Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-108-2011.pdf
PDF · 119.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/108/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi samosudcom JUDr. Oľgou Balážovou v obchodnej veci navrhovateľa UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť so sídlom 972 01 Bojnice, Opatovská cesta 4, IČO: 31625657, právne zastúpeného JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom 971 01 Prievidza, Bakalárska 6, proti odporcovi v I. rade Ing. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A., S. XA, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Capitol Legal Group s.r.o., so sídlom 811 06 Bratislava, Kollárovo nám. č. 20, odporcovi v II. rade XX.XX.XXXX, nar.XXX, trvale K.XXX/XA,AK.1 XX BV.s, právne zastúpeného Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom 971 01 Prievidza, Námestie slobody 10, o zaplatenie 16.646,19 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh o zaplatenie 16. 646,19 eur zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v I. rade trovy konania vo výške 4.725,26 eur na účet advokátskej kancelárie Capitol Legal Group s.r.o. Bratislava v lehote troch dní.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v II. rade trovy konania vo výške 3.339,79 eur. na účet Mgr. Vladimíra Ľuptáka, advokáta v lehote troch dní.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý podal súdu prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal proti odporcom v I. rade a v II. rade zaplatenia 16. 646,19 eur. V návrhu uviedol, že je vlastníkom apartmánov, nachádzajúcich sa v apartmánovom dome č. XXX v k.ú. F., ktoré predával. Na porade riaditeľov úsekov dňa 23.09.2008, na ktorej sa zúčastnili obaja odporcovia, bolo generálnym riaditeľom spoločnosti rozhodnuté v úlohe č. 3/37/28 o úprave ceny za m2 apartmánovej plochy a to na sumu 1.837,93 eur (zvýšenie o 10 %). Napriek tomuto rozhodnutiu riaditeľa, však obaja odporcovia, ktorí boli členmi predstavenstva, dňa 01.12.2009 uzavreli so spoločnosťou Archelon s.r.o., Bratislava zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorej zaviazali navrhovateľa uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť predaj apartmánu č. 122 o výmere 73 m2 v apartmánovom dome č. XXX v k.ú. F. za kúpnu cenu 117.523 eur. Teda dohodli kúpnu cenu. za m2 vo výške 1.609,90 eur bez DPH, čiže nižšiu o 10 %, čím spôsobili navrhovateľovi škodu vo výške 16.646,19 eur (rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou). Porušenie povinnosti oboch odporcov spočíva v tom, že apartmán predali za nižšiu cenu, než bolo rozhodnuté na porade riaditeľov. Keďže obaja odporcovia uzavreli so spoločnosťou Archelon s.r.o., Bratislava zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, musel navrhovateľ s touto spoločnosťou uzavrieť kúpnu zmluvu dňa 18.11.2010, týkajúcu sa predaja apartmánu č. 122 za cenu, ktorá bola dohodnutá v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy z 01.12.2009.
Keďže odporcovia v I. rade a v II. rade porušili svoje povinnosti pri výkone svojej právomoci, sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 16.646,19 eur a túto odporcovia odmietli navrhovateľovi zaplatiť, žiadal navrhovateľ súd, aby odporcov k splneniu tejto povinnosti zaviazal.
Zástupca odporcu v I. rade vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že k porušeniu povinnosti odporcami a ani k vzniku škody nedošlo a nemohlo dôjsť, nakoľko z ustanovenia § 191 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka vyplýva, že preniesť rozhodovanie o záležitostiach spoločnosti namiesto predstavenstva na iný orgán spoločnosti (porada riaditeľov), vytváraný podľa stanov alebo podľa interných normatívnych aktov spoločnosti, je v rozpore s obchodným zákonníkom. Teda porada riaditeľa mohla mať nanajvýš poradnú alebo doporučenú povahu, ale nie záväzný charakter a následne nerešpektovanie týchto rozhodnutí, nemôže viesť k vzniku zodpovednosti odporcov, a preto žiadal návrh zamietnuť.
Zástupca odporcu v II. rade vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy z 01.12.2009 akceptoval tým, že 18.11.2010 uzavrel so spoločnosťou Archelon s.r.o., Bratislava kúpnu zmluvu. Poukázal tiež na to, že prenášanie rozhodovania o záležitostiach spoločnosti z predstavenstva na iný orgán spoločnosti vytváraný podľa stanov, alebo interných aktov spoločnosti, je v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka. Porada riaditeľov, navrhovateľa mala postavenie len fakultatívneho orgánu na rozdiel od predstavenstva, ktorý je obligatórny orgán a ktorý rozhoduje o zásadných veciach spoločnosti. Z týchto dôvodov žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vo veci určil pojednávanie naposledy na 28.03.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že podľa interných predpisov bolo obmedzené konanie členov predstavenstva tak, že okrem dvoch členov predstavenstva musel listiny podpisovať aj predseda predstavenstva, čo sa v danom prípade nestalo. Obaja odporcovia napriek tomu, že vedeli o tom za akú cenu sa má nehnuteľnosť predať, predali ju za nižšiu cenu, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá predstavuje rozdiel v cene, za ktorú mala byť nehnuteľnosť predaná a cenou, za ktorú nehnuteľnosť bola predaná.
Zástupca odporcu v I. rade na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť, pretože neboli splnené predpoklady vzniku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, predovšetkým základný predpoklad a to vznik škody, pretože škoda musí byť skutočná a nie fiktívna.
Zástupca odporcu v II. rade zotrval na svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že ak navrhovateľ tvrdí, že zmluvu o uzavretí budúcej zmluve mal podpísať jeden člen predstavenstva a predseda predstavenstva, toto jeho tvrdenie je nepravdivé, pretože toto konanie za spoločnosť dal navrhovateľ zapísať do obchodného registra až 13.07.2011 a do tejto doby, mohli v mene navrhovateľa konať a podpisovať dvaja členovia predstavenstva. Poukázal na to, že príkaz generálneho riaditeľa nemôže byť záväzný pre členov predstavenstva a tiež na to, že navrhovateľ v roku 2011 znížil cenu za apartmány na 1.608,19 eur, resp. 1.479,54 eur, a preto mu nemohla škoda vzniknúť.
Odporca v I. rade na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť, potvrdil, že apartmán spoločnosti Archelon s.r.o., Bratislava predal za nižšiu cenu, pretože tento apartmán sa nachádzal na prvom nadzemnom podlaží, bol nižšej kvality než ostatné apartmány a apartmány na Donovaloch boli nepredajné. O tejto skutočnosti informoval aj generálneho riaditeľa RNDr. Q..
Odporca v II. rade na pojednávaní uviedol, že zmluvu o budúcej zmluve si prečítal, podpísal ju na požiadanie odporcu v I. rade. S touto zmluvou aj súhlasil, pretože vedel, že apartmány za cenu určenú na porade riaditeľov sú nepredajné.
Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov, výpoveďou predsedu predstavenstva navrhovateľa T.. C. Q. E.., Dr. R. K., F. B., J.. B. Y., V.. Q. N., zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, kúpnou zmluvou, záznamom z rokovania škodovej komisie, štatútom predstavenstva, organizačným poriadkom, výpismi z obchodného registra, kúpnou zmluvou, uzavretou medzi navrhovateľom a spoločnosťou Residence Hotel s.r.o., faktúrami, oznámením o cenách,
záznamom o nadobúdacích cenách, fotodokumentáciou, oznámením o obstarávacej cene, návrhom postupu predaja, zmluvou o dielo a budúcom prevode, cenovou ponukou, záznamom o vyradení apartmánu, výzvou, listom vlastníctva, výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľ je akciovou spoločnosťou, v mene ktorého do 13.07.2011 konali dvaja členovia predstavenstva. Od 13.07.2011 mohol za navrhovateľa konať predseda predstavenstva a jeden člen predstavenstva. Do 13.07.2011 boli členmi predstavenstva navrhovateľa aj obaja odporcovia. Podľa štatútu navrhovateľa, ktorý bol schválený 07.02.2005, v článku XI. bod 2 mohli spoločnosť zaväzovať najmenej dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden musel byť predsedom predstavenstva. Túto skutočnosť však dal navrhovateľ zapísať do obchodného registra až 13.07.2011. V období od 13.03.1995 do 12.07.2011 platilo, že za spoločnosť konajú a v mene spoločnosti podpisujú vždy spoločne dvaja členovia predstavenstva. Ďalším interným predpisom navrhovateľa bol organizačný poriadok a stanovy, ktoré boli schválené valným zhromaždením 30.09.1995. Podľa organizačného poriadku (bod 3.10) bol poradným orgánom aj porada vedenia, operatívne porady a odborné komisie. Porada vedenia bola zložená z odborných riaditeľov a túto zvolával generálny riaditeľ.
