Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-48-2011.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/48/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava proti povinnému: M. Z., bytom A. Z. XXX/XX, A., o vymoženie 479,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. júla 2011, č.k. 9Er/1198/2011-19, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. júla 2011, č.k. 9Er/1198/2011-19 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Františka Čarabu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na § 44 ods. 2 Ex. poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a tiež na § 53 ods. 1, 5 a § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. OT 60155/10, zo dňa 20. januára 2011. Z predloženého exekučného titulu okresný súd zistil, že dňa 25. novembra 2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Následne k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojil aj Žiadosť o pripojenie a obnovenie zmluvy zo dňa 7. decembra 2009, ktorej súčasťou je aj dojednaná rozhodcovská doložka. Okresný súd konštatoval, že oprávnený si uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní, keďže povinný si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedenej zmluvy. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky dospel okresný súd k záveru, že v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní ide o nekalú podmienku. Podľa názoru okresného súdu je možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať prípadné spory medzi oprávneným a povinným, dojednaná v rámci Žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy zo dňa 7. decembra 2009, len zdanlivá. Konštatoval, že v prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu oprávnený, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa dojednanej rozhodcovskej doložky nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci bolo spísané na predtlačenom formulári a dokonca predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinného požiadať o pripojenie a obnovenie Zmluvy o pripojení. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania okresný súd videl aj v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade žalobca, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, nie je podľa okresného súdu o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený zrejme sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly, tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinný vymienil rozhodcovské konanie, ale predovšetkým spotrebiteľ žiadal o obnovenie pôvodnej zmluvy o pripojení. Ďalej okresný súd poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok je možné za podmienok ustanovených v § 40 až § 43 zákona o rozhodcovskom konaní napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Okresný súd, posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade, považoval takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom je domôcť sa prostredníctvom nej záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia vydaného rozhodcom, vopred určeného oprávneným. Oprávnený môže, na základe dojednanej rozhodcovskej doložky, vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Podľa okresného súdu pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu. Neprijateľné podmienky sú doplňované samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 1. januára 2008 je v § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka je potrebné vykladať aj so zreteľom na § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Okresný súd uzavrel, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené potom spôsobilo, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
Proti uzneseniu okresného súdu, prostredníctvom právneho zástupcu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ďalej z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal skutočnosť, že exekučný súd odvodil svoje oprávnenie podrobiť rozhodcovskú doložku vlastnému preskúmaniu od eurokonformného výkladu Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a od judikatúry ESD, predovšetkým rozhodnutia vo veci C-40/08 zo dňa 6. októbra 2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira. Aplikáciu tohto rozhodnutia ESD oprávnený síce nenamietal, avšak mal za to, že príslušný súd neaplikoval uvedené rozhodnutie komplexne pokiaľ ide o stanovisko ESD, ktoré v tomto konaní zaujal a je dôležité. Oprávnený konštatoval, že na to aby sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Ďalej oprávnený citoval ustanovenia § 35, § 37, § 40 ods. 1 a 41 zákona o rozhodcovskom konaní a tiež § 159 O.s.p.. V tejto súvislosti namietal, že exekučný súd svojim rozhodnutím len v odôvodnení posúdil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Samotným rozhodnutím však právoplatný exekučný titul nezrušil, keďže mu to ani procesné predpisy nedovoľujú. Tým rozhodcovský rozsudok aj naďalej zostáva právoplatným rozhodnutím, na základe ktorého bolo oprávnenému priznané právo. Avšak právoplatnosť uvedeného exekučného titulu zároveň oprávnenému bráni, aby uplatňoval svoje nároky na všeobecnom súde, kde by už ani údajne neprijateľná podmienka rozhodcovskej doložky nebola prekážkou na prisúdenie uplatnených nárokov. S poukazom na § 46 ods. 1 Ústavy SR, oprávnený uviedol, že napadnutým rozhodnutím, ktorým súd zamietol vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, bolo oprávnenému zasiahnuté do jeho ústavného práva konať pred súdom, a to v rámci vykonávacieho konania, ktoré tvorí súčasť občianskeho súdneho konania. Na záver oprávnený ešte uviedol, že nedostatok vnútroštátnej procesnej úpravy tak, ako ju predpokladá judikatúra ESD, nemôže byť na ujmu uplatňovaniu práv súkromnoprávneho subjektu v občianskom súdnom konaní.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu aplikácie a interpretácie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Keďže v prejednávanej veci je predmetom exekúcie rozhodcovský rozsudok, okresný súd sa správne zaoberal skúmaním materiálnej a formálnej stránky daného exekučného titulu. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., správne okresný súd vychádzal z § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a Smernice 93/13/ES a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku, dojednanú v Žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy zo dňa 7. decembra 2009, opodstatnene považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhodu, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, dojednanie ktorej predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť.
V postupe okresného súdu, ktorý bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Ex. poriadku, nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami, týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ani neprípustné nahrádzanie pasivity povinného. Oprávnenému nič nebránilo v tom, aby svoje nároky zo zmluvného vzťahu s povinným riešil vo vnútroštátnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i z pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.
Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .