Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/24/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: N. Q., O. XX, S., zastúpená Právne centrum s.r.o., Žilinská 8, Bratislava proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva, Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OLP4239/2011 zo dňa 27.6.2011 a rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom Trnava č. 2011/00752/0E-Kod, Rap (3) zo dňa 28.3.2011 t a k t o

rozhodol:

Krajský súd Trnava rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 27.6.2011 a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom Trnava č. 2011/00752/OE-Kod, Rap (3) zo dňa 28.3.2011 podľa z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 380,18 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Krajskému súdu Trnava dňa 5.9.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 27.6.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne zo dňa 20.4.2011 a potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej RÚVZ) zo dňa 28.3.2011.

Podľa tvrdenia žalobkyne správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď ju a Ing. U. Q. ako zákonných zástupcov maloletej D. Q. uznali vinných zo spáchania priestupku podľa ako aj podľa a , vyhl.č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov v spojení s prílohou č. 2, časť A ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ cit. vyhl. v znení čl. I ods. 1 a ods. 6 písm. a/ vyhl.č. , ktorou sa mení vyhl.č. , keď nezabezpečili plnenie právnymi predpismi uložených povinností a odmietli podrobiť očkovaniu svoju dcéru D. Q. nar. XX.X.XXXX proti tuberkulóze, ktoré sa vykonáva najskôr v 4. deň života novorodenca a očkovaniu 1. a 2. dávkou očkovacej látky proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam, ktoré sa vykonáva troma dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom 1. dávka sa podáva najskôr v 1. dni 10. týždňa života dieťaťa. Za spáchaný priestupok uložil správny orgán rodičom mal. D. Q. pokutu podľa v spojení s vo výške 331,- eur, s povinnosťou ju uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť uhradiť trovy konania štátu vo výške 16,- eur podľa vyhl.č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku.

Rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu ich odôvodnenia označila žalobkyňa za nesprávne, pretože tak prvostupňový ako aj odvolací správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď pokutu obvinenej uložil za uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd a pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy Ústavu SR, medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala, najmä Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý bol uverejnený pod č. a ktorým je SR viazaná. Pri uložení sankcie správne orgány dostatočne nepreskúmali všetky okolnosti prípadu a argumentovali iba všeobecným konštatovaním, podľa ktorého nevykonanie očkovania ohrozí verejné zdravie, ale žiadnym spôsobom nevyargumentovali, ako odmietnutie očkovania verejné zdravie ohrozí. Rozhodnutia správnych orgánov, ktorých zrušenia sa navrhovateľka domáha považuje za nedostatočne odôvodnené, pretože sa nezaoberajú všetkými dôvodmi, na ktoré navrhovateľka poukázala a ktoré ju viedli ku konaniu, ktoré správne orgány kvalifikovali ako priestupok, uznali ju spolu s otcom maloletej vinnými a bola im uložená pokuta. Výška pokuty je iba na voľnej úvahe správneho orgánu, ktorý môže i nemusí pokutu uložiť, ako vyplýva z Z rozhodnutie o uložení pokuty ale nie je zrejmé, ako jej výšku posúdili vzhľadom na konkrétny prípad.