Navrhovateľ dňa 03.11.2006 uzavrel so spoločnosťou Snovotel s.r.o., Brezno (t.č. obchodné meno T. S. s.r.o.) zmluvu o dielo a budúcom prevode, predmetom ktorej bola výstavba apartmánového domu Ski S. L. P. F.
v k.ú. Donovaly, v ktorej okrem vykonania diela ( apartmánového domu), sa účastníci dohodli, že zhotoviteľ po vykonaní diela prevedie vlastnícke právo k apartmánom na navrhovateľa. Tento prevod sa uskutočnil kúpnou zmluvou z 11.06.2010. Navrhovateľ si dal postaviť apartmánový dom v k.ú. Donovaly preto, že po jeho výstavbe, chcel apartmány predávať lekárnikom, teda svojím obchodným partnerom. Už počas výstavby apartmánového domu od roku 2006 do roku 2009 navrhovateľ lekárnikom, ponúkal na predaj apartmány. Pri predaji apartmánov lekárnikom postupoval tak, že títo zaplatili v hotovosti len 30 % ceny s podmienkou, že budú od navrhovateľa odoberať tovar po dobu piatich rokov. Navrhovateľ pôvodne určil cenu za predaj jedného apartmánu za m2 vo výške 1.670,85 eur ( 50.336,- Sk) bez DPH.
Keďže zo strany lekárnikov nebol záujem o kúpu apartmánov a nakoľko navrhovateľ predal len 40 apartmánov a 40 zostalo nepredaných, rozhodol, že apartmány bude predávať aj iným osobám ako lekárnikom. Dňa 08.08.2008 navrhovateľ vypracoval návrh postupu predaja prebytočných apartmánov v stredisku Donovaly tak, že na predaj vyčlenil 15 apartmánov nachádzajúcich sa na druhom podlaží, pričom predaj sa mal uskutočniť prostredníctvom realitných kancelárii. Na porade riaditeľov konanej 23.09.2008 bolo rozhodnuté, že sa zvýši cena za m2 apartmánovej plochy z 50.336,- Sk ( 1.670,85 eur) o 10 % na sumu 55.339,60 Sk (1.837,93 eur). Na tejto porade sa zúčastnili aj obaja odporcovia. Z porady bol vyhotovený zápis č. 37/2007 a za úlohu č. 3/37/2007 ( predaj apartmánov) bol zodpovedný odporca v I. rade. O kúpu apartmánu mala záujem len spoločnosť Archelon s.r.o, Bratislava, ale za nižšiu cenu ako navrhol odporca v I. rade. Na odporučenie makléra s touto cenou, odporcovia v I. rade a v II. rade súhlasili a dňa 01.12.2009 so spoločnosťou Archelon s.r.o, Bratislava uzavreli zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy. Predmetom zmluvy bol záväzok oboch strán uzavrieť kúpnu zmluvu (prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. 122 o výmere 73 m2 a garáže nachádzajúcej sa v apartmánovom dome v k.ú. Donovaly č. XXX). W. výpisu z obchodného registra zmluvu boli oprávnení podpísať obaja odporcovia. Po uzavretí tejto zmluvy, navrhovateľ dňa 18.11.2010 uzavrel so spoločnosťou Archelon s.r.o., Bratislava kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj apartmánu v Ski Hotel Unipharma Apartmens čY. k.ú. F. v znení dohodnutom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. K. zmluvu podpisovali taktiež dvaja členovia predstavenstva. Obe zmluvy vypracoval právnik navrhovateľa.
Po skončení funkcií obom odporcom (20.06.2009 a 19.06.2010), navrhovateľ 11.04.2011 zvolal zasadnutie škodovej komisie, na ktorej členovia konštatovali, že odporcovia v I. rade a v II. rade tým, že v mene navrhovateľa uzavreli zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorej dohodli nižšiu kúpnu cenu za predaj apartmánu, než bolo rozhodnuté na porade riaditeľov, čím porušili svoje povinnosti a nerešpektovali štatút predstavenstva. Z tohto dôvodu je daná ich zodpovednosť podľa § 194 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ škodu vyčíslil ako rozdiel medzi pôvodne určenou cenou t.j. 1.670,85 eur a zvýšenou cenou o 10% t.j. 1.837,93 eur, ktorá predstavovala sumu 16.646,19 eur.
Ďalej súd zistil, že v roku 2011 došlo k zníženiu cien apartmánov na Donovaloch v rozpätí o 12,50 % až 19,50 % a to u 23 apartmánov, ktoré navrhovateľ ponúkal na predaj iným záujemcom, nie lekárnikom.
Ani jeden z odporcov do dňa vyhlásenia rozsudku navrhovateľovi sumu 16.646,19 eur nezaplatili s tým, že neporušili žiadne svoje povinnosti a navrhovateľovi škoda nevznikla.
Týmito dôkazmi mal súd preukázané, že odporcovia neporušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie uzavretím zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy so spoločnosťou Archelon s.r.o., Bratislava a navrhovateľovi nespôsobili škodu. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané nielen prednesmi odporcov v I. a v II. rade, ale aj výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi.
Predseda predstavenstva T.. C. Q. vypovedal, že podľa jeho názoru tým, že odporcovia uzavreli zmluvu so spoločnosťou Archelon s.r.o., Bratislava spôsobili navrhovateľovi škodu, pretože nepredali apartmán na Donovaloch tejto spoločnosti za cenu akú určil on na porade riaditeľov. Ďalej uviedol, že nemôže súhlasiť s tým, aby jeho podriadení porušovali príkazy generálneho riaditeľa a stanovy spoločnosti. Potvrdil, že zmluvy mohli uzatvárať aj dvaja členovia predstavenstva, ale podľa interného predpisu, tieto mohli podpísať len s jeho súhlasom. Zmenu ohľadom podpisovania zmlúv, čiže konanie za spoločnosť, dal zapísať do obchodného registra až 13.07.2011. Kúpnu zmluvu so spoločnosťou Archelon s.r.o., Bratislava uzavrel preto, lebo mu to poradil jeho právnik.
B. Dr. R. K. vo svojej výpovedi uviedol, že u navrhovateľa pracoval do 31.12.2010 ako riaditeľ predaja a v tom čase bolo veľa apartmánov nepredaných, pričom na prelome rokov 2009 a 2010 bol nízky záujem o apartmány.
Svedok F. B., ktorý u navrhovateľa pracuje ako riaditeľ marketingu uviedol, že v prvej fáze ponúkali apartmány na predaj len ich klientom - lekárnikom. Zo začiatku bol o tieto apartmány záujem, neskôr záujem klesol. Lekárnikom sa predalo asi 50 apartmánov.
Svedok J.. B. Y., ktorý u navrhovateľa pracuje ako prevádzkový riaditeľ potvrdil, že z celkového počtu 82 apartmánov sa predalo 40 apartmánov, z toho 39 lekárnikom a jeden spoločnosti Archelon s.r.o., Bratislava. Spolu s právnikom vypracoval návrh kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predaja apartmánu spoločnosti Archelon s.r.o., Bratislava a keď zistil, že tam je nižšia cena, než sa dohodlo na porade riaditeľov, informoval o tom RNDr. Q., ktorý mu povedal, že má zistiť, prečo sa apartmán predal za nižšiu cenu. Odporca v I. rade mu oznámil, že to bolo preto, lebo táto spoločnosť za vyššiu cenu odmietla apartmán kúpiť. Potvrdil, že v novembri 2011 došlo k zníženiu cien za apartmány a tiež to, že spoločnosti Archelon s.r.o., Bratislava predali apartmán s nižším vybavením, ako aj to, že okrem tejto spoločnosti, ani jeden kupujúci im nezaplatil celú kúpnu cenu, len časť.
Svedok V.. Q. N., právnik navrhovateľa sa vyjadroval k zmluvám, ktorých návrhy napísal on. Mal vedomosť o tom, že keď zmluvy podpisovali dvaja členovia predstavenstva, mali o tom informovať predsedu predstavenstva, čo vyplývalo zo štatútu predstavenstva. K zmene konania za spoločnosť došlo až v júni 2011 na pokyn generálneho riaditeľa. Podľa jeho názoru rozhodnutie generálneho riaditeľa na porade bolo pre členov predstavenstva záväzné. Potvrdil, že cena celej nehnuteľnosti - apartmánového domu - bola v roku 2010 zvýšená o 2.000.000 eur.
Výpoveďami svedkov a predsedu predstavenstva T.. C. Q. nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia konali v rozpore so záujmami spoločnosti a že navrhovateľovi spôsobili škodu.
Svedkovia zhodne uviedli, že o kúpu nehnuteľnosti nebol záujem a preto sa súd stotožnil s tvrdením odporcov, že nehnuteľnosť, ktorej predaj dohodli, bola nepredajná za cenu určenú riaditeľom navrhovateľa, a okrem toho toto rozhodnutie ani nemalo záväzný charakter, pretože nešlo o rozhodnutie valného zhromaždenia.
Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj listinnými dôkazmi. Zo štatútu predstavenstva z čl. 9 súd zistil, že vybrané právomoci boli delegované na výkonné vedenie spoločnosti navrhovateľa s tým, že rozsah týchto právomocí bol riešený v organizačnom poriadku. Podľa čl. 3 organizačného poriadku orgánmi navrhovateľa je valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada a štatutárnym orgánom navrhovateľa je predstavenstvo, ktoré koná v jeho mene a poradným orgánom je podľa čl. 3 bodu 3.10 porada vedenia. Z uvedeného vyplýva, že poradný orgán nemohol zaväzovať členov predstavenstva,
ktoré je najvyšším orgánom akciovej spoločnosti Pokiaľ generálny riaditeľ a súčasne predseda predstavenstva RNDr. C. Q. chcel aby ním určená cena bola záväzná, malo jeho rozhodnutie o cene schváliť valné zhromaždenie.
Z návrhu na postup predaja apartmánu z 08.08.2008 súd zistil, že cena za m2 apartmánovej plochy bola pôvodne určená na 1.837,93 eur a neskôr na porade riaditeľov bola zvýšená na sumu 1.837,93 eur. Zo zápisu z porady riaditeľov č. X/XX/XXXX,, úlohy X.XXX,XX08, však nevyplýva tvrdenie navrhovateľa, že bola dohodnutá pevná cena, je tam výslovne uvedené, že navrhuje upraviť predajnú cenu na 1.837,93 eur za m2.
Tieto listinné dôkazy sú v súlade s tvrdením odporcov, že pri predaji apartmánu spoločnosti Archelon s.r.o., Bratislava neporušili žiadne svoje povinnosti a konali v záujme spoločnosti, pretože podľa výpisu z obchodného registra boli oprávnení za spoločnosť konať, t.j. uzatvárať zmluvy, čo im vyplývalo aj zo štatútu, aj z organizačného poriadku a pokiaľ dohodli nižšiu cenu, urobili tak preto, že za zvýšenú cenu by apartmán nepredali.
Okrem uvedeného súd mal preukázané, že na prelome rokov 2009 a 2010 bol veľmi nízky záujem o predaj apartmánov (o predaj nehnuteľnosti všeobecne bol v tom čase nízky záujem), čo napokon akceptoval aj navrhovateľ tým, že znížil kúpne ceny za apartmány. Uvedené vyplýva z aj výpovedí svedkov Dr. R. K., F. B. a J.. B. Y.. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj návrhom navrhovateľa na zníženie kúpnych cien za apartmány.
Čiže ani z listinných dôkazov, ani z výpovedí svedkov nevyplýva, že odporcovia v I. a v II. rade pri výkone svojej funkcie ako štatutárneho orgánu porušili svoje povinnosti v neprospech navrhovateľa.
Navrhovateľ tiež v konaní nepreukázal základný predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody a to výšku škody. Navrhovateľ vychádzal len z fiktívnej škody - rozdiel medzi dvomi cenami - ním navrhnutú cenu a cenou, ktorú dohodli odporcovia v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že mu skutočne bola spôsobená škoda, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť ohľadom svojich tvrdení. Predložené listinné dôkazy (účtovná hodnota nehnuteľnosti) nesvedčia o tom, že navrhovateľovi vznikla škoda, čo vyplýva aj zo zmluvy (dodatku č. 1), ktorú uzatvoril navrhovateľ so zhotoviteľom diela, v ktorej došlo k nedôvodnému zvýšeniu ceny za nehnuteľnosť.
Právne vzťahy medzi účastníkmi súd posudzoval podľa Obchodného zákonníka.
Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojim konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
Podľa § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že
a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59 a,
c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196 a,
d) upíše, nadobudne, alebo vezme do zálohy vlastné akcie, alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom,
e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,
f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovedného.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom vzniku zodpovednosti za náhradu škody musia byť splnené nasledovné predpoklady - vznik škody, protiprávna činnosť a príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnou činnosťou. Tieto predpoklady musí preukazovať v konaní ten, kto tvrdí, že mu bola spôsobená škoda, v tomto prípade navrhovateľ.
Navrhovateľ si však dôkaznú povinnosť ohľadom týchto svojich tvrdení nesplnil, pretože nepreukázal základný predpoklad a to vznik škody a porušenie povinností odporcami.
Ak navrhovateľ v konaní tvrdil, že škoda je rozdiel medzi cenou, ktorá bola dohodnutá na porade riaditeľov vo výške 1.837,93 eur a cenou, ktorú obaja odporcovia dohodli v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy dňa 01.12.2009 vo výške 1.609,90 eur, t.j. suma 16.646,19 eur, nejde o skutočnú škodu, pretože v konaní by musel preukázať, že za ním určenú cenu apartmány predával. Navrhovateľ však nepreukázal, že mu uzavretím zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorú za navrhovateľa uzavreli obaja odporcovia, vznikla škoda, lebo súdu nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o vzniku skutočnej škody. Navrhovateľ vychádzal len z obstarávacej ceny, pričom vôbec neprihliadol na vývoj cien na trhu s nehnuteľnosťami, ktorý nastal v roku 2009. O tom, že mu nevznikla škoda, a že apartmány nebolo možné predať za cenu dohodnutú na porade riaditeľov svedčí aj to, že v roku 2011 navrhovateľznížil podstatne ceny za apartmány, pričom súd prihliadol i na to, že apartmány predával lekárnikom len za 30 % ceny a spoločnosť Archelon s.r.o., Bratislava. mu zaplatila kúpnu cenu v plnej výške.
Taktiež súd zo zmluvy o dielo a budúcom prevode vlastníctva apartmánov z 03.11. 2006, ktorú uzavrel navrhovateľ so spoločnosťou Snovotel s.r.o. (teraz obchodné meno Residence Hotel s.r.o.) a dodatku č. 1 z 10.07.2008 zistil, že došlo k zvýšeniu ceny za nehnuteľnosť o viac ako 16 %. Takže zvýšenie ceny nehnuteľnosti zavinil sám navrhovateľ podpísaním dodatku č. 1, pretože predtým bola dohodnutá nižšia cena.
Navrhovateľ v konaní preukázal zápisom z porady riaditeľov z 23.09.2008 a zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy len to, za akú cenu mal byť predaný apartmán spoločnosti Archelon s.r.o. Bratislava, a za akú bol apartmán predaný a tieto dôkazy nesvedčia o tom, že mu vznikla skutočná škoda. Teda navrhovateľ si nesplnil dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení podľa § 120 O.s.p.
Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporcovia v I. rade a II. rade porušili svoje povinnosti pri uzatváraní zmluvy z 01.12.2009 so spoločnosťou Archelon s.r.o., Bratislava tým, že dohodli nižšiu cenu za predaj apartmánu tejto spoločnosti, než aká bola určená na porade riaditeľov, toto tvrdenie taktiež v konaní nepreukázal.
Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom, alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy predstavenstva neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia sa zapisujú do obchodného registra.
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že o záležitostiach spoločnosti rozhoduje predstavenstvo a nie je možné namiesto predstavenstva preniesť rozhodovanie spoločnosti na poradný orgán, pretože takýto postup by bol v rozpore s ustanovením § 191 Obchodného zákonníka.
Z organizačného poriadku, štatútu predstavenstva súd zistil, že porada riaditeľov je len poradným orgánom, a preto porada riaditeľov, resp. úloha z porady riaditeľa, nemohla byť záväzná pre členov predstavenstva, t.j. odporcov v I. rade a v II. rade, ktorí podľa výpisu z obchodného registra mohli konať za spoločnosť.
Z výpovede predsedu predstavenstva RNDr. C. Q. súd zistil, že rozhodnutie o zvýšení ceny, bolo jeho rozhodnutím na porade riaditeľov. I keď tvrdil, že členovia predstavenstva t.j. obaja odporcovia mohli
podpisovať zmluvy len po jeho predchádzajúcom súhlase, súd toto tvrdenie neakceptoval, pretože predseda predstavenstva nie je ani predstavenstvom a ani valným zhromaždením.
Svedok Dr. R. K. vypovedal, že o predaj apartmánov na prelome rokov 2009 až 2010 bol veľmi malý záujem, čo potvrdil aj svedok F. B. a J.. B. Y., ktorý uviedol, že 23.11.2011 došlo k zníženiu cien za apartmány o 10 % a doposiaľ nie sú všetky apartmány predané.
Týmito svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že odporcovia neporušili svoje povinnosti vyplývajúce z ich funkcie a konali v záujme navrhovateľa, nakoľko jeho záujmom bolo apartmány predávať.
Ostatné listinné dôkazy predložené navrhovateľom, účtovné doklady - faktúry, zmluvy so spoločnosťou Residence Hotel s.r.o, dokladmi o obstarávacej cene apartmánov - nepreukazovali tvrdenie navrhovateľa o spôsobenej škode a ani o porušení povinností oboch odporcov pri uzavretí zmluvy.
Po zhodnotení týchto dôkazov súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že odporcovia mu spôsobili škodu porušením svojich povinností ako členovia predstavenstva, čím si nesplnil si dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení podľa § 120 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ súdu nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že mu bola skutočne spôsobená skutočná škoda (ujma na majetku), v konaní si uplatnil len fiktívnu škodu, ku k zvýšeniu ktorej došlo tým, že navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou Residence Hotel s.r.o nevýhodný dodatok č. 1 a takto vyčíslenú škodu súd akceptovať nemohol.
Taktiež nebol splnený ani druhý predpoklad a to porušenia povinnosti odporcov pri uzatváraní zmluvy z 01.12.2009, pretože navrhovateľove tvrdenia o tom, že videl porušenie povinnosti odporcov v tom, že nerešpektovali príkaz generálneho riaditeľa (úlohu č. 3/37/2008) z porady riaditeľov, nie je porušením povinností, pretože nekonali v rozpore so zásadami a pokynmi valného zhromaždenia, konali v prospech navrhovateľa, tak ako to súd uviedol vyššie. Keďže navrhovateľ nepreukázal v konaní vznik škody, porušenie povinností oboch odporcov, nie je daná príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinností.
Pre úplnosť súd dodáva, že ak generálny riaditeľ a súčasne predseda predstavenstva T.. C. Q. chcel aby ním určená cena bola záväzná, mal svoje rozhodnutie dať schváliť valnému zhromaždeniu, lebo jeho rozhodnutie nebolo pre odporcov záväzné.
Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 od. 1 O.s.p..
Vo veci mali úspech odporcovia v I. a v II. rade a preto súd im priznal náhradu trov konania.
Odporcovi v I. rade vznikli trovy konania poskytnutím právnej pomoci. Súd advokátovi priznal odmenu za 9. úkonov právnej služby po 320,83 eur a to príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu, 2 x vyjadrenie vo veci samej účasť na pojednávaní v dňoch 19.10.2011, 09.11.2011, 07.12.2011, 01.02.2012 a 07.03.2012, 6 x paušál po 7,41 eur, 3 x paušál po 7,63 eur + 20 % DPH, náhrada za stratu času za 30. polhodín po 12,35 eur, za 20 polhodín po 12,71 eur, náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Prievidze a späť vo výške 557,56 eur + 20 % DPH, spolu vo výške 4.725,26 eur.
Odporcovi v II. rade vznikli trovy konania poskytnutím právnej pomoci. Súd advokátovi priznal odmenu za 9. úkonov právnej služby po 320,83 eur a to príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu, 2 x vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaní v dňoch 19.10.2011, 09.11.2011, 07.12.2011, 01.02.2012 a 07.03.2012, 6 x paušál po 7,41 eur, 3 x krát paušál po 7,63 eur, spolu vo výške 3.339,79 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu Krajskému súdu v Trenčíne písomne, v dvoch vyhotoveniach.