Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13T-102-2010.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Subarea
13T/102/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Veroniky Húšťovej a prísediacich Jely Rosenbergovej a Ivana Kováčika na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 03. 2012 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa
obžalovaní
R. T. Z. Ď. I. , F.. XX. XX. XXXX v Martine, trvale bytom R.Q., K.. F. Č.. X, okres Martin a
J. T. Z. Ď. I. , F.. XX. XX. XXXX v Martine, trvale bytom E. X, K.. E. Č.. XX
spod obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine pod č. 2Pv 2/10-15 pre skutky, že
1/
dňa 24. 10. 2009 v čase 16,15 hod. v katastrálnom území mesta Vrútky, v časti zvanej Višnianský háj, nad záhradkárskou osadou zvanou Fatra, na tam sa nachádzajúcom lesnom pozemku, potom ako boli obvinení upozornení D.. C. H., F.. XX. XX. XXXX, že nemajú právo bez súhlasu vlastníka vstupovať na súkromný pozemok, obvinený R. T. povedal výhražným tónom D.. C. H.Č. „prestaň buzerovať, lebo zle skončíš, uvidíš“, a následne urobil pohyb ruky vodorovne popod svoj krk,
2/
dňa 25. 10. 2009 v čase okolo 10,00 hod. v katastrálnom území mesta Vrútky, v časti zvanej Višnianský háj, nad záhradkárskou osadou zvanou Fatra, obvinený J. T., spoza oplotenia svojho pozemku povedal výhražným tónom D.. C. H. „nebudeš tu dávať tieto papeky, lebo budeš prizabitý“, pričom v ruke držal a mával presne neurčeným predmetom s poriskom,
obžalobou právne kvalifikované ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní, stali.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných R. T., J. T., svedka poškodeného D.. C. H., svedka O.. D. D., B.., oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli obstarané tak zo strany obžalovaných, poškodeného, ako i orgánov činných v trestnom konaní a dospel k záverom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Z.. R. T. na hlavnom pojednávaní nechcel konať o dohode o vine a treste, skutky uvedené v obžalobe sa podľa neho nestali. Urobil vyhlásenie, že je nevinný. K veci sa na hlavnom pojednávaní vyjadril rovnako ako v prípravnom konaní, keď poprel, že by sa udalosti udiali tak, ako bolo uvedené v obžalobe prokurátora. Jedinou pravdou je to, že sa v dňoch 24. a 25. 10. 2009 spoločne s bratom J. T. nachádzali v časti zvanej Višniansky Háj a videli D.. H.I. I. O.. D.. To, čo je uvedené v obžalobe a ani nič podobné on nikdy neurobil. Namietal existenciu dvoch oznámení o údajných udalostiach, ktoré podal poškodený na polícii. V ďalšom veľmi rozsiahle popísal nepríjemnosti, s ktorými sa vo vzťahu k poškodenému, potýkajú roky. Ide najmä o zatarasovanie brány rôznymi konármi a iniciovanie viacerých konaní tak u orgánov činných v trestnom konaní ako i iných správnych orgánov. Správanie poškodeného a O.. D. popísal ako „šikanovanie“ jeho a jeho brata. Základným problémom je podľa neho to, že poškodený D.. H. bráni prechodu k pozemku J. T.. V kritický deň na výkriky poškodeného žiadnym spôsobom nereagovali a pokračovali k pozemku J. T.. Ani na druhý deň sa mu on a ani jeho brat žiadnym spôsobom nevyhrážali, a to slovne ani fyzicky.
Z.. J. T. rovnako ako spoluobžalovaný R. T.Ď., na hlavnom pojednávaní nechcel konať o dohode o vine a treste, a taktiež urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutkov uvedených v obžalobe. K osobným a majetkovým pomerom uviedol, že žije usporiadaným rodinným životom, je zamestnaný, nikdy nebol súdom potrestaný, hoci bol prejednávaný z dôvodu podania trestného oznámenia D.. H.. Bol však v roku 2005 spod obžaloby oslobodený. Priestupkovo bol potrestaný dvakrát, aj to vždy v súvislosti s oznámením D.. H., kde jeden skutok D.. H.Č. dosvedčila len jeho manželka.