Žalobkyňa poukazovala na to, že podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je zjavná absencia povinného očkovania medzi opatreniami, ktoré predchádzajú vzniku a šíreniu prenosných ochorení, ako je upravené len v cit.zák., ale RÚVZ v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 28.3.2001 uvádza, že hlavným účelom očkovania je predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a žalobkyňa svojim konaním predovšetkým ohrozila verejné zdravie, za čo bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku a udelená pokuta. Z ustanovení príslušného zákona a vyhlášky vyplýva pre žalobkyňu ako matku mal. D. Q. povinnosť zabezpečiť vykonanie povinného očkovania, ktorá povinnosť je stanovená zákonom, ale nie sú v takom prípade splnené podmienky, ktoré garantuje SR a nie je splnená ani formálna podmienka, podľa ktorej sa v splnomocňujúcom ustanovení zákona, ktorým je vyhláška, na uloženie povinnosti jednoznačne nevymedzili hranice, v akých je úprava vo vyhláške prípustná a nie sú stanovené žiadne medze, podľa ktorých je splnená podmienka „v medziach zákona“. V tejto súvislosti žalobkyňa odkázala na nález Ústavného súdu z 30.1.2003, podľa ktorého nemôže byť vo všeobecnom záväznom nariadení uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone a namietala, že vyhl.č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, sú obmedzované základné ľudské práva a slobody, ktoré zaručuje SR v čl. 16 ods. 1,2, čl. 19 ods. 2, čl. 24 ods. 1 a čl. 41 ods. 2 ako i čl. 12 ods. 4. Rozhodnutie rodičov nepodrobiť svoje dieťa očkovaniu je prejavom osobnej slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, čím je vyjadrené vnútorné presvedčenie žiť bez zbytočných chemický zásahov do tela dieťaťa a vierovyznaniu žalobkyne i otca maloletého dieťaťa odporujú vakcíny kultivované na potratených ľudských plodoch ako aj geneticky modifikované vakcíny, z toho dôvodu vykonanie očkovania na ich dieťati je v rozpore s ich vnútorným presvedčením a svetonázorom. Povinnosť očkovania, ktorú nesplnili a za ktorú bola žalobkyňa spoločne s otcom dieťaťa obvinená nebola stanovená v medziach zákona a nie sú ňou dodržané základné ľudské práva a slobody. Žalobkyňa namietala, že i očkovaní jedinci sa podieľajú na šírení choroby pertussis a ohrozujú verejné zdravie, ako vyplynulo z oficiálnych štatistík ÚVZ pre rok 2008 a tvrdila, že jej dcéra nie je spôsobilá byť hrozbou pre verejné zdravie len preto, že nie je očkovaná a pre naplnenie pojmu ohrozenie verejného zdravia by musela byť nakazená jednou z chorôb, ktoré verejné zdravie u ostatných ľudí ohrozujú. Ak nie je v jej prípade nebezpečenstvo nákazy dostatočne odôvodnené, nejde ani o ohrozenie verejného zdravia. Žalobkyňa mala za to, že očkovanie môže spôsobiť vznik ochorenia proti ktorému je určené, pretože deti s komplikáciami po očkovaní sa liečia liekmi proti tuberkulóze a okrem toho výrobca vakcín, ktorým je spoločnosť Merck, v príbalovom letáku k vakcíne uvádza, že je možný i vedľajší účinok diabetes mellitus, ako následok očkovania touto vakcínou, ktorú skutočnosť žalovaný vôbec nevzal do úvahy v spojení s ostatnými dôvodmi, na základe ktorých sa rozhodla očkovanie maloletej dcéry odmietnuť. V závere žalobkyňa označila za nezmyselné, aby bolo vyžadované očkovanie z dôvodu spolupodieľania sa na vytváraní kolektívnej imunity, keďže ju ani zďaleka nedosahujeme a je diskriminačne obviňovať nezaočkované dieťa s ohrozovania verejného zdravia, keď bola preukázaná i dočasná kontraindikácia, ktorú určila MUDr. H. P., odborná lekárka - dermatovenerológ.

Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie RÚVZ v danej veci v celom rozsahu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, ktoré vyčíslila vo výške 314,18 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia určené podľa vyhl. č. za 2 úkony právnej služby a 66,- eur náhradu za zaplatení súdny poplatok v písomne zaslanom súhlase s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 25.11.2010 bolo RÚVZ so sídlom v Trnave doručené hlásenie MUDr. O. T. o odmietnutí povinného očkovania mal. dieťaťa D. Q., nar. XX.X.XXXX zákonnými zástupcami dieťaťa. Podľa priloženej dokumentácie rodičia dieťaťa odmietli povinné očkovanie napriek poučeniu o zdravotných rizikách pre dieťa aj okolie, ktoré z toho vyplývajú a RÚVZ Trnava mal z vykonaného dokazovania preukázané, že sa rodičia maloletej tak dopustili priestupku na úseku verejného zdravotníctva, preto podľa boli uznaní za vinných a bola im uložená poriadková pokuta vo výške 331,- eur, pri ktorej vzal správny orgán do úvahy možné zdravotné následky, zohľadnil zdravie dieťaťa a mieru rizika ohrozenia zdravia prenosnými ochoreniami.

