Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/6/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LYNX, s.r.o., so sídlom Jelačičova č. 8A, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 00 692 069, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Čechovou, AK so sídlom Murgašova č. 3, 040 01 Košice, IČO: 35 542 365, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101529022/2023 zo dňa 15. 06. 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 13. 07. 2023, doručenou na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 14. 07. 2023, sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101529022/2023 zo dňa 15. 06. 2023, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103438215/2022 zo dňa 22. 12. 2022, ktorým správca dane podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane v sume 20 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, daňovému subjektu LYNX, s.r.o., DIČ: 2020482871, IČO: 00692069, IČ DPH: SK2020482871, Jelačičova č. 8A, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov.

2. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ustanovenia (ďalej len „“). Žalobca predmetný návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zo strany daňových orgánov by mu hrozila závažná ujma spočívajúca v podobe značnej hospodárskej a finančnej škody, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom. V tejto súvislosti poukázal najmä na to, že dlhodobo zamestnáva viac než 100 zamestnancov, pričom na dani z príjmov PO zaplatil za rok 2022 sumu 927 044 eur a súčasne platí mesačné preddavky na daň z príjmov PO vo výške 77 253,68 eur. Žalobca ďalej uviedol, že za rok 2022 dosiahol hospodársky výsledok v sume 3 339 993 eur. Výška jeho priemerných mesačných nákladov mesačne predstavuje sumu 916 000 eur, pričom celková výška nákladov plánovaných na dokončovanie investícií v roku 2022 predstavuje sumu 11 000 000 eur. Žalobca zároveň dodal, že priemerný objem finančných prostriedkov z hľadiska „cash flow“ potrebných na mesačný chod, fungovanie a prevádzku jeho spoločnosti predstavuje sumu cca 500 000 eur. Žalobca tiež poukázal aj na skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad prerušil jeho bezpečnostnú previerku z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného a že toto rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, čo má za následok vylúčenie žalobcu v zásade zo všetkých verejnoprávnych zákaziek pre štát a aj z možností súťažiť vo verejných obstarávaniach. Ďalej uviedol, že zámerom návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe je preto vytvorenie podmienok na odvrátenie negatívnych a právne-ekonomických nezvratných následkov v jeho podnikaní. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že jeho postavenie na istých projektoch a ním zavedených IT riešeniach je v zásade nezastupiteľné a nenahraditeľné iným subjektom, keďže k svojim zrealizovaným projektom poskytuje aj IT podporu, čo iný subjekt bez jeho know-how nebude schopný učiniť. Vo svojom návrhu žalobca pokračoval konštatovaním, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom vzhľadom skutočnosť, že žalobca naďalej pokračuje v podnikateľskej činnosti a preto je vylúčené, aby žalobca počas súdnych konaní o všeobecných správnych žalobách akokoľvek nakladal so svojím majetkom a týmto nakladaním zmaril uspokojenie správcu dane. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca má za to, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti ako aj podanej právnej a vecnej argumentácie navrhuje, aby správny súd rozhodol o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe podľa , a to až do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 10. 2023, doručenom tunajšiemu súdu toho istého dňa, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného navrhol, aby Správny súd v Košiciach vydal uznesenie, v ktorom návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa ustanovenia , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ustanovenia , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa ustanovenia sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

7. Podľa ustanovenia , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného len ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

9. Z dikcie ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami osvedčiť skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky uvedené v ustanovení . Nakoľko žalobca zákonom predpokladané skutočnosti v konaní pred správnym súdom nepreukázal, správny súd sa už nezaoberal posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.

10. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia . Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. - 96 zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

11. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci správny súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, v ktorom sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie.

12. Na základe vyššie uvedeného súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupujúc podľa ustanovenia .

13. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).