K veci vypovedal zhodne ako R. T.. V predmetné dni boli spoločne s bratom na svedkovej záhrade a videli sa s D.. H. I. O.. D.. Všetko ostatné v ich tvrdeniach je vymyslené. Popísal problémy, ktoré s poškodeným majú v súvislosti s tým, že im je bránené v užívaní svedkovej nehnuteľnosti. K jeho záhrade fakticky neexistuje iná prístupová cesta ako tá, ktorú využívajú. Poukázal taktiež na množstvo rozporov a zmien vo výpovediach poškodeného.
Svedok poškodený D.. C. H. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy veľmi emotívne popísal udalosti, ktoré sa mali udiať 24. a 25. 10. 2009. V ten prvý deň sa stretol s oboma obžalovanými, prechádzali časťou, ktorá je súkromným pozemkom. J. pokračoval ďalej, zostal tam len R. a uviedol vyhrážky proti poškodenému, teda aby prestal buzerovať, lebo zle skončí a rukou si prešiel popod krk na znak akoby podrezania. Mal ešte nejaké ďalšie reči. J. T. pri tomto vôbec nemohol nič vidieť, ani počuť, nebol pri tom. Poškodený upozornil, že má obavy o svoj život a zdravie, keď sa v danom území pohybuje. Podľa neho sú obžalovaní pre spoločnosť nebezpeční, nemajú ani právny titul na prechádzanie predmetnými pozemkami. Na druhý deň opäť išli spolu s O.. D. skontrolovať, čo je s prekážkami pred nehnuteľnosťou J. T.. Tieto boli spred brány odstránené. J. T. mal v ruke sekeru alebo kladivo a vyhrážal sa poškodenému prizabitím, ak tam bude dávať tie papeky. Poškodený nevedel komu sa obžalovaný vyhrážal, prekážky pred bránu on nedáva, robí to O.. D.. V ďalšom rozsiahle popisoval vzájomné nezhody medzi ním a obžalovanými. Rozpory vo svojich výpovediach, na ktoré poukázali obžalovaní, žiadnym logickým spôsobom nevysvetlil.
Svedok O.. D. D., B.. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy uviedol, že jeho vzťah k obžalovaným je nepriateľský. Je to z dôvodu predchádzajúcich nedorozumení medzi ním a obžalovanými. S pánom H. je v priateľskom vzťahu. Základným problémom je to, že pán J. T. sa nevie legálne dostať na svoj pozemok. Prechádza pri tom cez svedkov pozemok. J. T. bol na súde úspešný, no svedok je presvedčený, že súd nerozhodol správne. Ku skutku 1/ uviedol, že keď poškodený H. zbadal obžalovaných idúcich k zakázanej časti, zrýchlil, ponáhľal sa k nim a kričal, čo si to dovoľujú tadiaľ ísť. Na to zo strany R. T. došlo k vyhrážke, aby prestal buzerovať, lebo zle skončí a niečo naznačil rukou popod krk, akoby podrezanie. K fyzickému kontaktu nedošlo. Ku skutku pod bodom 2/ uviedol, že sa obž. J. T. vyhrážal poškodenému D.. H. slovami: „nebudeš tu dávať tieto papeky, lebo budeš prizabitý“. Ďalej svedok tiež veľmi rozsiahle popisoval vzájomné nezhody s obžalovanými, hádzanie papekov D.. H. pred bránu obž. J. T., a to podľa svedka v záujme ochrany vlastníckeho práva. Na vysvetlenie tvrdenia, že majú podľa vlastných slov s poškodeným H. strach z obžalovaných, no napriek tomu chodia k predmetnému pozemku J. T. uviedol, že je to jednak jeho hora, jeho chodník a v tom čase tam boli navyše s D.. H. dvaja.
Súd sa oboznámil s množstvom listinných dôkazov, ktoré predložili do súdneho spisu nielen orgány činné v trestnom konaní, ale i obžalovaní a poškodený. Z týchto zistil nižšie uvedené skutočnosti.
Trestné oznámenie v predmetnej veci podával poškodený na OR PZ Martin dňa 27. 10. 2009. Množstvo v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov sa týkalo civilného konania, a to konania k právu prechodu cez nehnuteľnosti poškodeného resp. neskôr patriace O.. D., ktorý ich od poškodeného odkúpil. Išlo o rôzne notárske dokumenty, podklady z katastra, súdov SR a podobne. V civilnom konaní ohľadom uvedeného vecného bremena bolo súdom - ešte v priebehu trestného konania
- právoplatne rozhodnuté. Rozhodnutie bolo v prospech obž. J. T.. V odpise z registra trestov súd zistil, že ani jeden z obžalovaných nemá žiaden trestný záznam. Zo správy o povesti Obvodného úradu Martin vyplynulo, že nemajú žiaden záznam ani v evidencii o priestupkoch. V lustrácii MS SR súd zistil, že voči obžalovaným nie je vedené žiadne iné trestné konanie ako to aktuálne, v ktorom súd rozhodoval. Z úradného záznamu hliadky OO PZ Vrútky vyplýva, že sa na miesto údajného incidentu polícia skutočne dostavila. Obžalovaní viacerými písomnými návrhmi žiadali o vykonanie dokazovania výsluchmi množstva svedkov, pričom toto dokazovanie malo preukázať konfliktnú povahu poškodeného, to, že z jeho iniciatívy sa uskutočňovalo množstvo konaní proti nim, ako i vzájomná prepojenosť medzi D.. H. I. O.. D.A. v snahe údajne dosiahnuť spoločný cieľ - potrestanie obžalovaných. Súd návrh obžalovaných na výsluch desiatky svedkov nepovolil, a to najmä z toho dôvodu, že napätosť vzťahov a zjavnú konfliktnosť zúčastnených osôb bolo možné pozorovať už na samotnom hlavnom pojednávaní, ako i z listinných dôkazov zabezpečených do súdneho spisu. Pokiaľ sa súd oboznamoval so stavom konania Okresného súdu Martin sp. zn. 12T 1/2008, vedenému proti obž. D.. C. H., tak toto do času rozhodovania prvostupňového súdu v aktuálnom trestnom stíhaní obžalovaných R. I. J. T. právoplatne skončené nebolo. Súd vyhovel návrhom obžalovaných a vyžiadal si správy o povesti i na poškodeného D.. H.. Z týchto neboli zistené žiadne právne relevantné skutočnosti pre predmetné trestné stíhanie obžalovaných J. I. R. T.. To isté platí k správam o osobe svedka O.. D.. Bolo preukázaných množstvo priestupkových konaní vedených proti obžalovaným z iniciatívy poškodeného resp. svedka O.. D., pričom tieto boli zastavené. Záznamy o priestupkových konaniach mali podľa obžalovaných svedčiť o cielených útokoch poškodeného D.. C. H. I. O.. D. proti obžalovaným.
V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Zločinu vydierania podľa § 189 Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním resp. uvedenou hrozbou. Nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer. Pri vydieraní stačí hrozba násilím, ktoré nemusí byť bezprostredné. Táto hrozba nemusí smerovať priamo proti napadnutému. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.
Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by sa obžalovaní R. T. I. J. T. dopustili skutkov uvedených v obžalobe podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine. Súd pritom vykonal rozsiahle dokazovanie - možno miestami až nad rámec potrebný pre náležité zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie - a to práve v snahe rozhodnúť vo veci spravodlivo a správne. V danom prípade proti sebe stáli dve skupiny
protichodných dôkazov. Na strane jednej svedecké výpovede poškodeného D.. C. H. I. O.. D. D., na strane druhej výpovede a tvrdenia obžalovaných R. I. J. T.. Veľká časť dokazovania súdu bola zameraná
- z iniciatívy tak obžalovaných, ako i poškodeného D.. C. H. - na preukazovanie ich extrémne zlých vzájomných vzťahov. O uvedenej skutočnosti pritom svedčil tak ich prejav na vykonávaných hlavných pojednávaniach, súdu zasielané písomné vyjadrenia, ale tiež množstvo listinných dôkazov z rôznych konaní pred štátnymi orgánmi. Obaja obžalovaní od samého počiatku popierali spáchanie žalovaných trestných činov. Vo svojich výpovediach poukazovali najmä na veľmi zlé vzťahy s poškodeným a aj údajným priamym svedkom udalostí O.. D. D., na množstvo rozporov vo výpovediach podávaných v priebehu trestného konania poškodeným, zmeny v týchto jeho výpovediach v priebehu trestného konania a v neposlednej rade i na vzájomné rozpory v jeho výpovediach a výpovediach svedka O.. D. D.. S prihliadnutím na rozpory a viaceré zmeny, ktoré podľa súdu objektívne boli v predmetných svedeckých výpovediach poškodeného a O.. D. D., súd tieto výpovede nepovažoval za dostatočne presvedčivé na to, aby mohol konštatovať bez akýchkoľvek pochybností vinu na strane obžalovaných. Navyše ani neuveril tvrdeniam o obave poškodeného z obžalovaných, a to najmä s poukazom na ďalšie konanie poškodeného, ktoré žiadnu formu obavy nevykazovalo. Ak by naozaj mal poškodený z obžalovaných strach, určite by cielene a účelovo nechodil k pozemku obž. J. T., doslova vyhľadávajúc prítomnosť obžalovaných. Navyše nebolo preukázané, že by k akémukoľvek fyzickému ataku zo strany obžalovaných voči poškodenému niekedy došlo. Jedna zo základných zásad trestného konania je procesná zásada „in dubio pro reo“, keď pochybnosti musia byť na prospech obžalovanému. V danom prípade naozaj zostali veľmi významné pochybnosti o tom, či sa žalované skutky vôbec stali. Túto skutočnosť konštatoval v podávanej obžalobe už sám prokurátor, ktorému však zákon nedáva priestor na plné uplatnenie vyššie uvádzanej zásady.
To, že sa obe strany navzájom provokujú a doslova si robia zle, je zrejmé bez najmenších pochybností. Je treba konštatovať, že svoj významný podiel na týchto nezhodách majú obe strany, čo súd mohol pozorovať najmä zo správania obž. R. T. a poškodeného D.. C. H. na hlavných pojednávaniach. Bolo nepochybné, že ide o veľkú vzájomnú neznášanlivosť týchto osôb. Súd na tomto mieste nemôže nevysloviť počudovanie nad tým, že dospelí rozumní ľudia - tak, ako je tomu v tomto prípade - nie sú schopní vyriešiť svoje susedské a medziľudské spolužitie pokojnou formou, ktorá by im samým bola nesporne na prospech, navyše by dala priestor mnohým štátnym orgánom a inštitúciám venovať sa účelne a efektívne množstvu ďalšej práce, ktorú je objektívne potrebné vykonať v záujme a pre dobro spoločnosti.
O tom, že trestný čin, pre ktorý bola na obžalovaných podaná obžaloba, je veľmi závažný, svedčí i trestná sadzba, akú za takéto konanie zákonodarca v trestnom zákone určil. Bolo potrebné bez najmenších pochybností preukázať, či sa žalované skutky naozaj stali a že sa ich obžalovaní skutočne dopustili. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného vždy musí tvoriť logickú a ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku, usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne aj vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba a nie obžalovaný. Obžaloba musí dokázať vinu obžalovaného a nie obžalovaný svoju nevinu. Nutným dôsledkom tohto pravidla je, že pochybnosť prospieva obžalovanému (vyššie spomínaná zásada in dubio pro reo). V zmysle uvedeného nie je možné konštatovať, že by dôkazy vykonané v trestnom konaní tvorili ucelenú reťaz dôkazov, logickým vyhodnotením ktorých by nemohol byť iný záver ako ten, že sa žalované skutky stali, tieto sú trestným činom a spáchali ich trestne zodpovední obžalovaní R. I. J. T.. Súd nemá pochybnosti o tom, že sú v danom prípade splnené podmienky k použitiu procesnej zásady „in dubio pro reo“, keďže boli vykonané všetky dostupné dôkazy a súd ich vecne zhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.
Súd je toho názoru, že v prípade obžalovaných R.S. T. I. J. T. obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez najmenších pochybností dokázali, že skutky, pre ktoré boli obžalovaní, sa skutočne stali, a preto ich podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.
Poškodený si žiaden nárok na náhradu škody neuplatnil, a preto súd nemal o čom v rámci adhézneho konania rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.