Proti rozhodnutiu RÚVZ podala žalobkyňa odvolanie, ktoré RÚVZ Trnava postúpil Úradu verejného zdravotníctva SR ako odvolaciemu orgánu, ktorý rozhodnutie RÚVZ so sídlom v Trnave potvrdil a odvolanie zákonných zástupcov dieťaťa zamietol.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že pokuta bola žalobkyni uložená za spáchanie priestupku a nie za ohrozenie verejného zdravia, pričom podľa SR povinnosť možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Povinnosť fyzických osôb podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu vyplýva z a ust. cit. zák. splnomocňuje MZ SR na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaný vyhl. č. , ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.1.2009. Vykonávací predpis, ktorým je práve táto vyhláška je vydaný v súlade so zákonom a nie je v rozpore s SR.

K námietke žalobkyne, ktorá sa týkala postupov pri výrobe vakcín žalovaný uviedol, že tieto sú schválené odbornými autoritami a nie sú voči nim výhrady z oblasti medicínskej etiky, pričom žiadna šarža vakcíny alebo krvného derivátu, ktorá je určená pre použitie u ľudí nemôže byť prepustená na slovenský trh bez predchádzajúceho súhlasu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a na území SR sa na povinné očkovanie detí využívajú vakcíny schválené Európskou liekovou agentúrou a Štátnym pre kontrolu liečiv. Povinnosť podrobiť sa očkovaniu je upravená výslovne v a vo vyhl.č. . Napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade a na základe a nie , ktorý sa týka prevencie ochorení a iných porúch zdravia, pričom ide o širšiu definíciu, ktorá charakterizuje zákon o ochrane zdravia, podpore a rozvoji verejného zdravia. Práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb sa v konaní podľa nemôžu zamieňať s právami a povinnosťami uvedenými v .

V súvislosti s tvrdením žalobkyne, ktorá poukazovala na to, že správny orgán nevzal do úvahy medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná žalovaný uviedol, že Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý je uverejnený pod č. poskytuje väčší rozsah práv a slobôd ako poskytuje SR, ale podľa čl. 26 Dohovoru je umožnené štátu, ktorý k Dohovoru pristúpil, obmedziť toto právo formou zákona v prípade, ak je to nutné k ochrane verejného zdravia. Povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie nie je teda v rozpore s Dohovorom, obmedzenie práv z dôvodu ochrany verejného zdravia Dohovor v čl. 26 ods. 1 výslovne pripúšťa a nerešpektovanie povinného očkovania môže ohroziť verejné zdravie nárastom počtu nebezpečných, život ohrozujúcich ochorení, ktoré vyvolávajú komplikácie, pretože ak neočkovaná osoba nemá protilátky, je vnímavá voči infekciám a predstavuje vhodný terén pre vznik a šírenie epidémií. Práve realizáciou systematického napĺňania imunizačného programu vrátane očkovania sa podarilo na území SR eliminovať výskyt tak závažných infekcií ako je záškrt a tetanus u detí a mladistvých, skracuje sa, až eliminuje hospitalizácia, čím sa znižujú aj finančné náklady, preto očkovanie je verejno-zdravotným prínosom pre spoločnosť a okrem zníženia chorobnosti a úmrtnosti je aj prevenciou voči epidémii.

K reakciám, ktoré sa môžu vyskytnúť po očkovaní žalovaný uviedol, že vakcíny používané na území SR sú riadne registrované a možné nežiaduce účinky sú uvedené v charakteristických vlastnostiach lieku, pričom vyjadrenie ošetrujúcej lekárky MUDr. T. preukázalo, že mal. D. Q. bola v danom čase, teda keď mala byť povinne očkovaná, bez dočasnej alebo trvalej kontraindikácie očkovania, a teda neboli preukázané žiadne zdravotné dôvody k neočkovaniu dieťaťa. Zákonní zástupcovia maloletej boli vyzvaní, aby predložili potvrdenie od odborných lekárov o kontraindikáciách očkovania a RÚVZ Trnava bol doručený lekársky nález od dermatovenerologičky MUDr. P., ktorý ale neobsahuje trvalú kontraindikáciu očkovania iba uvádza, že „odporúča sa v čase výsevu ekzému“ neočkovať a u maloletej bola stanovená len dočasná, nie trvalá kontraindikácia očkovania. Pri posúdení kontraindikácie v prípade pochybnosti o postupe ošetrujúcej lekárky tak bolo možné obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Očkovanie proti vysoko infekčnému ochoreniu dýchacích ciest pertussis, ktorý sa v súčasnosti vyskytuje tak u očkovaných ako aj o neočkovaných, pretože u očkovaných osôb sa z rôznych dôvodov nevytvorili dostatočné hladiny protilátok, je z hľadiska verejného zdravia dôležité, aby bolo vnímaných jedincov v rizikových vekových skupinách čo najmenej, a tým sa predišlo šíreniu a zavlečeniu nákazy.

K samotnej zložke vakcíny, na ktorú žalobkyňa poukazovala a pre ktorú tiež odmietla očkovanie dieťaťa žalovaný uviedol, že Vedecký výbor pre humánne lieky pri Európskej liekovej agentúre prehodnocoval dôkazy v súvislosti s bezpečnosťou vakcín, ktoré obsahujú thiomersal, ale štúdie nepreukázali vzťah medzi vakcínami obsahujúcimi túto látku a špecifickými neurologickými vývojovými ochoreniami. Imunizácia znamená vytvorenie nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede ľudského organizmu na vakcíny a pri očkovaní sa môže v zriedkavých prípadoch objaviť reakcia, nejde však o ochorenie samotné. K tvrdeniu žalobkyne v súvislosti s očkovacou látkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke od spoločnosti Merck žalovaný uviedol, že táto látka nie je na území SR registrovaná ani používaná. Zvýšená telesná teplota, bolestivosť a začervenanie v mieste vpichu patrí k možným reakciám pri očkovaní, ale na Slovensku neboli zaznamenané žiadne prípady úmrtí v príčinnej súvislosti s očkovaním, pričom základnou podmienkou pre udržanie veľmi dobrej epidemiologickej situácie je práve očkovanie a pre fungovanie kolektívnej imunity musí byť v populácii udržovaný vysoký podiel očkovaných a nízky podiel vnímaných osôb.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že by pri rozhodovaní správny orgán nepreskúmal všetky okolnosti prípadu a že by rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. V súlade s ust. a vyhl.č. sa priestupku na úseku verejného zdravotníctva dopustila žalovaná ako zákonný zástupca dieťaťa, keď nezabezpečila plnenie povinností, ktoré jej vyplývajú z ust. , , za čo ju správny orgán uznal vinnou zo spáchania priestupku a pokutu uložil za porušenie povinnosti podrobiť sa očkovaniu a nie výlučne za ohrozenie verejného zdravia.

V závere žalovaný uviedol, že objektívne právne normy, ktoré sú záväzné pre každého, chránia zdravie detí a nesmú byť porušované kvôli subjektívnemu presvedčeniu rodičov. Právne povinnosti a zodpovednosť vyplývajúca z toho je silnejšia ako rodičovské práva, ktoré sú síce zákonné, ale práve uvedenými zákonmi obmedzené, preto rodič, ktorý neumožní, aby jeho dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a právnej povinnosti, ktorá mu je uložená právnym predpisom, zbavuje dieťa jeho práva na fyzické a duševné zdravie a dokonca ohrozuje i ostatných členov spoločnosti. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd Trnava ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa bez nariadenia pojednávania podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie ( ) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v rozsahu danom žalobnými dôvodmi dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné podľa zrušiť a vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázané, že rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR Bratislava, ktorým bolo zamietnuté odvolanie N. Q. a Ing. U. Q. a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave potvrdené v súvislosti s tým, že N. Q.

- žalobkyňa a Ing. U. Q. boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa i podľa vyhl.č. v znení vyhl.č. keď nezabezpečili plnenie povinnosti a odmietli podrobiť povinnému očkovaniu svoju dcéru D. Q., nar. XX.X.XXXX proti tuberkulóze a proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam spáchali priestupok, za čo im bola uložená správnym orgánom podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s pokuta vo výške 331,- eur.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa predovšetkým namieta, že uložením pokuty za porušenie povinnosti podrobiť očkovaniu svoju mal. dcéru došlo k porušeniu a Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne garantovaných práv, keď správne orgány nevzali do úvahy uvedenú právnu úpravu alebo si ju nesprávne vyložili.

Námietky a dôvody, uvádzané žalobkyňou boli i súčasťou zápisnice z prejednávaného priestupku zo dňa 16.12.2010, ktorej obsahom je zároveň aj písomné vyhlásenie zákonných zástupcov mal. dieťaťa, s uvedením dôvodov, pre ktoré odmietajú ich dieťa podrobiť očkovaniu. Zákonní zástupcovia vo vyhlásení namietali, že vakcíny, ktoré sú pri očkovaní použité obsahujú látky, ktoré nie sú uvedené v príbalovom letáku a sú nebezpečné. Zároveň chceli garanciu, že:

1. vakcína s takýmito látkami ich dieťaťu neublíži,

2. namietali výšku rizika poškodenia zdravia dieťaťa spôsobeného očkovaním, ak organizmus dcéry zareaguje na vakcínu s otázkou, kto bude zodpovedný za reakciu na vakcínu, ktorú výrobca v príbalovom letáku neuviedol,

3. namietali, že spôsob výroby vakcíny je v rozpore s ich náboženským presvedčením,

4. účinnosť očkovania nie je 100 %,

5. očkovací kalendár nezohľadňuje individuálne rozdiely,

6. pred očkovaním nie je zisťovaná u dieťaťa alergická reakcia na zložky vakcíny, či porucha imunity a rodinná anamnéza,

7. lekári ani odborníci nie sú v názoroch na očkovanie jednotní,

8. detské choroby iba podporujú imunitný systém,

9. úbytok infekčných chorôb nie je zásluhou očkovania ale hygieny, zdravia a sociálnych podmienok.

Krajský súd konštatuje, že RÚVZ so sídlom v Trnave sa v rozhodnutí zo dňa 28.3.2011 č. RÚVZ/2011/00752/OE-Kod, Rap (3) podrobne v odôvodnení rozhodnutia zaoberal všetkými rodičmi mal. dieťaťa namietanými skutočnosťami podľa jednotlivých bodov uvedených vo vyhlásení, ktorým odmietli očkovanie mal. Dieťaťa. Správny orgán poukázal na príslušné právne predpisy, závery a stanoviská vydané odbornými inštitúciami a v odôvodnení sa vysporiadal i so stanoviskom MUDr. P. - odborný lekár, dermatovenerológ, ktorá v lekárskom náleze zo dňa 3.2.2011 doporučila v čase výsevu ekzému mal. neočkovať. Žiaden dôkaz ale nepotvrdil, že by boli u maloletej zistené dočasné alebo trvalé kontraindikácie očkovania a s ktorou skutočnosťou sa osobitne RÚVZ zaoberal. Rodičia maloletej boli okrem iného osobitne predvolaní na prejednanie a prerokovanie uloženia finančnej pokuty za nedodržanie ust. , čo je preukázané i zápisnicou zo dňa 16.12.2010, kde boli i poučení o možnosti správneho orgánu uložiť v rámci priestupkového konania v prípade odmietnutia podrobiť sa povinnému očkovaniu pokutu ako i o možných následkoch, ktoré sa týkajú ohrozenia zdravia dieťaťa a verejného zdravia v prípade jeho neočkovania. Napriek uvedeným postupom rodičia maloletej odmietli podrobiť sa povinnému očkovaniu na základe čoho správny orgán prerušil konanie vo veci priestupku, aby im umožnil predložiť písomné potvrdenie odborných lekárov o zdravotných kontraindikáciách súvisiacich s očkovaním mal. dieťaťa. Správnemu orgánu RÚVZ Trnava bolo dňa 9.2.2011 doručené vyjadrenie MUDr. P., ale ktorým nie je vzhľadom na očkovanie stanovená trvalá, ale iba dočasná kontraindikácia, ktorá skutočnosť nezakladá dôvod, pre ktorý by nemalo byť mal. dieťa očkované. Uvedený správny orgán povinnosť podrobiť sa očkovaniu odvodil z ust. a vyhl.č. , ktorá právna úprava nie je v rozpore ani s SR ani s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne vzhľadom na čl. 26 ods. 1 Dohovoru, ktorý umožňuje výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v Dohovore obmedziť, ak sú predpísané zákonom a ktoré je potrebné vykonať v záujme ochrany verejného zdravia. Práve na ochranu verejného zdravia poukázali i príslušné správne orgány v rozhodnutiach, ktorých zrušenia sa žalobkyňa žalobou domáha.

