Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/23/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. K. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XX a S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. B. X. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a otca na zníženie výživného, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. januára 2012, č.k. -40, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a rovnako aj návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v súčasnosti nemožno pristúpiť k úprave vyživovacej povinnosti voči mal. K.. Ďalej konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynuli štyri roky a od tej doby na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že maloletý K. je žiakom 2. stupňa základnej školy, vyrástol, oblečenie a obuv mu matka kupuje ako pre dospelú osobu. K zmene došlo aj na strane matky dieťaťa, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. E. V. a v súčasnosti jej príjem tvorí len rodičovský príspevok. Na strane otca dieťaťa k podstatnejšej zmene nedošlo. Rovnako ako v minulosti má jednu vyživovaciu povinnosť, stále je nezamestnaný a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Na strane všetkých účastníkov došlo k zvýšeniu životných nákladov. Vyslovil názor, že pomery maloletého dieťaťa by odôvodňovali úpravu vyživovacej povinnosti, súd však musel zohľadniť aj možnosti a schopnosti otca. V konaní bolo preukázané, že otec dieťaťa je dlhodobo práceneschopný pre zlomeninu ľavej ruky, pričom ju doposiaľ nemá doliečenú, má výrazne obmedzenú pohyblivosť ľavého zápästia a rotáciu predlaktia. V budúcnosti sa u neho predpokladá operačný zákrok. Z uvedeného vyvodil, že otec dieťaťa, vzhľadom na svoj zdravotný stav, v súčasnosti nie je schopný nájsť si zamestnanie, prípadne si privyrábať v oblasti, v ktorej je vyučený a to ako automechanik. Jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 152,99 eur mesačne a preto dospel k záveru, že aktuálne nie je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa vo zvýšenej miere a preto zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Za opodstatnený nepovažoval ani návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec si doteraz určené výživné riadne platí a za súčasných podmienok je v jeho schopnostiach platiť výživné v doterajšej výške.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého dieťaťa.

Matka v odvolaní navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na zvýšenie výživného od otca na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2011 bude vyhovené. Zdôraznila, že výživné na

maloletého nebolo upravované od r. 2007, keď pracovala, nemala problém postarať sa o syna. Finančná situácia sa výrazne zmenila od naposledy upravovaného výživného, keď K. je už žiakom 6. triedy, ceny tovarov, služieb od r. 2007 vzrástli a od 31.03.2011 má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej E.. Nemôže sa zapojiť do práce, keďže má malé dieťa a ani zdravotný stav jej to neumožňuje. Má zdravotné problémy, ale napriek tomu musí si plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. K.. Poukazovala na to, že otec maloletého je vlastníkom domovej nehnuteľnosti a má zrejme finančné prostriedky, keď si hradí výdavky spojené s bývaním v tomto novom dome. Maloletého nenavštevuje, nekupuje mu darčeky. V rodinnom dome býva so svojou priateľkou. Nadobudla presvedčenie, že otec dieťaťa sa neustále snaží vyhýbať rodičovským povinnostiam.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec dieťaťa, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že výživné od otca na maloletého K. bude dňom 01.02.2012 znížené zo sumy 49,79 eur na sumu 26 eur. V odvolaní poukazoval na to, že od poslednej úpravy výživného sa u neho zmenili možnosti, schopnosti ako aj životná úroveň z dôvodu dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu. Poukázal na to, že súdu predložil na nahliadnutie originály správ o lekárskych vyšetreniach v zdravotníckych zariadeniach a to Kožnej ambulancie P. P., C., Chirurgická ambulancia P. P. aj C. ako aj Úrazovej ambulancie C., Imunologickej ambulancie C. a Alergiologickej ambulancie C.. Poukázal na pomery matky, ktorá býva v spoločnej domácnosti u priateľa, ktorý je zamestnaný a všetky náklady hradí jej priateľ.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník maloletého v konaní navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo jednak k zmene pomerov na strane maloletého K. ako aj na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť a súčasne jej príjmom je len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Žije s priateľom, ktorý sa podieľa na výžive ich spoločného dieťaťa a hradí poplatky spojené s užívaním rodinného domu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v súlade s ust. konštatuje správnosť týchto dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva:

Obaja rodičia maloletého sa domáhali zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a to tak, že matka žiadala zvýšenie výživného na sumu 100 eur a otec zníženie na sumu 26 eur.

Súd prvého stupňa vec správne posudzoval podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj cituje. Vyplýva z neho, že dôvodom zmeny súdnych rozhodnutí o výživnom môže byť zmena pomerov a to jednak zmena pomerov na strane osoby oprávnenej na výživnom, ktorá nastáva s pribúdajúcim vekom s čím je spojený aj nárast odôvodnených potrieb, prípadne na strane osoby povinnej na výživné a to v súvislosti so zvýšením alebo znížením jeho príjmu, prípadne inou zmenou v jeho osobných, zárobkových alebo majetkových pomeroch. Pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti sa zároveň prihliada aj na zmenu a možnosti a schopnosti druhého rodiča.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní správne aplikoval citované zákonné ustanovenie a dôkazy významné pre rozhodnutie v danej veci správne vyhodnotil.

Súd prvého stupňa predovšetkým správne vyhodnotil nárast odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa, ktorý nastal v dôsledku toho, že od poslednej úpravy výživného uplynuli štyri roky s čím je spojený nárast odôvodnených potrieb v každej oblasti ich uspokojovania. Doterajšie výživné, ktoré otec platí na maloletého (49,79 eur) postačuje len na pokrytie tých najzákladnejších životných potrieb maloletého súvisiacich so zabezpečením stravy. V prípade, pokiaľ by sa nepodieľal na

zabezpečovaní výživy partner matky, ktorý nemá k nemu vyživovaciu povinnosť, bolo by možné konštatovať ohrozenie zdravého vývoja maloletého. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodnutia bola zamestnaná a v súčasnom období jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jej príjmom je len materský príspevok. Súd však tieto zistenia vyhodnotil správne a v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine, keď konštatoval, že pomery otca, ktorý je nezamestnaný a jeho príjem predstavuje len príspevok v sume 152 eur mesačne, neumožňujú zvýšiť výživné na sumu primeranú nárastu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o návrhu otca na zníženie výživného. Sumou, ktorá je totožná s 30-timi % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, na ktorú žiada znížiť otec v danom prípade výživné, je totiž povinný prispievať na výživu dieťaťa každý rodič a to aj ten, kto nedosahuje žiaden príjem a nemá žiadny majetok.

V prejednávanej veci na strane otca nebola konštatovaná zmena pomerov oproti vydaniu predchádzajúceho rozhodnutia, keď otec bol aj v tom čase nezamestnaný a jeho príjmom bol len príspevok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom v danom prípade bolo preukázané, že otec je výlučným vlastníkom novopostaveného domu so záhradou, ktorú skutočnosť súd musí taktiež zohľadňovať v súvislosti s rozhodovaním o tom, či otec dieťaťa je osobou, ktorá má platiť na dieťa výživné len v sume upravenej v § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .