Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-9-2012.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K. J., nar. XX.XX.XXXX, T. J., nar. XX.XX.XXXX a C. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. XXX/XX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., T. Q. XXX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otcovi sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne, k mal. T. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne a k mal. C. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.1.2012.
Nedoplatok otca na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 na mal. K. v sume 60,- eur, sa povoľuje otcovi splácať po 20,- eur mesačne s bežným výživným s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.
Nedoplatok otca na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 na mal. T. v sume 30,- eur, sa povoľuje otcovi splácať po 10,- eur mesačne s bežným výživným s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.
Nedoplatok otca na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 na mal. C. v sume 30,- eur, sa povoľuje otcovi splácať po 10,- eur mesačne s bežným výživným s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2010 č.k. 4C/197/2009-44 v časti výživného na maloleté deti.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 19.01.2012 žiadala matka maloletých zvýšiť výživné na mal. K. zo sumy 30,- eur na 60,- eur mesačne, na mal. T. zo sumy 30,- eur na 50,- eur mesačne a na mal. C. zo sumy 30,- eur na 40,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2012. Uviedla, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté v roku 2009 rozsudkom o rozvode manželstva rodičov detí a odvtedy došlo k nárastu výdavkov na maloletých a ona zo svojho platu nie je schopná hradiť zvyšujúce sa náklady na výživu detí.
Otec súhlasil so zvýšením výživného len na mal. K., ktorý začal študovať na strednej škole, a to na sumu 60,- eur. So zvýšením výživného na ďalšie dve deti nesúhlasil, pretože stále chodia na základnú školu a u nich zmena nenastala.
Kolízny opatrovník mal. detí sa k návrhu nevyjadril, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámil spis tunajšieho súdu sp. zn. 4C/197/2009, rodné listy maloletých detí, potvrdenia a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, potvrdenie o návšteve školy mal. K., Základnej umeleckej školy K., správu o príjme matky a zistil tento skutkový stav:
O výživnom na maloleté deti bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2010 č.k. 4C/197/2009-44, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2010. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a súčasne bola schválená dohoda rodičov o úprave pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode. Rodičia sa dohodli, že všetky tri deti budú v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu na každého sumou 30,- eur mesačne. Maloletý K. mal v tom čase XX rokov, mal. T. mal XX rokov a mal. C. X rokov, všetky deti boli žiakmi základnej školy. Matka maloletých detí bola zamestnaná ako pomocná pracovná sila v J. s priemerným čistým zárobkom vo výške 296,43 eura. Otec mal. detí bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Pracoval na základe dohody o vykonaní práce s príjmom 136,- eur mesačne. Súd pri určení výživného prihliadol na skutočnosť, že v poslednom období vystriedal viac zamestnaní a posledný pracovný pomer skončil okamžite z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny /požitie alkoholu/.
V súčasnosti navštevuje maloletý K. 1. ročník Strednej odbornej školy K., má XX rokov. U tohto dieťaťa matke pribudli výdavky v súvislosti s prechodom na strednú školu, od prvého ročníka sa v triede skladajú na stužkovú /100,- eur za celé štúdium/, príspevok do ZRPŠ platí ročne 10,- eur. Dieťa nosí okuliare, venuje sa športu - futbalu. Maloletý T. je žiakom X. ročníka základnej školy, má XX rokov. Navštevuje základnú umeleckú školu, školné platí ročne 27,85 eura a príspevok do Rodičovského združenia 4,- eurá. Tancuje vo folklórnom súbore, s ktorým by sa mal tento rok zúčastniť na medzinárodnom folklórnom festivale v Bulharsku /predpokladané náklady 50,- eur + 30,- eur poplatok za pas/. Aj toto dieťa nosí okuliare a tiež zubný aparát, každá kontrola u lekára predstavuje náklady 6,- - 7,- eur. Podobne ako starší K. venuje sa športu - futbalu. Maloletá C. je žiačkou X. ročníka základnej školy, má XX rokov. V tomto roku sa zúčastní školy v prírode, predpokladané náklady 100,- eur. Navštevuje školský klub detí, za ktorý štvrťročne matka platí 10,50 eura. Maloletá nemá zdravotné problémy.
Matka detí zmenila zamestnanie, od mája 2011 pracuje v spoločnosti I. E. s.r.o. na K.. Jej príjem sa aj vďaka nadčasovej práci zvýšil na 409,15 eura v priemere mesačne, poberá prídavky na deti v sume 67,- eur mesačne. Spláca úver, ktorý si vzala za účelom vyplatenia otca detí pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva. Spolu s deťmi obýva 2- izbový byt, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve.
