania, nariadeného odvolacím súdom dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je neodôvodnený. Skúmal v zmysle žalobného návrhu zodpovednosť odporcu za navrhovateľom uvádzanú škodu podľa ust. § 421 Občianskeho Občiansky zákonník obsahuje kogentnú úpravu zodpovednosti za škodu, postavenú na princípe prezumovaného zavinenia okrem prípadov osobitnej zodpovednosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, vznik škody, zavinenie (okrem prípadov osobitnej zodpovednosti) a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus).
Prvostupňový súd sa teda opätovne zaoberal otázkou, či k porušeniu určitej právnej povinnosti zo strany odporcu prišlo, či navrhovateľovi v dôsledku porušenia právnej povinnosti škodcu (odporcu) vznikla na jeho majetku škoda, či výška škody uplatnená navrhovateľom zodpovedá reálne vzniknutej škode, zavinenie škodcu (odporcu), ako aj príčinnou súvislosťou medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti (kauzálny nexus) odporcu.
Prvostupňový súd mal na rozdiel od svojho odvolacím súdom zrušeného rozsudku za to, že navrhovateľ nepreukázal v zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p., že mu vznikla škoda tak, že pri vydávaní motorového vozidla bolo zistené, že u tohto motorového vozidla chýbal navigačný systém zn. Alpine s DVD prehrávačom a LCD monitorom. Navrhovateľ na podporu tohto tvrdenia predložil okrem iných listinných dôkazov aj fotografie stredového panelu, nachádzajúceho sa na palubnej doske a tvrdil, že odcudzené technické zariadenie sa nachádzalo na stredovom panele najnižšie (na tomto panele boli tri technické zariadenia pod sebou, odcudzené zariadenie malo byť najnižšie).
Obaja súdni znalci, ktorý boli v konaní vypočutí a predkladali aj znalecké posudky uviedli, že na základe fotografie, ktorá mu bola zaslaná súdom, nevedel identifikovať konkrétnu navigáciu NVE - N099P a príslušný modulátor Alpine CRM - 1652 RF (Ing. D.) a nevedel na základe čiernobielej fotografie identifikovať prítomnosť navigačného systému, pričom štandardný navigačný systém nebol montovaný automaticky, ale bolo ho treba dokúpiť a v takomto prípade sa montoval v tom čase buď do batožinovej časti, alebo pod sedadlá (Ing. I.). V konaní sa, ako je z tohto zrejmé, vyskytla otázka technického charakteru, a to „o aký druh technického zariadenia, ktoré bolo odcudzené z predmetného motorového vozidla vlastne išlo“. Pre rozhodovanie súdu táto otázka nebola dôležitá. Skutočnosť, či bola odcudzená navigácia, autorádio alebo iný druh obdobného technického zariadenia nebola až taká dôležitá (i keď sa ju prvostupňový súd snažil v konaní vyriešiť). Z výpovedí súdnych znalcov a z ich znaleckých posudkov sa prvostupňový súd ustálil v názore, že z predložených dôkazov (najmä fotografie, urobenej pri zadržiavaní predmetného motorového vozidla políciou, kedy v ňom neskôr odcudzené technické zariadenie ešte bolo) nebolo možné identifikovať prítomnosť navigačného systému na stredovom panele palubnej dosky, pričom na tomto panele sa navigačné zariadenie s najväčšou pravdepodobnosťou nenachádzalo, nakoľko v čase zadržania predmetného motorového vozidla políciou štandardný navigačný systém nebol montovaný automaticky, ale bolo ho treba dokúpiť a v takomto prípade sa montoval v tom čase buď do batožinovej časti, alebo pod sedadlá.
Z uznesenia o prerušení trestného stíhania č.k. Q.:B.- XXXX/X-OSV-BX-XX zo dňa XX. XX. XXXX mal prvostupňový súd za preukázané, že prišlo k odcudzeniu technického zariadenia z predmetného motorového vozidla, ktoré sa nachádzalo na stredovom panele vozidla najnižšie. Oveľa podstatnejšou otázkou v konaní bol okamih, kedy prišlo k odcudzeniu tohto technického zariadenia.
Na zodpovedanie tejto otázky sa prvostupňový súd zameral v doplnenom dokazovaní. Svedok pplk. JUDr. N. H. uviedol, že bol osobne prítomný pri odovzdaní predmetného motorového vozidla p. G., ktorého vyzvali, aby si ho riadne prezrel. Tento si auto prezrel aj zvonku aj zvnútra a uviedol, že je všetko v poriadku, pričom odmietol vykonať skúšobnú jazdu, takže spísali zápisnicu o odovzdaní vozidla a odišli smerom na Pezinok, pričom po zhruba 15 min. mu p. G. volal, že v aute chýba rádio (v tomto prípade nie je dôležitá terminológia „navigácia“ alebo „rádio“). Svedok W. Szamos uviedol, že podpísal potvrdenie o vrátení veci zo dňa XX. XX. XXXX v časti „veci prevzal N.. C. Y. v zastúpení“. Pri preberaní vozidla bol prítomní len on a pracovník odporcu, pričom dovnútra ani nenastúpil a okamžite po tom, ako zistil, že v prístrojovej doske je diera a chýba tam autorádio volal advokáta, ktorý mu poradil zavolať políciu. Na mieste autorádia bola diera a nechýbala len jeho krytka, ale chýbal celý modul (ani v tomto prípade nie je dôležitá terminológia „navigácia“ alebo „rádio“).
Tieto dve kľúčové svedecké výpovede sa zhodujú v tom, že p. G., ktorý predmetné motorové vozidlo dňa XX. XX. XXXX preberal, podpísal potvrdenie o vrátení veci bez toho, aby v ňom uviedol, že z motorového vozidla bolo čokoľvek odcudzené. Rovnako sa zhodujú, že cca 10 - 15 minút po odchode príslušníkov policajného zboru z miesta odovzdávania predmetného motorového vozidla im p. Szamos telefonoval s tým, že v tomto vozidle chýba rádio (ani v tomto prípade nie je dôležitá terminológia „navigácia“ alebo „rádio“).
Na základe týchto svedeckých výpovedí mal prvostupňový súd za to, že navrhovateľ podľa ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. nepreukázal, že technické zariadenie, ktoré bolo z predmetného motorového vozidla odcudzené a v tomto motorovom vozidle chýbalo v okamihu odovzdávania tohto vozidla p. G., ktorý svojim podpisom potvrdenia o vrátení veci zo dňa XX. XX. XXXX bez uvedenia, že v predmetnom
motorovom vozidle čokoľvek chýba potvrdil, že toto motorové vozidlo mu bolo odovzdané kompletné a bez chýbajúcich častí, nakoľko ho pri odovzdávaní prezrel a príslušníkovi polície p. H. uviedol, že je v poriadku (teda v ňom nič nechýba). Síce neskôr po tomto svojom písomnom prejave osvedčujúcom, že predmetné motorové vozidlo bolo odovzdané bez chýbajúcich častí telefonicky oznámil odcudzenie technického zariadenia (buď navigácie alebo autorádia), ale toto správanie tejto osoby vyhodnotil prvostupňový súd ako rozporné. Povinnosťou tohto svedka bolo riadne predmetné motorové vozidlo prevziať. Urobil tak, o čom podpísal aj uvedené potvrdenie, ktorým osvedčil odovzdanie vozidla bez chýbajúcich častí. Ak toto neskôr spochybnil tvrdením, že predsa len v čase odovzdania niečo vo vozidle chýbalo, bolo to jeho nepreukázané tvrdenie vo vzťahu k jeho písomnému prejavu. Za celý čas od tohto preberania vozidla totižto p. G. nespochybňoval, že by mu nebolo umožnené vozidlo pred podpísaním potvrdenia o vrátení veci prehliadnuť. Dokonca toto vozidlo aj prehliadol. Ak aj bolo technické zariadenie z vozidla odstránené v čase prehliadky p. G. a on si to nevšimol, ide o jeho chybu, pretože odstránenie tohto technického zariadenia z palubnej dosky bolo viditeľné pri letmom pohľade, ako je z priloženej fotografie zrejmé.
Prvostupňový súd mal preto za to, že navrhovateľ jednoznačne nepreukázal zavinenie odporcu, teda že by odporca spôsobil odcudzenie technického zariadenia z palubnej dosky predmetného motorového vozidla, nakoľko preberajúca osoba (p. G.) podpísala písomné potvrdenie o vrátení veci bez uvedenia, že by vo vozidlo čokoľvek chýbalo. Naopak, z tohto listinného dôkazu bolo zrejmé, že predmetné motorové vozidlo bolo vydané z držby odporcu navrhovateľovi bez chýbajúcich častí, ako to písomne potvrdil p. G., takže sa prvostupňový súd ustálil v názore, že neprišlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu vydať vec (predmetné motorové vozidlo) odporcovi v rovnakom (neporušenom) stave oproti stavu, v ktorom vec prijal.
Okrem vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré prvostupňový súd nevyhovel nároku navrhovateľa je potrebné konštatovať, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu konkludentnej zmluvy o úschove podľa ust. § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom okamihom uzavretia zmluvy o úschove, t.j. akceptáciou návrhu zmluvy bolo podľa ust. § 43c Občianskeho zákonníka prijatie motorového vozidla zn. R. H2 ev.č. BA XXXHU odporcom do úschovy od príslušného policajného orgánu. Odporca preto ako uschovávateľ zodpovedá za škodu v zmysle ust. § 421 Občianskeho zákonníka (osobitná zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti z existujúceho záväzkového vzťahu). Ide o záväzkovú zodpovednosť odporcu, ktorá má svoj základ v porušení záväzkovej povinnosti riadne sa starať a opatrovať prevzatú vec. Podľa ust. § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto prevzal určitú vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie. Táto zodpovednosť je objektívna a nezáleží na tom, či ten, kto prevzal vec, poškodenie, stratu alebo zničenie veci zavinil alebo nie. Rozhodujúce je len to, že ten, kto je za škodu zodpovedný, prevzal od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku a že na tejto veci bola spôsobená škoda. Prvostupňový súd mal za to, že v zmysle ust. § 753 Občianskeho zákonníka sa vzájomných práv z úschovy možno domáhať iba do šiestich mesiacov po vrátení veci, inak zaniknú. Ide o prekluzívnu (prepadnú) lehotu podľa ust. § 583 Občianskeho zákonníka a ak v tejto šesťmesačnej lehote nebolo právo uplatnené, zo zákona (na základe vyššie uvedeného zákonného ust. § 753 Občianskeho zákonníka) zanikne. Na preklúziu (na rozdiel od premlčania) súd prihliadne ex offo (z úradnej moci), aj keď to dlžník nenamietne. Prvostupňový súd mal potvrdenia o vrátení veci za preukázané, že k vráteniu veci - motorového vozidla zn. R. H2 ev.č. BA XXXHU navrhovateľovi došlo dňa XX. XX. XXXX, t.j. od tohto dňa začala plynúť šesťmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej na predmetnom motorovom vozidle voči odporcovi. V zmysle ust. § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka k uplynutiu šesťmesačnej prekluzívnej lehoty potom došlo dňa 25. 04. 2006. Navrhovateľ si však na súde uplatnil právo na náhradu škody až dňa 04. 12. 2007, t.j. až po uplynutí prekluzívnej lehoty, a preto mu toto právo zaniklo, nakoľko nebolo uplatnené v zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote podľa ust. § 753 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľove uplatnené právo zaniklo a prvostupňový súd mu ho nemohol v súdnom konaní priznať.
Tieto dôvody vydania zrušeného rozsudku prvostupňového súdu neboli doplneným dokazovaním, ktoré nariadil odvolací súd vyvrátené, takže z nich prvostupňový súd vychádzal aj pri opätovnom rozhodovaní o veci samej.
Prvostupňový súd rozhodol s odvolaním sa na tieto zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
Podľa ust. § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.
Podľa ust. § 747 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi.
Podľa ust. § 748 Občianskeho zákonníka zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri jej opatrovaní vynaložil; odmenu za úschovu je povinný zaplatiť len vtedy, ak sa tak dohodol alebo ak to zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa alebo zvyklostiam.
Podľa ust. § 749 ods. 1 Občianskeho zákonníka uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať starostlivo, najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.
Podľa ust. § 749 ods. 2 Občianskeho zákonníka uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať.
Podľa ust. § 750 Občianskeho zákonníka ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrátiť.
Podľa ust. § 751 Občianskeho zákonníka ak uschovávateľ použije prevzatú vec, ak umožní jej použitie inému, ak ju dá bez dovolenia zložiteľa alebo bez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovy alebo ak je v omeškaní s jej vrátením, zodpovedá aj za náhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uschovanú vec aj inak.
Podľa ust. § 752 Občianskeho zákonníka zložiteľ je povinný, ak sa účastníci nedohodli inak, nahradiť uschovávateľovi škodu vzniknutú mu úschovou, ako aj náklady, ktoré uschovávateľ na vec vynaložil na splnenie svojej povinnosti.
Podľa ust. § 753 Občianskeho zákonníka vzájomných práv z úschovy sa možno domáhať iba do šiestich mesiacov po vrátení veci; inak zaniknú.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
Podľa ust. § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
Podľa ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523120'&ucin-k-dni='30.12.9999'> poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523115a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523205a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
Na základe uvedeného prvostupňový súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol, nakoľko navrhovateľ si v prvom rade uplatnil právo na náhradu škody bez riadneho preukázania vzniku škody a v druhom rade si uplatnil právo na náhradu škody po uplynutí prekluzívnej lehoty.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávajú zo sumy 129,36 eura ako nákladov na znalecký posudok č. 3/2009 zo dňa 27. 03. 2009 a sumy 3 051,90 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 14 úkonov právnej pomoci po
170,97 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 42,74 eura, 4 režijné paušály po 6,30 eura, 1 režijný paušál po 6,95 eura, 1 režijný paušál po 7,21 eura, 5 režijných paušálov po 7,41 eura, 4 režijné paušály po 7,63 eura a náhradu za platbu DPH takto:
- príprava a prevzatie zastúpenia ............................................................................ 170,97 eura,
- písomné vyjadrenie zo dňa 22. 02. 2008 ............................................................. 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 26. 05. 2008 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 06. 10. 2008 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 19. 10. 2009 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 28. 10. 2010 .................................. 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 21. 03. 2011 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 25. 05. 2011 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 05. 09. 2011 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 31. 10. 2011 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 05. 12. 2011 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 01. 02. 2012 ................................................................ 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2012 ................................................................ 170,97 eura,
- písomný záverečný návrh zo dňa 21. 03. 2012 .................................................... 170,97 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 28. 03. 2012 .................................................................. 42,74 eura.
Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca odporcu súdu predložil v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust.§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.