Súd poukazuje i na prílohu I časť 2.1 Rozhodnutia Komisie z 22.12.1999 o prenosných chorobách, na základe Rozhodnutia č. 2119/98/ES Európskeho parlamentu a Rady so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, kde sú uvedené choroby, ktorým sa dá predísť očkovaniu a medzi ktorými je uvedený i záškrt, čierny kašeľ, detská obrna a iné, zahrnuté do siete pre epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných chorôb, a sú označené ako choroby, ktorým sa dá predísť očkovaním. I táto skutočnosť potvrdzuje správnosť názoru, že nezabezpečenie povinného očkovania je porušením povinnosti, ktorú zákonným zástupcom ukladá . Rovnako dôsledne a v dostatočnom rozsahu správne orgány postupovali i pri odôvodnení námietok týkajúcich sa rizika súvisiaceho s očkovaním a zloženia vakcín, podľa ktorého o ich zloženie dbá a vyjadruje sa k nim Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý ich schvaľuje tak, že na slovenskom trhu sú iba vakcíny, ktoré prešli jeho kontrolou a je vylúčené, aby tieto vakcíny boli škodlivé. Správne orgány dostatočnú pozornosť venovali i výkladu pojmu ochrana verejného zdravia, ktorý ale nie je totožný s pojmom ohrozovanie verejného zdravia.

Právna úprava uvedená v ust. používa termín „ohrozenie verejného zdravia“ a ust. termín „ ochrana verejného zdravia“. V d/ je definované ohrozenie verejného zdravia ako nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi vrátane takéhoto ohrozenia verejného zdravia, ktoré má medzinárodný dosah. Z uvedených ustanovení právneho predpisu jednoznačne vyplýva, že slovné spojenie „ochrana verejného zdravia“ nie je totožné s „ohrozením verejného zdravia“, preto tieto pojmy nemožno zamieňať spôsobom, aký je uvedený v žalobnom návrhu. Ohrozenie zdravia je definované i v čl. 2 písm. e/ kapitola I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21.4.2004, podľa ktorého ohrozenie zdravia znamená podmienku, pôvodcu alebo udalosť, ktoré môžu priamo alebo nepriamo spôsobovať poruchu zdravia.

Krajský súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožnil s vyjadrením žalovaného v časti, podľa ktorej žalobkyňa ako rodič maloletej tým, že nezabezpečila plnenie povinnosti uložených podľa ust. a v spojení s a , vyhl. č. a odmietla dať zaočkovať mal. D. Q. sa dopustila ako zákonný zástupca dieťaťa podľa priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu a v tejto časti považuje rozhodnutia správneho orgánu za správne.

Za dostatočne odôvodnené považuje súd všetky námietky, ktoré vzniesla žalobkyňa proti rozhodnutiam správnych orgánov a stotožňuje sa i s tvrdením žalovaného, podľa ktorého ani zástupcovia maloletej nemôžu s poukazom na svoje presvedčenie porušovať právne povinnosti, ktoré im zákon ukladá práve v súvislosti s tým, že by zbavili svoje dieťa práva na ochranu jeho zdravia.

Súd sa ale nemôže stotožniť s odôvodnením rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt vo výške 331,- eur, ktorú zákon udáva ako pokuta v súhrnnej výške. Správny orgán výšku pokuty odôvodnil iba konštatovaním, že vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ako aj možné zdravotné následky a zohľadnil ohrozenie zdravia dieťaťa, ako aj mieru rizika ohrozenia verejného zdravia prenosnými ochoreniami, proti ktorým účastníci konania odmietli očkovanie. Predmetné odôvodnenie vo vzťahu k výške uloženej pokuty ani Úrad verejného zdravotníctva SR ako odvolací orgán podrobnejšie a najmä konkrétnejšie neodôvodnil.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia ( veta prvá ), podľa ktorého súd skúma, či boli rešpektované hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Podľa o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodoval.

S poukazom na uvedené právne ustanovenia krajský súd konštatuje, že rozhodnutie je v časti odôvodnenia pokuty čo do jej výšky nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože iba odkaz na všeobecné závery nie je postačujúci k tomu, aby bolo možné takéto rozhodnutie správneho orgánu považovať za správne. Odôvodnenie i v tejto časti musí byť určité, musí z neho vyplývať, z akého dôvodu správny orgán uložil pokutu v súhrnnej výške a akými úvahami sa pri určení maximálnej výšky vzhľadom na konkrétne okolnosti riadil. V závere súd v súvislosti s výškou pokuty poukazuje i na novelizované znenie , ktorým bola vypustená povinnosť očkovať novorodencov proti tuberkulóze.

Vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok dôvodov súvisiaci s nepreskúmateľnosťou uloženej pokuty čo do jej výšky, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania určenú podľa vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie, príprava a podanie žaloby) po 123,50 eur, k tomu 2x paušálna náhrada po 7,41 eur a 20 % DPH je celkom 314,18 eur a k tomu náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- eur je spolu 380,18 eur.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.