Otec detí je aj v súčasnej dobe nezamestnaný, naposledy bol zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 02.03.2011. Nemá žiaden príjem, nevykonáva ani práce na základe dohody ako v období poslednej úpravy výživného. Živia ho rodičia, občas si privyrába na brigádach u kamarátov. Naposledy bol zamestnaný vo firme W. Bratislava, kde skončil pracovný pomer dohodou, podľa jeho vyjadrenia z dôvodu nevyhovujúcich pracovných podmienok. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v ich vlastníctve. V auguste 2010, teda po rozvode manželstva, mu matka detí vyplatila z titulu vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva 10.000,- eur. Otec tieto peniaze nepoužil na zabezpečenie vlastného bývania po tom, čo sa odsťahoval zo spoločného bytu. Ako uviedol, peniaze investoval do prestavby domu rodičov.
Doteraz určené výživné platí otec detí pravidelne. Nad rámec výživného sa na výžive detí nepodieľa žiadnym spôsobom, s deťmi sa nestretáva.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie prv určeného výživného. Úlohou súdu je potom porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v citovanom ustanovení § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodné. Došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov, a to predovšetkým na strane oprávnených maloletých detí. Zmena je spôsobená jednak uplynutím doby od poslednej úpravy výživného, s čím je spojený prirodzený nárast výdavkov na strane maloletých detí. Deti sú staršie takmer o dva roky a okrem zvýšenia cien za každodenné potreby sa s ich pribúdajúcim vekom zvyšujú i náklady súvisiace so školou. Najvýraznejšia zmena nastala u najstaršieho dieťaťa, u ktorého sa zvýšili náklady aj v súvislosti s nástupom na strednú školu. Maloletý K. a T. majú zdravotné problémy, s čím má matka zvýšené náklady na ich zdravotnú starostlivosť. Obaja sa venujú športu a aj v tejto súvislosti má matka zvýšené náklady na zakúpenie športového oblečenia a obuvi. U mladšieho sa zvýšili výdavky aj v súvislosti s návštevou umeleckej školy. U mal. C. pribudli výdavky na jej mimoškolské aktivity /plavecký, škola v prírode, školský klub/.
Aj keď sa na strane matky od poslednej úpravy výživného mierne zlepšili jej príjmové pomery, nie sú až také, aby mohla v plnej miere pokryť zvyšujúce sa výdavky na výživu mal. detí. Matka sa snaží vyvíjať maximálne úsilie, aby zabezpečila potreby svojich detí, jej príjem sa zvýšil predovšetkým z toho dôvodu, že zmenila zamestnanie, v ktorom môže najmä nadčasovou prácou dosiahnuť vyšší príjem. Pomery na strane otca sa výrazne nezmenili a aj keď jeho súčasné príjmové pomery neodôvodňujú zvýšenie výživného, súd má za to, že získanie príjmu, z ktorého by mohol výživné platiť, je v jeho možnostiach a schopnostiach. Otec je povinný, podobne ako matka detí, vyvíjať viac úsilia, aby si našiel zamestnanie a začal v riadnom rozsahu plniť svoju základnú rodičovskú povinnosť, teda vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, pretože len vďaka schopnostiam matky nemá tento prístup otca k rodičovským povinnostiam negatívny dopad na deti. Otec detí je zdravý muž v produktívnom veku, je teda v jeho možnostiach platiť na maloleté deti výživné v zvýšenej sume. Súd pri rozhodnutí o zvýšení výživného prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka detí vyplatila otcovi pred asi 1,5 rokom 10.000,- eur zo spoločného bytu, ktoré otec investoval do rodinného domu, ktorého nie je ani spoluvlastníkom.
Zvýšením výživného od 01.01.2012, tak ako žiadala matka, vznikol do dňa rozhodnutia súdu dlh na zročnom výživnom pre maloleté deti, ktorý predstavuje rozdiel zvýšeného výživného a doposiaľ určeného výživného, u mal. K. v sume 60,- eur /3 mesiace po 20,- eur/, u mal. T. v sume 30,- eur /3 mesiace po 10,- eur/ a u mal. C. v sume 30,- eur /3 mesiace po 10,- eur/. Súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil otcovi splatiť dlh na zročnom výživnom, pričom určil výšku splátok a podmienky ich zročnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .