Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-57-2012.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/57/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému S. U., nar. XX. X. XXXX, bytom H., I. O. č. X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 2423/2004, o vymoženie príslušenstva, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Er/1793/2008-33 zo dňa 15. 12. 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom do 31. 8. 2005. Konštatoval, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému, nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že táto nie je vykonateľná, keďže chýba súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Poukázal na to, že v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného do 31. augusta 2005 možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Pri uzatváraní zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným nemal povinný možnosť slobodnej voľby zástupcu, nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno splnomocnenca, čím je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Navyše sa jednalo o splnomocnenca, ktorý už pri spisovaní zmluvy o úvere bol v kontakte s oprávneným a ktorý mal hájiť záujmy oprávneného v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov do budúcnosti. Tiež nie je zrejmé, či vôbec došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom. Úverovú zmluvu podpísal dlžník dňa 2. 5. 2003, samotné plnomocenstvo však podpísané nie je. Ani výkladom nemožno odstrániť nejasnosť, akú vôľu mienil dlžník podpisom úverovej zmluvy prejaviť. Jasné je len to, že povinný svojím podpisom vyjadril súhlas s prijatím a vrátením poskytnutej sumy za zmluvne stanovených podmienok. Nie je však zrejmé, či povinný svojim právnym úkonom mienil splnomocniť advokáta. V úverovej zmluve bolo plnomocenstvo spísané bez ďalšej prezentácie zmluvného vzťahu medzi advokátom a klientom. Vzhľadom na uvedené považoval exekučný súd prejav vôle povinného v tejto časti za neurčitý právny úkon. Exekučný súd uzavrel, že splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere je absolútne neplatné, a pokiaľ je udelené splnomocnenie dlžníka absolútne neplatné, na čo prihliada súd ex offo, je aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou, ktorú za povinného urobil Mgr. Tomáš Kušnír, takisto neplatná, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie exekučný súd postupoval podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a
na ich úhradu zaviazal oprávneného, ktorý zastavenie exekúcie zavinil. Priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu vo výške 13,28 EUR za dve začaté hodiny výkonu exekučnej činnosti, pričom sčítal časy jednotlivých úkonov, paušálnu odmenu vo výške 6,64 EUR za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, náhradu hotových výdavkov vo výške 9,94 EUR, spolu teda trovy exekúcie vo výške 29,86 EUR.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súladnosť exekučného titulu (notárskej zápisnice) so zákonom bola predmetom skúmania notára a neskôr exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Navyše predmetná notárska zápisnica spĺňa všetky náležitosti platného exekučného titulu. Namietal takisto tvrdenia exekučného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, pretože sa domnieva, že v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie a povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak neurobil. Podľa názoru oprávneného sa udelením plnomocenstva povinný, ako dlžník, nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Nesúhlasil tiež s výrokom, ktorým exekučný súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Poukázal pritom na to, že podľa § 14 a 15 Vyhlášky o náhradách a odmenách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti, ktorá sa skladá z jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré sú buď odmeňované hodinovou sadzbou 6,64 EUR alebo paušálnou sumou 3,32 EUR. Úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto odmeňovať aj podľa časového hľadiska.
Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. l O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p., nakoľko odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), konanie začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného do 31.augusta 2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného ( § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku platného a účinného do 31. augusta 2005, súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného do 31. augusta 2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
Notárska zápisnica, ktorú Exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne a obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom. Formálne náležitosti notárskej zápisnice predpisuje zákon č. 323/1992 Z. z. o notároch a notárskej činnosti, ale notárska zápisnica musí obsahovať aj náležitosti predpísané § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože len pri splnení oboch týchto podmienok ju možno považovať za formálne a materiálne vykonateľnú. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. 07. 2000, v ktorom Ústavný súd SR v rámci skúmania, či bolo porušené ústavné právo tam uvedeného oprávneného domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, riešil aj čiastkovú otázku, čo musí spĺňať notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučným titulom. Ústavný súd vyslovil, že „rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.“
Z notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná dňa 21. 3. 2004 po tom, čo sa na notársky úrad dostavil Mgr. Bruno Žlnay, substitút povereného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O. s. p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.. Povinný pri spísaní notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, prítomný nebol. Za správny považuje odvolací súd názor okresného súdu v otázke, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere zo dňa 2. 5. 2003 neoprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná. Okresný súd správne vyhodnotil, že takéto osobitné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie
je platné, pretože je koncipované široko a všeobecne. Práve s ohľadom na to, že exekučnému titulu vo forme notárskej zápisnice nepredchádza základné konanie súdu, treba pri udelení splnomocnenia na takýto úkon obzvlášť starostlivo a prísne posudzovať rozsah splnomocnenia tak, aby tento bol určitý, jednoznačný a nesporný. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§§ 32 a 33 Občianskeho zákonníka). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok (dlh), ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti, pričom v zmysle § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a ani určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným, čím dlžníka zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť, pričom na základe uplynutia tejto lehoty sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. Exekučný súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Zmluvná voľnosť povinného pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri jedinej možnej variante konkrétneho zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Navyše, tak ako na to už poukázal exekučný súd, jednalo sa o splnomocnenca, ktorý už pri spisovaní zmluvy o úvere bol v kontakte s oprávneným a ktorý mal hájiť záujmy oprávneného v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov do budúcnosti. Všetky tieto skutočnosti, konštatované v napadnutom uznesení, každá sama osebe by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Námietku oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania notára a neskôr exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadnú námietku povinného proti exekúcii a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie. Súd môže a zároveň je povinný v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu), aby bola garantovaná zákonnosť exekúcie. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne či materiálne nedostatky exekučného titulu, majúce za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom.
Pokiaľ odvolateľ ďalej napádal výrok uznesenia o trovách exekúcie z dôvodu, že z ustanovení § 14 a 15 Vyhlášky o náhradách a odmenách súdnych exekútorov vyplýva, že exekútorovi patrí za výkon jednotlivých úkonov buď časová alebo paušálna odmena, odvolací súd vyhodnotil uvedené námietky za dôvodné, aj keď na samotný napadnutý výrok nemali vplyv. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej a účinnej v čase začatia exekučného konania
(ďalej ako „Vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 § 14 Vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. Výpočet jednotlivých úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou je potom obsiahnutý v § 15 ods. 1 Vyhlášky. Použitím logického a gramatického výkladu uvedených ustanovení možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že súdny exekútor je za výkon exekučnej činnosti odmeňovaný paušálnou sumou za jednotlivé v § 15 ods. 1 Vyhlášky taxatívne ustanovené úkony, za ďalšie úkony potom hodinovou sadzbou. Jeho celková odmena za výkon exekučnej činnosti je potom tvorená súčtom hodinovej a paušálnej odmeny. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že súdnemu exekútorovi nemožno za ten istý úkon exekučnej činnosti priznať tak odmenu hodinovú, ako aj odmenu paušálnu. Uvedené by potom automaticky znamenalo duplicitné priznávanie odmien za tú istú faktickú činnosť súdneho exekútora. Pokiaľ, teda, okresný súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 EUR a zároveň na úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 35 min prihliadal aj pri stanovení hodinovej odmeny, nepostupoval správne. Po tom, čo exekučný súd za úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie priznal paušálnu odmenu, na úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 35 min už nemal prihliadať. Správne súdny exekútor na vykonanie exekúcie účelne vynaložil 70 min (nie 105 min, ako uvádzal okresný súd), čo však nič nemení na správnosti záveru okresného súdu, že súdnemu exekútorovi prináleží hodinová odmena za dve začaté hodiny exekučnej činnosti vo výške 13,28 EUR.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.